 |
Prvá dnešná súťažná poviedka Fantastických duelov, dnes na tému: Príbeh o wampíroch.
Žrebec pozoroval Danea ako prehadzuje cez sedlo zviazaného muža. Šerif sa zazubil a odhalil tesáky. Grošák pokýval hlavou, prekročil z nohy na nohu a otvoril papuľu, chystajúc sa škodoradostne zaerdžať.
Nemohol mu to dovoliť.
Labou prikryl vlhké nozdry a druhou silným úderom do hrude vyrazil koňovi dych. Zapadajúce slnko privítalo slabé chrčanie. Dane zastrihal ušami a pohotovo obviazal konský pysk starou handrou. Potom potľapkal grošáka po šiji.
„Prepáč, kamarát.“
Prvý krok mal za sebou, bandita na stráži bol zneškodnený. Priplazil sa k útesu a opatrne cezeň vykukol, v údolí vládlo ticho. Dlhšiu chvíľu sa nehýbal a vetril. Keď nezbadal nič podozrivé, začal zostupovať.
Poznal toto údolie aj s jaskyňou na dne, viackrát tu poľoval na divé mačky, no ešte nikdy do neho nezostupoval po úbočí rokliny. Opatrne povoľoval lano a malými skokmi klesal čoraz nižšie. Snažil sa, aby čo najmenej kamienkov padlo do doliny, no aj tak trikrát uvoľnil lavínu prachu a štrku. Vždy, keď sa to stalo, podráždene zavrčal a zastal na mieste, kde práve bol.
Naďalej mu prialo šťastie, dolu sa nič nehýbalo. Posledný meter a doskočil na všetky štyri. Jaskyňu videl priamo pred sebou, z čiernej diery širokej pre dvoch chlapov cítil hrozbu. Nebola blízko, ale tušil ju. Vedel, že tam dnu nájde vraha, ktorý brutálne zavraždil mamu Patty.
Postavil sa a vytiahol z puzdier oba kolty. Skúsene skontroloval dvanásť komôr, ktoré boli pripravené zabíjať. V diaľke zavyl kojot. Muž zákona potlačil prirodzené nutkanie, švihol chvostom a potom odhodlane vstúpil do temnoty.
Nik nemal dosť odvahy nato, aby išiel s ním. Dane Travis im to nezazlieval, tie zohavené mŕtvoly otriasli aj ním. Žil na pokraji smrti. Dobre vedel, že jedna guľka ho delí od čuchania hliny so všetkými odpornosťami – larvami, chrobákmi, korienkami kvetov. Už párkrát videl smrtku z blízka, ale vždy sa z toho vylízal. Necúvol pred žiadnym nebezpečenstvom.
Tak tomu bolo aj v tomto prípade.
Keby nebolo Erin O`Sulivanovej, možno by dal laby od toho preč. Ale tá šarmantná žena, ktorá mu vždy dovolila ochutnať najnovší kulinársky zážitok, či ktorá mu v nečase poskytla strechu nad hlavou, si nezaslúžila taký koniec. Mŕtvych bolo veľa, no až jej smrť spôsobila, že po stopách vraha sa vydal sám Dane. Zaumienil si, že ho dostane a nezastavilo ho ani zistenie, kto vraždil.
Keď pomáhal niesť rakvu, Patty, držiac ho za mohutnú labu, sa spýtala, kto je to ten upír a prečo mamke vlastne ublížil. Nenašiel vhodné slová, ale sľúbil, že vraha nájde a pomstí ju. Kučeravé päťročné dievčatko ho vyprevádzalo s úsmevom, pričom on nemal ďaleko k slzám. Musel sa odvrátiť a odcválať k horám.
Do údolia ho doviedol Joe Parker, ktorý si neudržal hubu a chvastal sa v krčme Tatka Noaha, ležiacej pri vstupe do vrchov. Dane mal šťastie, že prišiel krátko po ich odchode a natrafil na hostinského dcéru. Tá mu ochotne ukázala smer, ktorým sa vydali. Sľúbil, že keď sa vráti, niečo jej prinesie. Nevedel sa dočkať toho pôvabného úsmevu.
