 |
Traste sa, prilietajú víly. Majú pramálo spoločné s tými, o ktorých vám hovorili v detstve rozprávky.
Každý dobrý príbeh začína láskou. V tomto prípade zlomeným srdcom. Víla to svoje nedarovala mocnému princovi Oberonovi, ale jeho konkurentovi. Oberon sa s tým nikdy nezmieri a krátko po tom, ako sa nenávidenému zaľúbenému páru narodí maličká Wika (taká malá, že jej ešte len začali opatrne vyrastať z chrbta prvé náznaky budúcich veľkolepých krídel), Oberon bez ľútosti zaútočí na kráľovstvo a všetko v ňom zničí a vyvraždí. Wiku sa v poslednej chvíli podarí zachrániť a ukryť pred zrakom posadnutého, akoby všemocného nepriateľa. Aby vôbec prežila prvé roky, aby sa neprezradila, museli jej odstrániť krídla. Lenže i víla bez krídel je mimoriadne mocné stvorenie. Raz dospeje. Potom nadíde čas pomsty.
V rokoch 2019 – 2021 vydalo CREW tri diely komiksovej série Requiem. Každý, kto videl čo i len ukážky, musel zostať ohromený, zrejme bez ohľadu na to, či má v láske upírske brutality. Taká úchvatná kresba plná detailov i obrích celkov sa skutočne vidí málokedy. Za kresbu vtedy zodpovedal mág Olivier Ledroit. A francúzsky diabol na náš trh veľkolepo prichádza aj tento rok. Konkrétne fantasy sériou Wika. V jednom masívnom, uhrančivom omnibuse sa tak stretávame so všetkými dielmi: teda s Wikou a Oberonovým hnevom, Wikou a Čiernymi vílami a Wikou a Panovou slávou. Tvrdá väzba, viac ako dve stovky strán a váha nebezpečne sa blížiaca k číslu jeden a pol kilogramu. K tomu veľkolepé rozmery 233×310×23 mm; vydať takéto vizuálne monštrum s menšími rozmermi by sa rovnalo hrdelnému zločinu.
Wika nie je len taká nejaká fantasy. Je to svet magický a pritom krutý, kde život nič neznamená, dobrí trpia a pre rozmary zaslepených mocných padajú celé kráľovstvá, svety a aj rodinné klany, ktoré musia byť vyhubené do posledného potomka.
Prvú si všimnete šialenú, omračujúcu kresbu podporenú prekrásnym koloringom. Z explózie farieb sa točí hlava. Po kresličskej stránke máme dočinenia s dych vyrážajúcim dielom. Bolo by ale nefér zabúdať na scenár Thomasa Daya (Cesta meče). Na prvý raz ho len málokto pochopí, respektíve nie každý pochytá všetky detaily. Sú ich doslova stovky. Scenáristova fantázia nepozná hraníc. Sú tu víly, kráľovstvá, močiare, lietajúce zámky zároveň slúžiace ako ponorky, prístavy, morské panny, fauni, trollovia, lesy plné záhadných obyvateľov, vlci (v podstate vlkolaci) a plno vzťahov, v ktorých sa musíte orientovať. Každého ženie iná motivácia. Niekto sa dá zaškatuľkovať jednoducho, iný ťažšie a existencia tretieho je postavená na utajených úmysloch. Na prvé čítanie sa preto dej skutočne môže javiť ťažko pochopiteľný. V skutočnosti je ale jednoduchý a priamočiary. Ako keď idete na jarmok, kúpite čo chcete a vrátite sa domov. Počas cesty ale stretnete chlapa s hadom, tlupu hulákajúcich klaunov na bicykloch, motorkárov so psími hlavami, slony a žirafy a samozrejme kolotočiarov. Veľmi, veľmi veľa kolotočiarov.
