 |
Pokračovanie článku z minulého týždňa Dracula ako fenomén, 1. časť
Ak práve sedíte v kuchyni a máte po ruke lis na cesnak, tak tam z preventívno-bezpečnostných dôvodov zostaňte, aspoň po dobu čítania tohto článku.
Filmový Dracula
Viac ako román je snáď Dracula známy z ťažko vyčísliteľného množstva filmových adaptácií. Niektoré sa literárnej predlohy držali verne, iné si z nej vzali len ústredného antagonistu a vystavali okolo neho nový príbeh. Preto je vskutku neľahké vymenovať najznámejšie. Na svoje si príde každý. Ten, kto čaká realistické stvárnenie, romantické, komediálne i nechtiac komické.
Veru tak. Asi nič nevypovedá lepšie o tom, ako mocne Dracula vstúpil do popkultúry, než práve filmy. Prenikol všade, a to vrátane porna (This Ain´t Dracula XXX), blaxploitation (Blacula), paródií (Drakuloviny s Leslie Nielsenom), muzikálov (rola je v našich končinách spätá s Danielom Hůlkom), spin-offov (Van Helsing v podaní Hugha „Wolverina“ Jackmana) a rozprávok (Jakubiskov Pehavý Max a strašidlá, resp. seriál Teta).
Väčšina z nás pozná spracovanie od tvorcu mafiánskej trilógie Krstný otec. Coppola Stokerovu knihu zadaptoval v roku 1992 s obľúbeným Garym Oldmanom alias uhrančivým Draculom a charizmatickým Anthonym Hopkinsom alias nekompromisným Van Helsingom.
Kurióznou sa stala situácia v Lige výnimočných so Seanom Connerym (podľa komiksu Alana Moorea, ktorý film otvorene neznáša), kde upírske žezlo po Draculovi prebrala Mina Harkerová, čo nie je nikto menej dôležitý, než manželka Jonathana Harkera z románu Dracula.
Najznámejším filmovým Draculom je čierno-biely Upír Nosferatu z roku 1922 od nemeckého expresionistického režiséra Friedricha Wilhelma Murnaua natáčaný na Oravskom hrade. Paradoxne, snímka nie je oficiálnou adaptáciou románu. Murnau nedostal od Stokera práva, ale taká drobnosť ho nezastavila a natočil si vlastnú verziu, v ktorej zmenil mená a niektoré udalosti. Napriek tomuto spôsobu, ktorý nemá s etikou veľa spoločného, sa mu podarilo vytvoriť dielo s nezabudnuteľnou atmosférou a chronicky známou maskou herca Maxa Schrecka stvárňujúceho grófa Draculu, pardon Orloka. Murnau samozrejme porušil všetko, čo mohol, takže nečudo, že mu súd prikázal zničiť všetky existujúce kópie. Pár sa im ale podarilo prežiť, a tak film existuje dodnes. Samotný Murnau zomrel o deväť rokov neskôr, iba vo veku 42 rokov; osudnou sa mu stala ťažká dopravná nehoda.
O 57 rokov neskôr Werner Herzog natáča remake s Klausom Kinskim a ešte tento rok by sme mali vidieť nové spracovanie, ktoré u českých susedov robil režisér jedného z najvýdatnejších folk hororov poslednej doby Čarodejnice – Robert Eggers.
Ak si chcete pozrieť fikciu o tom, ako prebiehalo natáčanie Murnauovej klasiky, siahnite po odľahčenom V tieni upíra (2000). Murnaua tu stvárnil John Malkovich, Schrecka nezameniteľný Willem Dafoe. Táto vízia pracuje s mystifikačnou teóriou, že Schreck nebol herec, ale skutočný upír. Mimochodom, aj v Eggerovej snímke si zahrá Dafoe, ale inú rolu.
Vo filme Drakula: Zrod legendy neľútostivého grófa stvárnil Luke Evans. Pôvodne malo ísť o základný kameň novobudovanej série štúdia Universal, v ktorej by sa bok po boku zrážali najslávnejšie monštrá ako vlkolak či múmia. Po rozpačitom prijatí medzi divákmi štúdio svoj zámer síce neprehodnotilo, ale dotyčný film anulovalo a nový základný pilier spravilo z Múmie s Tomom Cruiseom. Po nezničiteľnom Tomovi sa na scénu mal dostaviť Johnny Depp ako Neviditeľný muž alebo Javier Bardem ako Frankensteinovo monštrum, pričom hýbateľom deja (hororovým Nickom Furym) sa mal stať Dr. Jekyll v masívnom podaní Russella Crowea. Ani z Múmie sa však nestal trhák a odvtedy je okolo hororového univerza… nuž… mŕtvolné ticho.
