 |
Túto recenziu som už raz mal skoro dopísanú. Potom som si všimol jeden post na Facebooku, ktorý sa snažil naznačiť rozdiel medzi negatívnou recenziou a „hejtom“. Na jeho základe som sa pokúsil tomu dať inú formu, nuž tu je.
Človek by predpokladal, že taký upír má primárne chuť na krv. Je to predsa len jeho základná a jediná potravina. Chúťky však vedia byť rozličné a táto kniha sa nám snaží naznačiť, aké ich môže mať takmer nesmrteľná, storočia stará bytosť (upozornenie pre Tolkienovcov: nie, nejde o stromoobjímačov).
To čo dostaneme do našich čítačiek po zaplatení neveľkej sumy, je pokus o skĺbenie drsnej severskej kriminálky, 50 odtieňov sivej, pravdepodobne Vampire: The Masquerade s presahom na slovenské televízne počiny, ku ktorým sa ešte v texte vrátim. Autor si knihu vydal sám, čo je v ostatnej dobe fenomén postihujúci čoraz viac spisovateľov. Zdá sa vám to ako zaujímavá kombinácia? Aj by mohla byť, ak by…
Ak by autor investoval aspoň do korektora. Občas nás prekvapia celkom nečakané, ba až poeticky znejúce vetné útvary: „Druhý raz zazvonil telefón na večery.“ No napriek tomu, že si to dokážem predstaviť nahovorené hlasom Jonáša Záborského, nejde o modernú adaptáciu Sládkoviča. Telefón neburcuje personifikované stmievanie sa, ale jednoducho počas večere zazvonil. Upíri sa tiež v niektorých častiach menia na tvrďasov a tvorca nám to dáva najavo tým, že ich označuje slovom upíry. Ak by stvoriteľ tohto diela použil kontrolu Wordu, nenašli by sme viacero viet začínajúcich mäkkou spoluhláskou, kde bolo príliš komplikované použiť mäkčeň na kapitálku. Zaujímavým fenoménom je aj prekvapivá časová súslednosť. Vďaka nej vznikajú vety ako:
„Chlapče, keby si bol stredoveký rytier, budeš mať v erbe nosorožca.“
Ak by autor investoval nejakú tú sumu za prácu redaktora, nestretli by sme sa s ďalšími bežnými začiatočníckymi chybami.
„Do toho žiadne stopy, ktoré by viedli k páchateľovi. Jediné čo viem je to, že ide o toho, koho tam predtým zavreli.“
To vo svojich podobách na nás útočí agresívnejšie ako v Kingovi. A nie len tu:
Nikdy si nerobil starosti s tým, že by mal problémy s tým, že pije počas služby.
Jakub Pokorný však dokáže prekvapiť aj inak. V jednej z kapitol sa celú prvú časť hovorí o „osobe“. Celý čas sa striktne vyhýba označeniu, opisuje jej činnosť iba v ženskom rode, no len čo osoba opustí byt a dostane sa na policajnú stanicu, konvertuje na Martina. Narazíme aj na netradičné formy ako:
Cestou na byt sa pomerne dlho prepravovali.
Ako štylisticky pre mňa najpamätnejší citát z knihy by som ešte rád uviedol časť dialógu:
„A koniec koncov, keby ho zabil ten, čo sa mu vyhrážal, nebol to on. Podľa toho, čo nám povedal, by bol zavraždený a to by sme vedeli.“
Ak by autor teda urobil toto všetko, dostali by sme do rúk dielo, ktoré by neobsahovalo gramatické, štylistické a logické chyby. Stále je tu však možnosť, že pôjde o strhujúci dej, ktorý obsahuje nečakané odhalenia. Ako som už bol spomenul, ide o zaujímavý mix. To, čo popri už vytknutých veciach spisovateľ nezvláda, sú opisy. Či už miest, alebo osôb. Sú buď výrazne odľahčené, či vôbec žiadne. Žiaľ, toto nie je najväčším problémom. Podarilo sa vám niekedy zahliadnuť kúsok Súdnej siene? Tak tu je ten avizovaný slovenský prvok. Dialógy sú jednoduché a zmysluplné, podobne ako tam. Konanie postáv je tiež podobne logické a zmysluplné, počnúc obsluhou röntgenu na letisku, ktorá sa pokúsi zastaviť cestujúceho, pretože mu chýbajú nejaké orgány, končiac detektívom, ktorý si vyslovene odmietne pozrieť fotografiu hlavného podozrivého.
Zostáva nám už iba dej. Má svojskú dynamiku. Skoro celý čas sa vlečie a ak sa udeje niečo zaujímavé, prípadne dôležité, stane sa to veľmi rýchlo. Občas sa iba sekundárne dozvieme, že sa niečo odohralo. Dynamika teda úplne zlyháva. A keď som si myslel, že ma už naozaj, ale naozaj nemá čo prekvapiť, prišiel finálny súboj. V podstate sa správne pospájajú dejové nitky a príde klimax. Žiaľ, ten boj má dve vety a na konci tej druhej iba začína. Zvyšok si čitateľ môže domyslieť.
Ak by som to mal nejako zhrnúť, pokiaľ nemáte silne masochistické chúťky (vidíte, opäť to slovo) alebo nechcete vedieť, ako písať knihy nemáte, pri myšlienke na túto knihu kľudne radšej zvážte, že si necháte vytrhnúť zdravý zub bez umŕtvenia. Následky a trauma budú veľmi pravdepodobne krátkodobejšie. Ja osobne som horšie veci videl iba ako niektoré súťažné diela v CKČ.
Na záver mi prosím dovoľte, aby som použil posledný citát. Ten totiž niekoľko dní trápil rovnako moju predstavivosť, ako aj moje znalosti z anatómie človeka. Nakoniec to pre mňa uzatvoril Alfred Bester svojím: „Anatomically impossible, Mr. Garibaldi. But you're welcome to try.“
Lanom určeným na shibari bondage jej šikovnými pohybmi obviazal prsia spolu s rukami za chrbtom.
Názov: Chúťky upíra
Žáner: fantasy, krimi
Autor: Jakub Pokorný
Vydavateľstvo: Dibuk
Rok vydania: 2018
Počet strán: 120
Formát: e-kniha
ISBN: 9788097296148
Súvisiace linky
Ukážka z knihy Jakuba Pokorného Chúťky upíra
Aké sú Chúťky upíra podľa Jakuba Pokorného?