Dracula ako fenomén, 1. časť

Dracula

Doneste si z kuchyne lis na cesnak. Čaká nás dlhá noc.


V češtine román Dracula vyšiel už temer dvadsaťkrát. Na Slovensku štyri razy a vždy ako Dracula, nikdy nie ako Drakula. V takom tvare sme sa ho preto rozhodli používať aj my, a to nielen keď je reč o samotnom literárnom diele, ale i o konkrétnej postave grófa, o filmových adaptáciách a podobne. S výnimkou titulov, ktoré s „k“ pomenoval napríklad slovenský filmový distribútor (Drakula: Zrod legendy s Lukeom Evansom). Toľko k jazykovému okienku.


Ako to začalo

V roku 1897 sa objavuje na trhu upírsky hororový román Dracula od írskeho spisovateľa Brama Stokera (1847 – 1912). Dej odštartuje príchod mladého advokáta Jonathana Harkera do ponurej Transylvánie. Konkrétne na polorozpadnutý, napriek tomu stále majestátny hrad grófa Draculu. Mladý muž do kraja plného dávnych povier vycestoval preto, lebo bohatý šľachtic chcel v Anglicku kúpiť nehnuteľnosť. Akonáhle však advokát splní svoj účel, je grófom chladnokrvne odsunutý na vedľajšiu koľaj hraničiacu so smrťou. Ukáže sa, že gróf je prastará desivá bytosť s neukojiteľnou túžbou po krvi, ideálne ľudskej. Dej sa následne presúva do Anglicka, kde sa sformuje skupina zložená z odvážnych mužov a jednej ženy. Do ich čela sa postaví obávaný Van Helsing, ktorý ako jediný vie, proti akej beštii stoja.

Román patrí k absolútnej žánrovej povinnosti. Máme dočinenia so základným pilierom vampírskych príbehov. Stoker je aj autorom upírskej poviedky Draculov hosť, ktorá pôvodne bola zamýšľaná ako úvod k románu Dracula. K tomuto kroku však napokon nedošlo a poviedka sa dočkala vydania až po autorovej smrti vďaka jeho manželke. Dnes sa s ňou našinec môže stretnúť či už v antológii Draculov hosť a iné príbehy (Európa, 2009) alebo ako bonus v samotnom románe Dracula, konkrétne v slovenskom vydaní z roku 2003 (takisto vyd. Európa), o ktorom ešte bude reč.

Hoci ide o hrubý román, tempo je svižné vzhľadom na to, že rozprávačom je neustále niekto iný. Dej je predstavený formou listovej korešpondencie, denníkov a novinových výstrižkov. Pohľady jednotlivých aktérov s rôznym stupňom vzdelania a ich skúseností s grófom sa umne, dôkladne preplietajú, zaplietajú a odplietajú, vytvárajúc konzistentný pohľad na ich spoločného nepriateľa.


Základné pravidlá a desiví, ale podľa všetkého neškodní Slováci

Dole klobúk, respektíve zubnú korunku: Stoker zaviedol do praxe zákonitosti, ktoré sa používajú dodnes, či už v literatúre alebo vo filmoch, prípadne v seriáloch s upírskou problematikou. Alergia na cesnak a náboženské symboly, denné svetlo predstavujúce najúčinnejšiu zbraň proti vyčíňajúcemu upírovi, samozrejme túžba po krvi alebo schopnosť premieňať sa na zvieratá (netopier, vlk).

Našinca akiste zaujme, že (a ako) Stoker opisuje Slovákov. Našich predkov Harker stretáva počas svojich nebezpečných potuliek. Píše: „Slováci sú silní, bezohľadní a dobre vyzbrojení.“ (s. 39, vyd. Európa). Pridáva aj ďalšie perly. „Najčudesnejšie vyzerali Slováci… Kdesi na divadelnom javisku by ich určite uviedli ako akúsi orientálnu tlupu banditov.“ (s. 11, opäť vyd. Európa). Ku koncu sa dokonca zjaví scéna, v ktorej má obeť roztrhnuté hrdlo. Akoby jej to urobila voľajaká beštia. „Logicky“ sa teda dospeje k záveru, že to určite urobil „nejaký Slovák“.

Samotný Dracula v románe po úvode vystupuje paradoxne v obmedzenom počte scén. Po drsnej transylvánskej expozícii sa z deja vytráca. Zostáva prítomný len v náznakoch a iných fyzických podobách, prípadne prostredníctvom zvrhlých pomocníkov, ktorí sú, ako to už v živote chodí, ochotní pre svoj veľký vzor urobiť čokoľvek. Výrazným spôsobom ustupuje do tmy a nenápadne z nej popoťahuje za nitky. Stoker napísal významnú postavu, ktorá sa vďaka následným filmom stala (spolu s vlkolakom, múmiou alebo Frankensteinovým monštrom) pojmom v rámci hororovej čierno-bielej kinematografie, zaradiac sa tak medzi zlatú klasiku hollywoodskeho štúdia Universal.