Okrem Oldmana k najnezabudnuteľnejším predstaviteľom Draculu patrí Christopher Lee (ktorý zrejme drží absurdný rekord, keďže hral aj múmiu alebo Frankensteinovo monštrum, objavil sa však i v Psovi Baskervillskom), Frank Langella (v „jeho“ adaptácii z konca 70. rokov si Van Helsinga nezahral nikto menší než Laurence Olivier a halloweensky Donald Pleasence zasa Dr. Sewarda) a Bela Lugosi, ktorý diabolskú rolu prvý raz stelesnil v divadelnej hre. Z tých bizarnejších menujme Thomasa Kretschmanna (3D verzia od Daria Argenta) alebo Gerarda Butlera (Dracula 2000). V animovaných Hoteloch Transylvánia ho dabuje Adam Sandler. A to je skutočne len špička zuba, ehm, ľadovca.
Tento rok konečne uvidíme dlhé roky plánovanú a rovnako dlho odkladanú, ale napokon predsa len natočenú snímku Last Voyage of the Demeter od nórskeho režiséra André Øvredala (Lovec trolov, Nočné mory z temnôt). Ako vyplýva z názvu, nepôjde ani tak o adaptáciu samotného románu, ale o lodnú pasáž ukazujúcu grófovu prepravu z Transylvánie do jeho nového domova, natiahnutú celovečernú minutáž. Tu samozrejme musí privrieť oko každý milovník logiky – Dracula vyvražďuje posádku kus po kuse preto, aby ho nemal kto doviezť do cieľa cesty a aby stroskotal uprostred mora a utopil sa?
Na samostatný článok by vystačili upírske horory ako také, teda tie bez Draculu. Ich počet siaha do stoviek, zrejme tisícok. Vybrať reprezentatívne je nemožné. Niekto to poňal realisticky, temer ako chorobu (Near Dark od Kathryn Bigelow), iný ako komédiu (Upír v Brooklyne s Eddiem Murphym). Ďalší si užil romancu (Interview s upírom, kde si padli do citov Pitt a Cruise), niekto bol sám sebou (Rodriguez v Od súmraku do úsvitu okrem iných špecialít ponúkol drasticky nezabudnuteľný herecký výkon Quentina Tarantina) a David Slade z toho urobil mrazivý snežný survival (30 dní dlhá noc podľa komiksu Stevea Nilesa). Na boji proti tomuto ťažko zničiteľnému nadprirodzenému plemenu postavila šarmantná Kate Beckinsale v ságe Underworld.
Vysávanie v seriáloch
Hoci román zvádza k seriálovej adaptácii, dodnes k tomu nedošlo. V pár seriáloch sa ale Dracula už zjavil. Napríklad v 10-dielnom seriáli z r. 2013 ho stvárnil Jonathan Rhys Meyers a o sedem rokov neskôr sa dostavili tri epizódy s Claesom Bangom.
Upírom patrila aj jedna z najmrazivejších častí Aktov X. V epizóde so stručným číselným názvom 3 sa Mulder a Scully dostali na stopu realisticky stvárneným upírom. Svoje si s nimi užila aj Sarah Michelle Gellar, ktorá proti nim bojovala sedem rokov tak úspešne, až musel vzniknúť spin-off Angel (päť sérií). Sranda, že toto všetko vyšlo zo zabudnutého filmového béčka s Donaldom Sutherlandom a Rutgerom Hauerom.
Vampírom patrila aj desiata sezóna úspešného kontroverzného seriálu American Horror Story, v ktorej brutálne obsadili prímorské mestečko. Upíra si užil i Zachary Quinto v dvoch sériách NOS4A2 podľa románu Joea Hilla, čo nie je nikto menší, než syn Stephena Kinga. Samostatného príbehu z univerza tejto beštie sme sa dočkali v drsnom komikse Vánoční říše, ktorý minulý rok vyšiel v češtine. Upírom patrilo i sedem sezón True Blood, o jednu sezónu viac vydržali Upírske denníky a What We Do in the Shadows sa momentálne teší z 5. sezóny. To už ale odbáčame od hlavnej témy, ktorou je obávaný gróf Dracula.
Komiksy
Gróf je činný aj na komiksových paneloch. V češtine sa v roku 2005 vďaka vydavateľstvu Netopejr zjavil nezabudnuteľný komiks Dracula: Skutečný deník Jonathana Harkera. Venuje sa o Harkerovmu nervy, žily, tepny, zuby a všeličo ďalšie trhajúcemu pobytu v Draculovom hrade. Ostatnými kapitolami románu sa nezaoberá. Úchvatným, čierno-bielym, podmanivo uhrančivým štýlom zobrazený súboj pragmaticky zameraného mladíka s neľudskou beštiou nakreslil český rodák Radim Kočandrle.
