 |
„Idem teda, Kajka,” ozve sa z chodby nášho panelákového bytu. „Počuješ?”
„Ahoj mami,” odpoviem vychádzajúc zo svojej izby. Prilepí mi pusu na čelo a zavrie za sebou dvere.
Tak a konečne sa môžem vrhnúť na pečenie. Umyjem kuchynskú dosku a nastavím rúru na správnu teplotu. „Hmm, voniaš výborne, ako od mamičky,” pochválim cestíčko, vyberajúc ho z chladničky. Pre Mateja len to najlepšie. Bože, stále naňho myslím, fakt som sa doň zabuchla. No z jeho strany je to také… také málo romantické… A tu je ten pes zakopaný. Teda skôr…
„Suka jedna,” vypadne zo mňa. Jeho vyprsená spolužiačka sa začala okolo neho krútiť ako taká oná. Samé sexistické narážky a rovno predo mnou. A jemu sa to páči! Prečo nemôžem byť oktávanka ako oni, ale len sprostá sextanka! Ja by som tú hlupaňu…
Stop! Toto nesmiem. Každá vyznávačka bohyne Kaliach vie, že ako ty do iného, tak trikrát tebe späť. Sebaovládanie je základná vec, ktorú každá čarodejnica musí zvládnuť ako prvé. Dotknem sa amuletu na krku a začnem odriekať ukľudňujúcu mantru.
Mám však plán! Vytiahnem mobil a otvorím Instagramovú skupinu pomenovanú Kaliach. Naskrolujem včerajšiu komunikáciu a začítam sa…
Kňažná A. 20:30
Tu je to zaklínadlo (je to staré, ešte z čias keltov):
Priprav si chlieb z medu a krvi ženy, ktorej sa lásky zažiadalo. Daj mu tvar
muža a ženy. Nechaj vyznačiť meno objektu lásky tou ženou na sviecu
z panenského vosku a dymom a mantrou do chleba prenes láskavosť trojjedinej
Bohyne Matky, veľkej Kaliach. Potom nech najprv chlieb v tvare ženy požrie
ten muž a potom, chlieb v tvare muža musí tá žena zjesť. Nie naopak! Daj
pozor, aby to všetko stalo sa len v dobe nie dlhšej ako doba obrannej
hliadky. Inak sa musí pokrm spáliť, aby sa zlo nestalo.
Ja 20:31
No, vyzerá to zaujímavo. Aká dlhá je tá doba obrannej hliadky?
Kňažná A. 20:31
Asi tak 3 hodiny. Tak to bolo u Keltov.
Ja 20:32
Aha. No a chlieb? Môže byť aj niečo iné? Napr. medovník? Ten je aj
z medu.
Kňažná A. 20:33
Myslím že môže. Hlavne nech je tam med a krv… Podľa mňa…
Ja 20:34
OK. Tak upečiem zaľúbený medovník… :-) Čo myslíš, bude to
fungovať?
Kňažná A. 20:40
Však už vieš ako to je. Ak je tvoje spojenie silné a Kaliach ti bude
naklonená, tak by mohlo. Alebo aj nie. Len z toho nesprav vražedný
medovník :)
Však čo, skúsim. Moje spojenie s Kaliach býva celkom silné.
Pokračujem vykrojením dvoch párov panákov, z toho jednému prilepím prsia a akúsi sukničku. Potom zo zvyšku cesta dorobím malé srdiečka, aby bolo niečo aj pre mamu. A všetko pekne do rúry. Po upečení ich ešte potriem vyšľahaným bielkom pre pekný lesk a šup na balkón do januárovej zimy. Som to ja ale šikovná cica!
Tak a ešte pripravím všetko potrebné na zaklínací rituál – vytiahnem drevený trojnohý stolček s vyrezávaným obrazom Stromu života a v truhličke s pomôckami už mám pripravenú malú sviečku z panenského vosku, na ktorú som ešte včera vyškrabala meno „Matej Horváth”. Tá má svoje miesto v strede stolčeka. Keď koláčiky konečne vychladnú, natriem panákov lekvárom a po veľkom trápení s keramickým nožom na ne z prsta vydolujem po kvapke krvi. Ešte ich zlepiť dokopy a sú pripravené.
Zhasnem v izbe svetlo, pohodlne sa usadím pred stolčekom a ponorím sa do mantry uvoľnenia. Chvíľu to trvá, ale nakoniec jemné brnenie v prstoch ohlási očakávané spojenie. Ako v nejakom tranze opakujem prosbu o láskavosť. Nakoniec sfúknem sviečku, aby som mohla v dyme vykúpať oba medovníky.
Dúfam, že to bude fungovať. Už len ich pekne ozdobiť, zabaliť a čakať, či to zaberie.
Štvrtok prešiel celkom rýchlo. Medovník som dala Matejovi až po šiestej hodine. On už mal finito, kým ja som musela trieliť do triedy na siedmu hodinu. Len tak tak som zabránila, aby ho na mieste nezjedol a nenápadne pomocou pusiniek a lichôtok som ho donútila sľúbiť, že ho zje až večer a nezabudne mi to dať hneď vedieť.