Gróf

Vo všeobecnosti platí predpoklad, že Draculovým predobrazom bol rumunský panovník Vlad Tepeš alias Narážač (Nabodávač, Napichávač…), ktorý žil v 15. storočí. O tejto kontroverznej historickej osobnosti vyšlo viacero kníh aj v našich končinách, napríklad Dracula: Krvavý Vlad III. Napichovač (Akcent, 2008) alebo Dracula: Život a doba knížete Vlada III., řečeného Naražeč (Bonus A, 1997). Obávaný a zatracovaný, milovaný i uznávaný. K nepriateľom bol taký krutý, že najdrsnejšie horory sa môžu ísť vypchať, ale ľud ho vraj zbožňoval. Prezývka bola odvodená od jeho obľúbenej činnosti: nabodávania nepriateľov zaživa na koly. Legenda vraví, že v spoločnosti takto umierajúcich mužov rád jedol.

Dacre Stoker však v dodatkoch románu Dracul poukazuje na to, že jeho príbuzný sa počas písania Draculu inšpiroval mýtom o tzv. Scholomance (v preklade od Európy Skolomanca). To by mala byť škola v horách, v ktorej diabol vyučuje desiatich študentov a jedného si nechá. O Scholomance sa zmieňuje aj Van Helsing v románe Dracula.


Prequel

V roku 2020 české vydavateľstvo Fobos vydáva prequel Dracul s vyrezávaným obalom s postavou vo veži. Román Dracul napísali dvaja autori: Jonathan Dylan Barker a priamy Stokerov potomok praprasynovec Dacre Stoker. Nuž, čo dodať, azda len: Zostalo to v rodine. Dacre rodinné striebro dojí, koľko sa dá. Niekedy mu to vyjde (Dracul). Niekedy menej, viď. vlažné čitateľské prijatie sequelu románu Dracula, ktorý po česky vyšiel v roku 2009 pod názvom Drákula Nesmrtelný (v rovnakom roku v slovenčine ako Dracula – knieža nemŕtvych). Ten zasa napísal s Ianom Holtom.


Knižní pokračovatelia

Asi každý hororový spisovateľ skôr alebo neskôr napíše upírsky román, novelu, prípadne poviedku. Je to rovnaká povinnosť ako príbeh o strašidelnom dome (alebo klaunovi). Nečudo, že počet literatúry orientovanej na fanúšikov vampírizmu je vysoký. Aktuálne je na webe Databazeknih.cz pod štítkom „upíři“ uvedených temer 600 kníh a komiksov.

Medzi najznámejších žánrových autorov patrí Stephen King. Rodák z Maine po majiteľoch špicatých zubov siahol nielen v románe Prekliatie Salemu, ale tiež v poviedkach (Noční pilot, Taťka, Jedna na cestu).

Nemalou fanúšikovskou základňou disponuje americká autorka Anne Riceová, ktorej Interview s upírom bolo spracované Neilom Jordanom do podoby filmu s Bradom Pittom a Tomom Cruiseom. Nemožno teda opomenúť romantickejšie ladené „upírčiny“, najmä sériu Anita Blakeová od Laurell K. Hamiltonovej, ktorá má množstvo viac či menej originálnych a úspešných pokračovateliek a len ich vymenovanie by zabralo celý rozsah tohto článku. Nevraviac o Stephenie Meyerovej, ktorej Twilight sága (taktiež sfilmovaná) svojho času spustila celosvetovú mániu.

Upírom sa venovali aj spisovatelia Dan Simmons (Děti noci), F. Paul Wilson (v Pevnosti ich neváhal krvavo konfrontovať s oveľa väčším zlom: s nacistami), či Brian Lumley (séria Nekroskop).

Odolať nedokázal ani oscarový režisér Guillermo del Toro. Spojil sily s Chuckom Hoganom a spoločne napísali vampírsku trilógiu, ktorej jednotlivé časti u nás vyšli pod názvami Žihadlá, Večná noc a Nákaza. Dielo následne bolo sfilmované do podoby seriálu, ktorý to dotiahol na štyri série, pod názvom The Strain. Guillermo upírov miluje, vo svojej filmovej tvorbe sa im viackrát venoval (Blade 2, upírske prvky nájdeme už v jeho režijnom debute Cronos z r. 1993).

Pokračovanie článku o týždeň.


Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.

Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.


7. júla 2023
Ivan Kučera
Zdroj informácií