Potichu kráčal jaskyňou. Našiel ich podľa lahodnej vône, ktorá naplnila celú podzemnú sálu a pokrútila mu fúzy. Z papule vytekali sliny, v bruchu zaskučalo. Nehľadiac na okolnosti, kváril ho poriadny hlad. Zaťal pazúry.
Keby to aspoň nebola zajačinka!
Banditi nevnímali nič iné, iba lesk strieborniakov vykukujúcich z piatich vriec a mihajúcich sa pomedzi prsty. Dane sa prikrčil v tieni balvanu za ich chrbtami a rozmýšľal. Možno, keby bol rýchly, by si mohol nejaký kúsok ukradnúť. Nerozvážne vykročil k ohňu. Už načahoval laby za mäsom, chýbal možno krok, dva, keď sa konečne spamätal a stratil sa z dohľadu.
Hádka začala hneď potom ako sa usalašil na chladnom balvane.
„Myslím, že si sa pomiatol, Joe.“
„Čože?“
„Si bleskový, ale mňa neoklameš ako starkého v Dantone. Keby nebolo bankárovho syna, odídeme s peniazmi bez krviprelievania. Tam to bolo šikovné. Ale tu…,“ pokýval hlavou Dwight Vaughn a významne si dal ruky v bok. „Čo myslíš, že robíš? Nie som predsa slepý, vidím tú hrču pod kabátom, kde schovávaš mince.“
„Čo to trepeš, Dí?,“ spýtal sa Joe.
„Aj Mexičan ich vidí. Je tak, Pedro?“
„Sí, seňor.“
„Museli ste sa zblázniť, chlapi. Nič neskrývam.“
„Vstaň.“
„Naozaj neviem, čo ťa žere. Muselo ti preskočiť…“
„Okamžite vstaň!“
„Chceš môj podiel, je tak?,“ spýtal sa Joe a uškeril sa. „Už mi to dochádza. Keď vstanem tak ma odstrelíš ako toho zajaca, čo sa nám pečie na ražni. Lenže to ešte nevieš, že máme s Pedrom dohodu, že?“
„Sí seňor.“
„Vstaň a rozopni si kabát. Hovorím to naposledy.“
Dane vetril v napätom vzduchu smrť. Dwight pripomínal rozzúreného býka, ktorý sa chystal zaútočiť. Spoliehal sa na fúzatého Mexičana, že bude stáť pri ňom, ale šerif tomu nedával veľké nádeje. Pedro Medina bol cynik, známy tým, že zastrelil matku, keď stála medzi ním a korisťou.
Zo zvyku zovrel pištole pevnejšie. Vyzeralo to tak, že čoskoro bude tiecť krv.
„Pozor na unáhlené pohyby, svrbí ma ruka.“
„Amigo?“
„Dobre, dobre, už…“
„Konečne ti to začína myslieť,“ povedal Dwight.
„Mám snáď na výber?“
„Nie to nemáš. Keby som ťa odstrelil za to plné vrecko, ešte by si sa poďakoval. Ako môžeš byť taký blbec, do čerta? Veď vieš, čo sa stane, ak ho niekto z nás podrazí.“
„Čo také?“
Keby mohlo záhrobie znieť ako zmes sladkého hlasu pripomínajúceho med a otvárajúceho veka na rakve, nebolo by pochýb, že vrah by prehovoril presne tak. Daneovi povstali všetky chlpy na tele. V jaskyni sa citeľne ochladilo a plamene sa šialene roztancovali, hoci žiadny vánok nebolo cítiť. Na druhom konci sály, medzi mihajúcim tieňmi, sa po zemi plazil tmavý prízrak, ktorý rýchlo rástol. Nečujne prebehol cez sálu až k balvanu, kde sa zhmotnil v plnej výške. Traja banditi okamžite zabudli na spor a vystrašene hľadeli dohora.
Pozeral priamo na Danea. Našťastie ho nezbadali, ale nevďačil zato iba tieňu, v ktorom bol ukrytý. Aj keby sa pred nimi objavil práve v tejto chvíli, nevideli by ho. Upír nadobudol ľudskú podobu, s pokožkou bielou ako smrť a ohnivými očami vzbudzoval neopísateľnú hrôzu. Traja muži zmeraveli.
