Ohnivé pero - jeseň 2021: Návštevníci

ohnive pero

„Tristo svetelných! Čo je toto za odporné miesto?“

„Pozemšťania ho volali New York,“ povie zachrípnuto.

„Páchne tak odporne, až sa mi z toho zježili chlpy!“

„Gorro, ty ale žiadne chlpy nemáš,“ žmurkne jeho spolucestujúci.

Ich zelenkastá koža nie je obdarená absolútne žiadnym porastom a obaja majú dostatočne veľké oči na to, aby to videli. Gorro sa i tak musí presvedčiť.

„Takže aký je plán?“ spýta sa.

„Naše rozkazy sú jasné. Unesieme zopár vzoriek tejto primitívnej rasy a budeme ich skúmať. Skalpelom odoberieme vzorky väzivového tkaniva, krvi a kostnej drene. Keď sa nám subjekt bude pozdávať, môžeme mu zobrať časť jeho mozgovej kôry. Možno im dáme i implantát, aby sme ich mohli sledovať.“

Jeho zlomyseľný pohľad napovedá, že sa toho nevie dočkať. Ba čo viac, prahne po tom. O tejto chvíli sníva už pridlho na to, aby si to neužil do sýta.

„Poďme sa najskôr prejsť. Už sa v tomto module krčíme večnosť.“

„Saxur, ale ľudská rasa nie je zvyknutá na medzi galaktické návštevy.“ Usmeje sa a podá mu sýto fialoví bublajúci nápoj.

„Sú to primitívni hlupáci, nevidia si ďalej od nosa.“

S úsmevom si pripijú a vypijú poháre do dna.

Obaja prikývnu a zadajú súradnice za mesto. Po pristaní všade víry prach a v ušiach započujú hlučné cvrčky, ktoré im ihneď lezú na nervy.

„Tristo svetelných! To je ale otravná planéta!“

„Áno, budem rád, keď sa jej zbavíme.“

Počuť pridusený smiech a obaja sa pustia na cestu nočným lesom.

Ich lesklá koža odráža mesačné svetlo rovnako desivo ako ich obrie čierne oči. Nepatria sem. Sú cudzí návštevníci a každý pozemšťan by ich strčil do tajnej výskumnej oblasti päťdesiat jeden. Preto sa pohybujú opatrne. Každý zvuk zvieracej ríše je pre nich rovnako zvláštny, ako pre ľudí mimozemšťan.

Zakrádajú sa čiernym lesom a číhajú na svoje budúce obete. Bude to laň skákajúca päťsto metrov severne? Alebo veverička ktorá tak neohrabane hryzie svoj kúsok orieška priamo nad ich hlavami?

Nie. Znenazdajky narazia na dvoch ľudí, ktorí sa k sebe túlia na kapote zvláštneho prehistorického vozidla.

„Saxur, priprav si laser. Oslepíme ich, aby nám neušli. Potom ich dovlečieme a preskúmame na lodi.“

Jeho spoločník nevie skryť nadšenie. Vyberie zbraň a namieri na obete, ktoré si zelený lúč v zápale ich zvláštnej hry nevšimnú.

„Fuj! Čo to robia?“ Gorro sa zahľadí a zaklipká očiskami.

„Vyzerá to tak, že si vymieňajú tekutiny.“

Pozrú na seba a zatvária sa skyslo: „Nechutné!“ naraz vyplazia malé jazyky.

„Ľudia boli v tomto období naozaj zvláštny. Rozmnožovali sa prirodzene. Aké hlúpe!“

„Hm. Takže na Dejinách Zeme nás učili pravdu,“ udivene poznamená Gorro.

„A čo to starodávne oblečenie? Také zvláštne farby a materiály!“ vyprskne Saxur.

„A čo tie zastaralé praveké technológie čo im trčia z vreciek?“

Saxur sa snaží tváriť tak vážne, ako to táto situácia vyžaduje. Zaúpie a povie chrapľavým hlasom: „Už nie je čas nazvyš Gorro. Musíme získať vzorky! Budeme ich pitvať zaživa až nám bude znieť v ušiach ich nárek. Ich prosba o život bude pre nás len slastná melódia, poďakovanie za dobre vykonanú prácu. A keď budeme mať šťastie,“ zhlboka sa nadýchne, „od strachu vypustia vzorku tekutiny.“

Dlhé ticho preruší hurónsky smiech. Už sa to nedá vydržať. Je toho príliš. Saxura ovládne záchvat smiechu a vybehne z lesa na dvojicu pozemšťanov so slovami: „Prichádzame v mieri!“ ukazuje dlaň s oddeleným prstenníkom a malíčkom.

Krik na smrť vydesených obetí sa rozlieva pustou čistinou zahalenou v tme.

„Mimozemšťania! Pane bože!“ bežia ako o život a pritom kričia z plných pľúc.

Gorro a Saxur zastavia na lúke, veľavravne na seba pozrú a z priduseného smiechu vypustia áriu piskľavých záchvatov smiechu, ktoré vyplašia všetko vtáctvo v okolí. Ľudské obete sa dávno stratili v lese a oni sa váľajú po zemi a chytajú sa za bruchá. Ich smiech je nákazlivý ako španielska chrípka, tak, že po chvíli všetky bytosti v lese plačú smiechom.

Tľapnú si veľkými zelenými dlaňami a uvoľnene si sadnú.

„Tak to nám vyšlo!“ zarehoce sa jeden.

„A čo to malo byť, že prichádzame v mieri?“

„To som videl v jednej retro komédii,“ chichoce sa a dáva si dole prilbu a latexový oblek. Uspokojene vydýchne.

„Máš pravdu, nedá sa v tom dýchať,“ odhalí sa druhý muž a so smiechom prechádzajú lesom rovno k vesmírnemu modulu.

„To bol skvelý nápad obliecť si tieto mimozemské kostýmy. Musíme chodiť častejšie! Nikdy som sa tak nezasmial!“ Gorro kolegu potľapká po ramene a utrie si slzy smiechu, „že vypustia tekutiny!“ vyprskne smiechom.

„To ma napadlo práve v tej chvíli,“ zasmeje sa druhý.

„Veru, mohli by sme chodiť častejšie, len keby nebolo cestovanie časom tak drahé. Tento rok som sľúbil deťom, že navštívime Rím. Oni proste neveria, že sa ľudia modlili k starcovi s veľkou čiapkou.“

„Moje deti sú zvedavé na rok kedy ľudstvo osídlilo Mars. Chcú vedieť viac o založení prvej kolónie. Je pre nich neuveriteľné, že sa narodili v tridsiatej piatej kolónii ľudstva tisíc svetelných rokov od našej prvej planéty.“

Nasadajú do modulu a zadajú rok 5789.

„Tak nabudúce môžeme ísť na drink k Ubignuovi. Cestovanie časom na dnes už neexistujúcu planétu je strašne predražené.“

Pozrú na seba: „Ale stojí to za to.“

Miestnosť naplní hlasný smiech a modul v okamžiku zmizne.

Nezostane po nich nič. Len ticho rozliehajúce sa pustým lesom, prelínaný hlasným krikom o pomoc dvoch pubertiakov dvadsiateho prvého storočia.


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

4. októbra 2021
Veronika Kereková