V roku 2012 sa zjavuje konkurencia v podobe rodinne ladeného Draculu Petra Kopla a v roku 2019 komiks Drákula, ktorý je priamo adaptáciou spomínaného Coppolovho filmu a kreslil ho obľúbenec Guillerma del Tora Mike Mignola. Mike sa mimochodom podieľal i na výtvarnej stránke Coppolovho výletu do sveta vampírov.
Zatiaľ posledný raz na náš trh gróf zavítal v roku 2021, pričom sa pochválil fantastickou čierno-bielou podobou a veľkými rozmermi budiacimi rešpekt. Ako za scenárom, tak za kresbou stojí úžasný Francúz Georges Bess.
Upíri sú prítomní v komiksoch oveľa častejšie, nielen prostredníctvom svojho vodcu. Stretol sa s nimi už zhovorčivý Deadpool (Drákulova výzva), samozrejme vražedný upírobijec Blade, ale aj Union Jack. Marvel upírov obecne používa rád, dokonca i Spider-Man sa s nimi stretol. Nezastaviteľný zabijak Morlun nepil priamo krv, ale energiu, inšpiračný zdroj však bol zjavný.
Z češtiny je známa trojdielna komiksová séria Princ noci, ktorú v rokoch 1999 – 2000 vydal Barlow Comics.
Slovenské a české vydania Draculu
V slovenčine u nás román Dracula prvý raz vychádza v r. 1969 vo vydavateľstve Tatran v preklade Jozefa Kotu. Má 318 strán. Následne v roku 1990 opäť v Tatrane a opäť v Kotovom preklade, tentoraz však knižka mala už 256 strán. V Kotovom preklade román vychádza do tretice v roku 2006 ako príloha SME. Tentoraz s počtom strán 275. Pôvodný román však má o desiatky strán viac. Ako je to možné? Čo sa stalo? Aký temný zvrat za týmto chaosom stojí?
Vydania s Kotovým prekladom sú úžasné. Lež, v negatívnom zmysle slova. Zrejme si niekto povedal, že Stokerova kniha je zbytočne zaťažená opismi, scénami, nápadmi a celými kapitolami, ktoré sa tam nehodia. Napríklad zdržujú tempo, sú nudné, príliš patetické, prípadne sentimentálne atď. Proste niekto dospel k záveru, že jemu sa nepáčia, tak ich vymazal.
Ak slovenský čitateľ túži po normálnej, pôvodnej a neskrátenej verzii, nech siahne po slovenskom vydaní z roku 2003. Editor v záverečných poznámkach uvádza, že historicky prvý raz sa román preložený do slovenčiny objavil už v roku 1922. Nie však na Slovensku, ale v Amerike. Podľa jeho zdrojov vyšiel v komunite slovenských prisťahovalcov, ktorí do USA pricestovali najmä kvôli práci. Obrovskú chybu z minulosti napravilo vydavateľstvo Európa, ktoré klasický upírsky román vydalo v pôvodnej verzii. Dielo vypiplalo do dokonalosti. Odčinilo krivdu, ktorú vôbec nespôsobilo: román vydalo v tvrdej väzbe s prebalom. V porovnaní s verziou z rokov 1969 a 1990 je táto verzia dlhšia o desiatky a desiatky strán. Áno, rozsah je taký aj kvôli masívnym textovým bonusom (napríklad vysvetlivky, dodatky Petra Uličného bohaté na informácie alebo v prvej časti tohto článku spomínaná poviedka Draculov hosť), ale aj keď bonusy odrátame, stále zostáva šialene vysoký počet strán „čistého“ románu.
Záverom
Dracula nás prežije. Nepochybne. Na téme detí noci, ktoré unikajú zubu času (a slnečnému žiareniu) a túžia po krvi, hoci vedia, koľko nešťastia tým spôsobujú (ale nevedia si pomôcť), je proste čosi nadčasové.
Niekto v existenciu upírov verí. Niektorí sa na tieto tvory snažia hľadieť vedeckou optikou a ich nenávisť k dennému svetlu alebo cesnaku vysvetľujú alergiou. Faktom je, že jeden druh vampírov skutočne existuje. Energetickí. Dávajte si na nich veľký pozor. Zákerné na nich je, že z cesnaku a krucifixov si nič nerobia. Držte sa a majte oči na stopkách.
Súvisiaci link
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.