„Aach…ppp…pane,“ jachtal Dwight. „Netušil som, že už ste sa vrátili.“
Hlas otvárajúcej krypty. „Mal som úspešný lov. Zdá sa, že ani vy ste nelenili.“
„Pane, delili sme korisť.“
„Nesnaž sa! Vidím, čo ste robili. Jediné šťastie, že nie som smädný. Ale, kto vie… noc iba začína.“
„Joe vás nechcel naštvať, pane…“
„Naozaj nie,“ prisvedčil blonďák.
„…bol unavený, takže tie strieborniaky vzal iba omylom.“
„Strieborniaky?,“ spýtal sa upír podráždene. „To nemyslíš vážne. Čo som vám vravel o striebre? Kde ste ho vzali?“
„Dostali sme tip na jednu banku. Bola to blesková záležitosť. Chýbalo málo a nemuseli sme ani nikoho zabíjať. Nanešťastie, schytal to bankár so synom.“
„Vy ste niekoho zabili?“
„Bola to nehoda…“
„Mám pocit, že zle počujem,“ slová zneli ako z pekla. „Ale toto hádam ani nie je možné. Ako znela naša dohoda? Ja zabíjam, vy máte korisť. Moje stopy nikto nenájde, nik sa za nimi nevydá. Ale prepadnutie banky a vražda dvoch ľudí,“ pousmial sa upír, „normálnym spôsobom, k nám priláka neželanú pozornosť.“
Dane si uvedomil, že prišla jeho šanca. Muži, zmeravení od strachu z upíra a čiastočne oslepení leskom striebra povaľujúcim sa okolo, boli ľahkým terčom. Ich schopnosti okamžite reagovať boli znížené. Upírom sa bude zaoberať až potom, keď skončí s nimi tromi.
„Nik nás nenájde, pane.“
„Na vašom mieste by som sa modlil k Ukrižovanému, lebo ak áno…,“ hrozba ostala visieť vo vzduchu.
„Billy trčí na stráži, keby niekoho zbadal, dal by vedieť.“
„Laby nahor, sráči.“
Tentoraz zmeravel aj upír, akoby popálený svätenou vodou. Dane si zvolil výhodné postavenie, stál v jednej línií s Joeom, Mexičanom a upírom. Jediný, na koho si musel dávať väčší pozor bol Dwight. A samozrejme na upíra.
„Volám sa Dane Travis a som šerifom v Border`s Mille. Zatýkam vás za niekoľkopočetné krádeže a vraždy v okrese Cooke.“
„Živých nás nedostaneš, bastard“ zasyčal Joe poplašene.
„Nejdem po vás, chlapi.“ Dane nespúšťal z banditov zrak. „Ak my pomôžete, skončiť to s týmto špicatým zubom, prihovorím sa za vás.“
„A keď nie?,“ spýtal sa upír.
„Hrobár bude musieť zobrať nadčasy. Tak ako, urobíme dohodu?“
„Je vodcom našej bandy,“ odvetil Dwight. „Ťaháme za jedno lano.“
Keď sa Mexičan otočil, siahol po puške. Joe, ktorý chvíľu váhal, bol pomalší a dostal sa priamo pred neho. Tí dvaja boli menej nebezpeční, preto prvého, koho musel zložiť bol Dwight. Dane mu strelil guľku medzi oči a druhú do brucha. V momente keď dopadol do prachu, letiace guľky zasiahli Joea do hrude a náboj vystrelený z Mexičanovej pušky vyrazil psiemu šerifovi jeden z koltov. Následne nato mu Dane prestrelil koleno a Pedro zavyl bolesťou.
Upír bol ale rýchlejší. Guľky sa o neho neobtreli ale neškodne preleteli okolo. Naopak, pohotovo priskočil k mužovi zákona a schytil ho tenkými rukami do výšky. S mohutnou silou hodil Danea k náprotivnej stene a rozbehol sa k nemu. Otrasený pes sa ani nestačil spamätať a znovu letel vzduchom. Pristál v ohnisku, z ktorého vyprskli plamene.
Priškvarená koža a spálené chlpy boli posledným drievkom do ohňa. Dane Travis zaskučal, ale už nie bolesťou.