V ten deň sme sa už nestretli, čakalo ma drvenie fyziky na veľkú zajtrajšiu písomku. Domov som dorazila okolo štvrtej, spravila som si niečo pod zub a pustila som sa do učenia.
Po návrate zo školy Matej hodil tašku do kúta a rozvalil sa na gauči. Zrak mu padol na hodiny visiace na stene.
„To už je toľko?” zavzdychal. Zdvihol sa a pobalil si hokejovú výstroj. Potom rýchlo zahnal ohlasujúci sa hlad jogurtom a dvomi rohlíkmi.
„Kámo, ja mám ešte perník,” spomenul sa a spokojne siahol do školskej tašky. Vyvalil sa znovu na gauč a zahryzol. „Hmm, dobre tá Kaja pečie.” Uchechtol sa a pokračoval. „Len, keby chcela piecť aj v inej trúbe.” Už si začal pripúšťať, že tú drbnutu stávku prehrá – naozaj netušil, že je taká netýkavka. No ešte nie je koniec! Vytiahol mobil, spustil Instagram a odfotil sa s perníkom v ústach. Hmm, ako to okomentovať…
„Do riti!” skríkol a skoro mu zvoniaci mobil vypadol z ruky. Volal Karol. „Ty vole, skoro ma jeblo o zem, tak som sa zľakol!” zvolal do telefónu, keď zdvihol.
„Tak ti treba. Kde si? Čakám ťa dole.”
„Už idem, nestresuj.” Hodil zvyšok medovníka do úst a ponáhľal sa na tréning.
Po návrate z tréningu a Matej pozdravil sa z rodičmi, prehodil zopár viet o tom, ako dnes bolo a zavrel sa do izby. Celý unavený sa vyvalil na posteľ a vytiahol mobil. „Do kelu!” vypadlo z neho, keď zistil, že fotku s perníkom Karolíne stále neposlal. Škeriac sa k nej doplnil koment a poslal ju.
To moje nekonečné pokukovanie na mobil prináša svoje ovocie. Instagramová notifikácia s Matejovou fotkou spôsobí, že fyzika letí na posteľ a mobil do ruky. Otvorím správu a z obrazovky sa na mňa škerí Matej s komentom – „Tvoj miláčik papká tvoj koláčik”. Hmm… miláčik… že by to už pôsobilo?
„No počkaj,” pomyslím si s úsmevom a vytiahnem zo stolíka svoj medovník. Naaranžujem som sa k stene, dám si panáka do úst a fotku s komentom „Celého by som ťa najradšej zjedla!” odošlem Matejovi. So šteklivými myšlienkami sa dávam do chrúmania.
„Hmm… zjedla,” zamumlal si spokojne Matej, „žeby predsa?” Zavrel oči a premýšľal, ako odpovedať, aby to neprehnal, ale patrične zvyšoval napätie. Mohol by to napríklad doviesť ku výmene pikantných fotiek…
Myšlienky mu prerušil závan chladu na bosých chodidlách. S nejasným pocitom otvoril oči. Všimol si na strope malú, rýchlo sa zväčšujúcu sa tmavú škvrnu. Nejaký tieň? Dokonca sa to presúvalo nad posteľ.
„To čo je…” Slová mu zamrzli na perách, keď sa jeho mozog snažil pochopiť, čo vidí. Z tieňa sa v okamihu zhmotnila postava zošúverenej stareny, držiacej sa stropu ako pavúk. Odrazila sa a skočila naň. Okamžite sa prisala k jeho pootvoreným ústam. Nestihol ani vykríknuť. Krv z odhryznutého jazyka ho začala dusiť. Nemohol sa vôbec pohnúť. Cítil ako z neho uniká život, priam že sa fyzicky scvrkáva. Posledné, čo si v jeho krátkom živote uvedomil, bola hrozná bolesť lámajúcich sa rebier, prepichujúcich pľúca a srdce. Zvoniaci mobil už nepočul.
Neviem sa vynadívať. Tá krásna tvár, ešte aj s tým medovníkom vyzerá božsky. No… Čosi mi tu nesedí… Fotka je z jeho domu… sedí na gauči… za ním veľký obraz, na ktorom sa odráža stena z oknom…
V tomto okamihu mi to došlo! V okne je denné svetlo! Takže to musel fotiť ešte pred tréningom, ktorý máva o štvrtej. Ale poslal mi ju až po ôsmej! Nie, nie, nie… Rýchlo mu volám! Dvíhaj… prosím… zdvihni to už!
Zdvihol to! „Matej!”, skríknem. „Teda… Ahojček.”
Ticho.
„Matej… Matej si tam?”
Ticho.
„Haló?”
Ticho. A potom dlhý hlboký výdych!
Odhodím mobil na posteľ. Hovor skončil. Všetko sa to posralo. Začínam sa celá chvieť. Prepadá ma strach, ktorý však rýchlo prejde do hrôzy, keď sa na strope objaví čierna zväčšujúca sa škvrna.
Prosím… Nie… Ja som to tak nechcela…
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.