Ilustrátor stvoril pohlcujúci, úchvatný epos, ktorý ale nemá veľa spoločného s rozprávkou. Wika nie je vhodná pre malé deti. Je okorenená ľahkou erotikou, plnou náručou smrti a násilia a panoptikom oblúd od výmyslu sveta, ktoré sú prešpekulované do najmenších drobností. Veľakrát sa stane, že prehrniete na ďalšiu stranu a do očí vám vrazí epický záber, na ktorý sa nebudete vedieť prestať dívať. Potom preskočíte na ďalší, ale nedá vám to a vrátite sa k predchádzajúcemu, aby ste si ho ešte dôkladnejšie preštudovali. Mnohé momenty a nápady pôsobia dojmom, že vznikali niekoľko mesiacov a ilustrátor si pri nich nenávratne zničil zrak. Keď už si myslíte, že ste videli všetko, dostanete sa do časti komiksu, keď ho budete musieť otočiť dole hlavou, pretože sa štruktúra ukladania panelov radikálne mení. A keď už si poviete, že to nič neprekoná… natrafíte na dvojstranu, ktorá sa dá rozložiť na štvorstranu.
Je tu všetko. Šípková Ruženka, Peter Pan, Terry Gilliam i Terry Pratchett, kúsok z Douglasa Adamsa aj z Káju Saudka, určite Tolkien a nepochybne Piráti Karibiku, J. K. Rowlingová, Serpieri (Druuna), Lewis Carroll, Jules Verne (láska k vynálezom od výmyslu sveta), muppeťák Jim Henson, Hajao Mijazaki, Piaty element a Hubov fantastický komiks Okko. CREW Wiku charakterizuje ako „barokový steampunk“. Tvorcovia ale nie sú plagiátori, ktorí by nedokázali stáť na vlastných nohách. Sú sami sebou a beštiálne originálni. Len proste vnímajú svet okolo seba, nasávajú vnemy, smery a inšpiračné prúdy a všetko to v svojich hlavách kombinujú – a tu je výsledok. O ucelenej vízii, ktorú Day a Ledroit v súvislosti s Wikou mali, vypovedá detailná mapa umiestnená na začiatku a konci knihy. Škoda absencie bonusových textov. Takýto komiks by si zaslúžil, aby sme sa o jeho zrode a dopade na žáner dozvedeli čo najviac.
Wika je fenomenálne nakreslená bláznivinka, avšak s úprimnými citmi a „naozajstnými“ postavami, takže ju nemožno brať na ľahkú váhu. Obsahuje akciu, napätie, humor i lásku a v neposlednom rade budí dojatie. Kráľovstvo padá na kolená, poslední spojenci umierajú a jeden odvážny satyr, hoci mu to bojovné srdce nechce dovoliť, uteká pred hrozbou namiesto toho, aby jej šiel v ústrety s vytaseným mečom, a v náručí drží bezbranné bábätko, ktoré musí za každú cenu ochrániť.
Recenzia je plná superlatívov. Inak sa ale nedá. Budem osobný: Od konca osemdesiatych rokov som prečítal tisícky komiksov, ale len máloktorý z nich by sa po výtvarnej stránke dal prirovnať k tomuto. Áno, scenár v porovnaní s kresbou jemne zaostáva, ale nebyť neho, ilustrátorovi by nebolo umožnené vytvoriť taký originálny svet. Vizuálna stránka je výnimočná do takej miery, že treba dať 100 %. Ak by som mal tento rok odporučiť nejaký komiks, ktorému by mali dať čitatelia šancu, bola by to práve Wika. Na vlastnú škodu totiž trochu klame telom. Obálkou i anotáciou môže vyvolať dojem čítania pre malé deti. Nič však nie je ďalej od pravdy. Dajte preto šancu zelenookej potetovanej ryšavej víle, ktorej v žilách koluje prastará kráľovská krv. A ona, ako to vedia len víly, sa vám za vašu dôveru určite bohato odmení.
Hodnotenie: 100 %
Wika (orig.: Wika)
Autor: Thomas Day, Olivier Ledroit
Vydavateľstvo: CREW
Rok vydania: 2023
Ilustrácie: Olivier Ledroit
Jazyk: český
Preklad: Richard Podaný
Počet strán: 228
Väzba: šitá v tvrdých doskách
ISBN: 978–80–7679–187–9
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.