„Toto si prehnal. Nič neznášam viac ako zhorené chlpy.“
Upíra to nezastavilo a znovu zaútočil. Dane mu vyrazil oproti. V jaskyni to zadunelo až praskali kosti, tí dvaja vyzerali ako tvrdohlavé býky bojujúce v corridách na hraniciach z Mexikom. Navzájom si vyrazili dych, no o niečo horšie na tom bol šerif. Vedel, že takýmto štýlom ho neporazí. Keď upír znovu vyrazil, niečo sa pred ním zalesklo.
Tentoraz útok nedokončil. V poslednom momente mu za chrbtom švihla zakrvavená ruka z poncha a zabodla sa mu do slabiny. Šialený rev sprevádzal zúfalý výkrik. „Seňor, teraz!“
Dane bleskovo hrabol po minciach, odskočil od padajúceho soka a hodil mu ich priamo do tváre. Upír znovu zavyl. Striebro mu spálilo kožu na uhol. Hneď nato chytil Mexičanovu pušku a pažbou zaútočil na démonovu hlavu. Lebka pukla ako orech.
Bol to taký prudký úder, že Daneovi sa roztriasli ruky. Vedel, že ešte nie je koniec. Mal šťastie, že to bol rýchly boj, ale ani zďaleka nebolo všetkému koniec. Ak nebude jednať rýchlo, odpoveď nemŕtveho bude hrôzostrašná. Vykročil k ohnisku a z tlejúcej pahreby vytiahol ražeň s pripečeným zajacom.
Aj mäso, aj kôl budú musieť stačiť.
Keď po dvoch hodinách vyniesol z jaskyne bledé Mexičanovo telo, bolo po všetkom. Pedro vyzeral zúbožene, ale žil. Dane ho odovzdá texaským rangerom, aby ho súdili za krádeže a prestrelku v Dantone. Pripojí s ním list maršalovi Kellymu, aby vzal do úvahy pomoc pri zneškodnení niekoľkonásobného vraha, čo ho ušetrí od šibenice.
Billyho pustí. Sám Mexičan dosvedčí, že mladý iba držal kone a o vraždách nič nevedel. Šerif veril, že sa mu podarí obrátiť ho na správne chodníčky. Ako prvé mu vybaví službu na ranči O`Sullivanovcov, kde bude teraz treba každej schopnej ruky.
Hádam ho ťažká robota pohltí a nebude mať čas na hlúposti. Dane veril, že sa postará aj o malú Patty. Dozrie nato.
Pomohol Pedrovi do sedla, kde ho priviazal o hrušku. To isté urobil z Billym, ale predtým ešte vyniesol tri plné vrecia, v ktorých sa črtali mince. Posledné, čo dotrepal, bolo dôkladne zabalené v špinavej handre, kvapkala z toho tekutina pripomínajúca petrolej.
Niekde po ceste musí upírovu hlavu zahrabať. Dal si záležať na jeho pohrebe, prebodol mu srdce, odťal hlavu a zvyšok tela spálil, no stále mal pochybnosti. Možno sa mu podarí nájsť nejaké staré indiánske pohrebisko.
Vzhliadol k vychádzajúcemu Mesiacu. Bude to náročná cesta, ale radšej sa vystaví zlomenému väzu pri spadnutí z koňa ako tomuto pekelnému miestu. Čo najskôr odtiaľto vypadnúť.
Vysadol na koňa a švihol chvostom.
„Billy,“ otočil sa Dane v sedle za mladíkom. „Myslíte, že za hrsť strieborniakov bude dobrý darček pre Noahovu dcéru?“
„Ja by som povedal…“
K Tatkovi to bola ešte dlhá cesta.
Toto je poviedka súťaže Fantastické duely. Páčila sa vám táto poviedka viac ako druhá dnešného duelu? Venujte jej svoj hlas tak, že vyplníte a odošlete hlasovací formulár.
Podmienky hlasovania:
Každý človek smie hlasovať v rámci jedného duelu len za jednu z poviedok, a to len jediný raz.
Pokiaľ vám do mailu nepríde potvrdzujúci mail (pri hlasovaní treba uviesť skutočný mail), váš hlas NEBUDE započítaný do celkového poradia.
Na odovzdanie hlasu máte 7 dní od zverejnenia poviedok po polnoc dňa predchádzajúceho ďalší duel.
Nezabudnite tiež na to, že hlasujúci, ktorí bude mať po skončení celej súťaže najviac správnych tipov na víťazov duelov (hlas je zároveň tipom), získa na konci odmenu.