 |
Prvá dnešná súťažná poviedka Fantastických duelov, dnes na tému: Liberalizácia poštového trhu.
Pod hladinou
Dramoroméliin plod dozrel.
Žubrié zbadal zlatistú šípku jej signalizačnej chocholky naozaj na poslednú chvíľu, strácala sa v množstve iných, vädnúcich alebo ešte celkom nerozžiarených. Zavŕtal sa do porastu dramorií a predral sa húštinou bližšie. Neveľký lesklý guľatý plod s hladkým citlivým povrchom a dôležitým obsahom sa už oddelil. Voľne sa vznášal medzi zelenkavými chápadlami. Ak zostane nechránený pridlho, rozpadne sa, poškodený vplyvmi z prostredia.
Otrávene odignoroval pozostatky svojho nedávneho zápasu s vandrelom, ktorými bol ešte celý polepený, už si aj tak na ich sladkastú pachuť a ostrú vôňu zvykol. Opatrne zachytil ružový, mäkký a zraniteľný balíček a vsunul si ho do ústneho vaku. Plod sa hýbal a mrvil, bol celý nepokojný. Ostávalo málo času. Ak ho nestihne doručiť včas, dramoromél zahynie a on zostane bez večere. Zase.
Dramoriá, samičie i samčie, sa týčili všade naokolo. Bolo ich viac ako dosť, ale ich mnohopočetné výrastky boli tmavé a nevýrazné, neboli pripravené prijať zásielku. Najbližší vhodný dramoromél, mladý, sfarbený jasnými striebristými farbami a celý žeravý postarať sa o potomstvo mohol byť na hony ďaleko.
Prestal namáhavo postupovať vzpriamený. Položil sa do hustého tekutého okolitého prostredia, pritiahol všetky štyri končatiny a začal mocne šibať svojim širokým chvostom. Jeho zavalité telo sa šinulo po smere vzniknutého prúdu rýchlo, ale neprestával byť obozretný. Nebol sám, kto si robil zálusk na chutnú odmenu za odovzdanie dodávky, čochvíľa sa mohol objaviť ďalší vandrel, alebo ešte horšie, hustamita.
Žiadny vandrel nemal uspôsobený ústny vak ako Žubrié, ani žiadna hustamita ho nemala. Za čias, keď sa ešte len učil ako rýchlo a bezpečne prepraviť guľôčku so zárodkom z miesta na miesto, tak ako to robil jeho otec, aj otec jeho otca, bol na svete rád. Pripadal si dôležitý, mal svoje poslanie. Pred nikým neutekal, neskrýval sa, nevytŕčal pazúry… Nemusel sa strachovať, že preňho žiadny náklad nezostane ani zo seba striasať niečie vnútornosti. Denne mal plné brucho, a to si pochutnával iba na tých najkrajších a najchutnejších kúskoch.
Zaužívaný poriadok, ktorý všetky práva na starostlivosť o dramoriá prenechával jemu a jeho rodným mu zaručoval skvelú budúcnosť. A potom odrazu, z ničoho nič, prestal platiť. Ktorási hustamita zo starých dobrých pravidiel urobila prežitok, históriu, a to iba preto, že sa rozhodla prestať mrhať priestorom svojho hustého kožucha. Hustamity boli obrovské a celé pokryté tenkými výrastkami, medzi ktorými bolo sucho a dosť miesta pre mnoho plodov. Využili príležitosť.
Na prenášanie plodov nikdy nebolo treba veľké umenie. Aj rýchle vandrely sa časom naučili ako si prilepšiť, používali na ochranu krehkého obalu okolo živého zárodku bublinu z plynu, ktorý na mnohých miestach vyvieral zo štrbín na dne. Ale zbaviť sa vandrela nebolo nemožné, mali tenkú mäkkú kožu. Hustamitu by nerozpáral, na to ostré a tvrdé pichľavé zakončenia jeho úchopov nestačili.
Žubrié skontroloval svoj plný ústny vak. Jeho neveľký náklad sa trošku usalašil, nehybne si drepel v teple a suchu, a trpezlivo čakal. Aj jeho adresát iste niekde čaká, rovnako trpezlivo. A on sám si už ani nepamätal, kedy sa naposledy poriadne najedol. Ale dnes je jeho deň, dnes si uchmatne lepší podiel. Pozorne sa rozhliadol po okolí a vybral si nádejný smer. Usilovne hýbal celým telom, prešmykoval sa pomedzi hustý, vlniaci sa les úponkov a chápadielok, pozorne hľadal, rýchlo a tichúčko, ako tieň.
Mal i nemal šťastie. Svetlostriebristé vrcholky mäkkých vábiacich stoniek čakajúceho dramoroméla objavil skoro presne v rovnakej chvíli ako hlavu neďaleko číhajúceho vychrtnutého vandrela. Bolo neskoro skúšať sa ukryť alebo nakrátko zmenšiť vypuklinu pri svojich ústach a predstierať, že nič nenesie aby oklamal svojho konkurenta. Postavil sa teda na zadné a nevraživo zazrel smerom k súperovi.
Vandrel bol vysoký. Mal štíhle a kostnaté telo ako všetci jeho druhu. Hýbal sa svižne, na prvý pohľad bol neuveriteľne rýchly. Nebude to ľahký boj.
Ale nič nezaručí, že predsa len neskončí ako nedávno jeho predchodca, Žubrié sa nemienil držať späť. Výhražne otrčil kostnaté výrastky na svojich úchopoch a mocne zavrel ústa. Taktika vandrelov bola jednoduchá. Obkrúžili svoju obeť zopárkrát plnou rýchlosťou a potom do nej z celej sily vrazili aby ju prinútili vydať guľatý, dobre strážený poklad. Lenže naňho si nikto vyskakovať nebude!
