 |
Do vôd slovenskej literárnej scény kvapla nová krv. Napriek tomu, že Valentína Sedileková stále neopustila školské lavice, už teraz dáva všetkým vedieť, že je tu a treba s ňou rátať aj v budúcnosti.
Jej román som brala do rúk s troškou nedôvery. Predošlé vydanie som nemala možnosť čítať a hoci teraz je text prepracovaný, aj tak sa pýtate sami seba – čo môže napísať také mladé dievča?
Pätnásťročná Kathrin žije s adoptívnymi rodičmi obyčajný pubertálny život. Chodí do školy, má priateľky, je zaľúbená a túži ísť na rande s „mužom“ svojich snov. Takmer z jedného dňa na druhý sa z priemernej študentky stane premiantka školy. To má za následok, že ju zo závisti škaredo ohovoria a jej sa zrúti svet. Ona sama totiž nechápe, ako je možné, že má zrazu fotografickú pamäť, behá rýchlejšie než Usain Bolt a prečo sa s ňou pri silnom rozrušení dejú čudné veci. Keď sa zdá, že to najhoršie má už za sebou, objaví sa tajomný mládenec. Ten ju zvláštnym prechodom vezme na cudziu planétu, na ktorej sa vraj narodila.
Pre Kathrin nastáva ťažké obdobie. Zisťuje, že všetko je inak a aj ona je niekým iným. Je pokrvná, predurčená stať sa vládkyňou veľkej osady nazývanej Dedina. Má viesť vojnu proti zlu, ktoré chce jej novú vlasť – nazývanú Venile –, ovládnuť. Ak má túto úlohu zvládnuť, musí prejsť náročným výcvikom a naučiť sa všetko, čo má dobrý panovník vedieť. Učí sa spôsoby boja, miestny jazyk, históriu, učí sa porozumieť zahraničnej aj domácej politike. Času je málo a nie každý z Dediny je naklonený jej inaugurácii. Pán zla mocnie, jeho kraj Borensatyh sa vzmáha, prívržencov má čoraz viac. Zdá sa, že nastal ten správny čas, aby vojna začala…
Predstava, že sa ocitnú v inom svete a sú dokonca právoplatnými vládkyňami, je pre dievčatá, ktorým je predovšetkým príbeh určený, určite zaujímavá. Valentína Sedileková vytvorila spoločnosť svojich rovesníkov, ktorí sú schopní niesť na pleciach veľkú zodpovednosť a dokážu sa samostatne rozhodovať. Svoj svet sa snažila premyslieť. Má dobré nápady a bohatú fantáziu. Prekvapivo fungujú hlavne dialógy medzi hlavnou postavou a dospelými ľuďmi okolo nej. Do ich úst dokázala vložiť zaujímavé myšlienky. Tiež je pozoruhodná časť, kde sa Kathrin pripravuje na vládnutie. Nie každý v autorkinom veku by zvládol podať náročný tréning, rokovanie predstaviteľov Dediny alebo vojnovú poradu spôsobom, ktorý by bol vierohodným aj pre staršieho čitateľa. Veľmi pekne je opísaná domovská planéta, jej obyvatelia (bytosti, fauna, flóra ) a zákonitosti sveta za prechodom.
Pár vecí, žiaľ, pokrivkáva v logike a vyvoláva otázky. Napríklad: je reálne, že na planéte vzdialenej ktovie koľko svetelných rokov, budú mať rovnaké písmo, ako na Zemi? Veď aj my máme azbuku, hieroglyfy, japonské a čínske znakové písmo… Iný príklad: zmráka sa a hrdinka pozoruje súboj. Ako je možné, že takmer v tme a z veľkej diaľky rozozná také detaily, ako je presné miesto, kam jeden bojovník bodol druhého, alebo že si zasiahnutý vytiahol z rany zbraň a pritom vôbec nekrvácal? Veď v tom čase Kathrin ani netušila, že môže využiť isté schopnosti…
To je aj na fantasy trošku priveľmi fantasy. Podobných nezrovnalostí, nad ktorými sa pozastavíte, v príbehu ešte zopár nájdete.