Sotva jedným okom zachytil, že sa vandrel pohol smerom k nemu a už bol zo svojho miesta preč. Zvrtol sa tak šikovne, že tým dokonale obalamutil všetkých šesť chamtivo dorážajúcich nepriateľových končatín. Jedným svojím ostrým pazúrom pritom hrabol po sokovi a bol by aj trafil. Lenže ten bastard nebol žiadny začiatočník, šibol svojím dlhým telom nabok a roztočil sa okolo vlastnej osi. Vrtel sa ako zmyslov zbavený a blížil sa v stále viac sa zmenšujúcich kruhoch.
Tieň blížiacej sa hustamity na nich padol v najväčšom zápale boja. Žubrié bol v tej chvíli v nepatrnej výhode, čelom k blížiacej sa zosobnenej chlpatej smrti sa spamätal skôr, náhlivo cúvol a zastrčil sa medzi dramoriá, útočiaca opacha ho pravdepodobne vôbec nezbadala. Zato vandrel, celý rozvášnený posadnutosťou biť sa ďalej, nepozeral napravo ani naľavo, a tobôž nie dozadu. Hustamita ho ľahko pricapila svojou ťažkou chňapou a pritisla ho o tvrdé dno. Žubrié zo svojho chabého úkrytu uvidel, ako strašný tlak vydúva vandrelove oči, ako sa celý zvíja bolesťou až kým nakoniec nevypľul najprv svoj jazyk a potom všetky črevá. Rozprskli sa všade naokolo, žlté a lepkavé.
Hustamita ešte oholila z vandrelovho nehybného tela všetky končatiny a zahodila mršinu preč. Žubrié dúfal, že teraz odíde, ale zmýlil sa. Očividne sa rozhodla presvedčiť, že jej obeť nemala pri sebe náklad. Začala prehrabávať výhonky dramorií, víriť okolie zamútené žltými polopriehľadnými machuľami, rozhŕňať hustý porast. Stačilo aby veľká laba poslala jeho smerom jedinú mocnú vlnu a bol by prezradený. Nezostalo mu veľa možností. Vlastne iba dve. Aj keď bola cena vysoká, rozhodol sa mať svoj osud pod kontrolou.
Vypudil drahocennú guľôčku zo svojho ústneho vaku a nechal ju voľne plávať v prostredí. Hustamita si ju čochvíľa všimla, presne ako predpokladal. Opatrne ju zobrala medzi svoje dva veliké prsty a preniesla ju k neďalekému dychtivo čakajúcemu dramoromélovi. Pustila ju medzi jeho úponky a čakala.
Pre dramoromély bolo životne dôležité aby včas zaplnili pripravené miesto vo svojom vnútri, inak by striebristo sa ligotajúca pripravená výstelka zvädla, začala by sa rozkladať a priniesla by im záhubu. Striebristé vrcholky citlivých chápadielok sa preto náhlivo pohli len čo ucítili prvé ľahučké dotyky plodu, vznášajúceho sa medzi nimi. Pritiahli si ho a opatrne ho uhniezdili.
Vnútorná ružica striebristých vejárikov už bola nepotrebná. Oddelila sa aby mal rastúci potomok dosť miesta. Bola v plnom rozkvete, šťavnatá a bohatá na bucľaté tukové vankúšiky. Voľne sa vznášala v prostredí a hrala dúhovými farbami.
Žubrié sa len bezmocne díval, ako si hustamita vzácnu pochúťku, ktorú chcel pre seba celú napchala do papule. Ako ju mľaskavo podrvila svojimi pažravými čeľusťami a pritom sa skoro udusila sladkou mazľavou šťavou. Ako jej pomedzi pery unikali malé kúsky, pretože si do úst napchala priveľké sústo. Pritajený v húštine sa celý triasol strachom a hnevom.
Svit zelenkavého kotúča prenikajúci ku dnu zhora pomaly slabol. Dramoriá začali ukladať svoje výhonky jeden cez druhý, chystali sa odpočívať. Žubrié sa spomedzi nich vytiahol do voľného priestoru. Nemohol zaspať. Po celodennej zbytočnej námahe a všetkých tých nervákoch mal hlad.
Okolo cestičky, ktorou pahltná hustamita odišla ležali roztrúsené zvyšky. Určite budú štipľavé a nechutné, presýtené jej odpornými slinami.
Ale celkom blízko sa v pomalých prúdoch vznášala nedávno odtrhnutá končatina z vandrela.
Vyzerala dosť šťavnato. Aj tak voňala.
Toto je poviedka súťaže Fantastické duely. Páčila sa vám táto poviedka viac ako druhá dnešného duelu? Venujte jej svoj hlas tak, že vyplníte a odošlete hlasovací formulár.
Podmienky hlasovania:
Každý človek smie hlasovať v rámci jedného duelu len za jednu z poviedok, a to len jediný raz.
Pokiaľ vám do mailu nepríde potvrdzujúci mail (pri hlasovaní treba uviesť skutočný mail), váš hlas NEBUDE započítaný do celkového poradia.
Na odovzdanie hlasu máte 7 dní od zverejnenia poviedok po polnoc dňa predchádzajúceho ďalší duel.
Nezabudnite tiež na to, že hlasujúci, ktorí bude mať po skončení celej súťaže najviac správnych tipov na víťazov duelov (hlas je zároveň tipom), získa na konci odmenu.