Samotný dej vám dozaista pripomenie iné romány tohto žánru. Pán zla vládne temnej zemi. Žije vo veži a zbiera silu na nový útok, vyvolená… Vymyslieť niečo nové, čo tu ešte nebolo, sa v dnešných časoch asi ani nedá. Preto záleží hlavne na poňatí témy a jej spracovaní. To autorka zvládla výborne, takže tieto podobnosti rušivo nepôsobia.
Čo ale rušiť bude, a to som si pre istotu overila aj v cieľovej skupine dievčat, je neskutočná ufňukanosť hlavnej hrdinky. Polovicu času plače, mrnčí, ľutuje sa, prípadne si niečo donekonečna vyčíta. Je to otravné a tie prúdy sĺz po pár stranách lezú na nervy. Skutočne dnešné mladé dievča nedokáže na problémy reagovať inak, ako sadnúť si a bezmocne sa rozplakať?
Pozemské reálie sa neodohrávajú na Slovensku. Medzi mladými autormi je obľúbené zasadiť udalosti do anglicky hovoriaceho prostredia, no nie vždy je to na dobro veci. Nepridáva to na atraktívnosti, práve naopak. Autor často u čitateľa dosiahne len pocit, že je to silené, že sa pokúšal za každú cenu zaujať.
Každého, kto považuje spisovnú slovenčinu v knihách za samozrejmosť, upútajú gramatické chyby. Tie sa v texte, napriek redakčnej úprave, vyskytujú v hojnom počte. Zlá stavba viet, chybne použité slová… Ak sa spisovateľka rozhodla písať v spisovnej slovenčine, mala by si dať pozor, aby sa vyhla nespisovným a nárečovým zvratom. Samozrejme, ak nevyplýva z deja, že tam úmyselne patria (napríklad v priamej reči). Autorka by si tiež mala ujasniť, čo znamená tasiť meč. Pretože postavy väčšinou tasili už vytasené zbrane…
Venile je určený najmä mladým. S hrdinami, ktorí im ukážu, že aj v mladom veku sa môžu správať a konať ako zodpovední dospelí ľudia, sa ľahko stotožnia. Niektoré postavy v knihe sú vykreslené naozaj dobre. Ich myšlienky a správanie sú prirodzené a dokážu zaujať aj starších čitateľov. Prvá polovica románu sa číta ťažšie. Je z nej cítiť, že ju písal veľmi mladý človek, ktorému chýbajú skúsenosti. Od druhej polovice zaznamenáte zlepšenie a posledná tretina je už podstatne zrelšia. Vyvíjali sa nielen hrdinovia knihy, ale aj osobnosť Sedilekovej. Dej sa stáva temným, realisticky vykresleným a naozaj pútavým. Opísaným akčným scénam a pocitom postáv, prvýkrát bojujúcim aj o svoj vlastný život, sa dá veriť.
Aj keď má tento počin viditeľné slabiny dúfam, že autorka písať neprestane. Už z tohto jej dielka vidieť, že má nesporne talent. Jediné, čo jej zatiaľ chýba, je len istá vyspelosť a životné skúsenosti. Posledný úsek príbehu však svedčí o tom, že Valentína začala dozrievať už v priebehu písania Venile. Vďaka tomu verím, že nasledujúci z jej príbehov o Pokrvných bude mať oveľa širší záber čitateľov.
Venile
Žáner: science fiction, fantasy
Autorka: Valentína Sedileková
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Rok vydania: 2017
Väzba: pevná
Počet strán: 304
ISBN: 9788082010049
Súvisiaci link
Recenzia – Valentína Sedileková: Pokrvní (vydanie z r. 2015)
Pozvánka: Krst YA fantasy Valentíny Sedilekovej Venile