 |
Gorazd bežal do kopca. Obyčajnému človeku by trvalo celé hodiny, kým by vystúpil k Prekliatej jaskyni, no on bol po dvadsiatich minútach na mieste. Gorazd totiž nebol obyčajným človekom. Bol Preklínačom. Jeho dokonalé svalnaté telo sa dokázalo ľahko vysporiadať s akýmkoľvek fyzickým vypätím.
Keď dorazil k vchodu do jaskyne, odhrnul si z očí zlaté pramene svojich dlhých hustých vlasov a nazrel dnu. Nevidel nič. To sa mu nepáčilo. Pevne stisol svoj mohutný meč, čím sa mu ešte väčšmi napol biceps a natrhol mu rukáv na košeli. Meč bol nasiaknutý mágiou a dokázal preklínať, no v prípade núdze vedel človeka aj jedným švihom rozpoliť. Gorazd meč pozdvihol pred seba. Bol pripravený ho v sekunde použiť a nemal v úmysle preklínať.
„Poď dnu, Gorazd!“ ozvalo sa z jaskyne.
„Ako si vedel, že som to ja?“ spýtal sa Gorazd hlasom silným ako zvon.
„Celá hora počuje, že sa ti trhá rukáv!“
Gorazd vošiel do jaskyne. Bol tak urastený, že musel skloniť hlavu. Kúsok od neho sa zažala svieca, ktorá svojím plameňom osvietila ruku. Bola to ruka s dlhými špinavými nechtami, pokrytá vredmi a šupinami. Ruka netvora.
„Čo tu chceš?“ opýtal sa netvor podráždene.
„Vraj si znovu terorizoval dedinu.“
„Terorizoval? Bol som si len vyzdvihnúť knihy!“
„Žiadne nevidím.“
„Lebo je tu tma!“
„Tak prečo nezapáliš viac sviečok?“ povedal Gorazd s úškrnom.
Netvor zavrčal, no nakoniec začal jednu po druhej sviečky zapaľovať. Svetlo odhalilo malú jaskynnú miestnosť plnú všakovakých, často poškodených predmetov. A odhalilo aj netvora. Odhalilo jeho špinavé háby, vredy a šupiny po celom tele, hrb, zopár dlhých mastných vlasov a oči, z ktorých sršalo čisté zlo.
„Som rád, že ťa opäť vidím v celej tvojej kráse, Ohyzd!“ povedal Gorazd pobavene.
„Tam sú knihy, vidíš?“ odvetil mu podráždene Ohyzd. „A volám sa Šimon!“
„Obávam sa, že ti tie knihy nepomôžu. Dedinčania ťa už majú dosť. Rozlúč sa so životom!“
„To myslíš vážne?“ povedal netvor nahnevane. „Dosť už, že sa narodím s kožnou chorobou, celá dedina sa ma bojí a dutý svalovec ma prekľaje na život v jaskyni. Ale poviem si: Nevadí, môžem si aspoň v pokoji čítať. A nakoniec ani len to nemôžem, lebo už návšteva knižnice spôsobí, že ma treba zamordovať! Tebe sa to zdá normálne, Štefan?!“
Gorazd neuhol pohľadom. „Komu to hovoríš?“
„Dobre vieš, komu to hovorím!“
„Máš ostrý jazyk a prefíkané spôsoby, Ohyzd! Očakávaš, že sa pozriem za seba a vtedy zaútočíš!“
„Neočakávam, lebo Štefan stojí vedľa teba! To sa naozaj budeme tváriť, že tu nie je?“ povedal nahnevane Ohyzd.
„Štefan, aspoň ty by si ma nemusel volať Ohyzd! Vieš, že to nemám rád!“ povedal netvor do prázdna.
„Ďakujem, netvor je lepšie,“ dodal.
„Prestaň hovoriť na môjho rozprávača a bráň sa!“ zvolal Gorazd tak zvučným hlasom, že sa jaskyňa otriasla.
„Hovno sa otriaslo!“ odfrkol netvor. „To už je aká samoľúbosť, keď si niekto najme osobného rozprávača, aby popisoval a prikrášľoval udalosti v reálnom čase?“
„To nie je samoľúbosť!“ ohradil sa Gorazd. „Máme čarovné pero, ktoré zapisuje do knihy všetko, čo sa povie nahlas. Štefan len dopĺňa nepriamu reč, aby to bolo kompletné a mohol to bez ďalších úprav rovno vydať. Je to proste praktickejšie!“
„Takže pripúšťaš, že je tu Štefan!“ povedal víťazoslávne netvor.
„Ach! Daj už pokoj a zomri!“
Gorazd sa zahnal mečom, no netvor rýchlo uskočil. Meč tak rozrazil len hrubý kamenný pilier. Ak by tam bol živý tvor, zostali by z neho dve polovice.
„Nič nerozrazil!“ zasmial sa netvor. „Švihol naprázdno, stratil rovnováhu a zrútil sa na zem! Naozaj Štefan, máš na viac, ako len v pozadí meniť babráka na hrdinu! Čítal som niektoré tvoje knihy o Preklínačovi a je to zručne napísané. Lenže takto si ťa svet nezapamätá! Počuj, zbav ma môjho hrozného tela pomocou vašej mágie a ja ti poradím, ako sa zviditeľniť! Ako byť sám hrdinom!“
„Prestaň tárať a bojuj!“ zakričal Gorazd, no vo vnútri chcel, aby netvor svoju radu prezradil.
„Nie, nechcem, aby ju prezradil!“ zaklamal Gorazd.
„Neklamem!“ kričal, no očami netvora prosil, aby prehovoril.
„Ale dočerta!“
„Čítal som mnohé knihy,“ povedal netvor, „a väčšina je rozprávaná tak, ako píšeš aj ty. Ale pri poslednej som našiel niečo, čo som doteraz nikdy nevidel. Rozprávač bol zúčastnený deja. Bol to hrdinov kamarát, cez ktorého osobu bol vyrozprávaný celý príbeh. Niekedy dokonca urobil aj niečo hrdinské!“
„To sa mi teda vôbec nepáči!“ povedal Gorazd, no táto myšlienka sa mu zavŕtala do mysle.
„Nezavŕtala! Ak to tak budeš robiť, tak končíš! Môžeš si písať o iných hrdinoch!“ vykríkol Gorazd a protestne si sadol na zem. Vtedy si prvý krát po dlhej dobe všimol svoje brucho.
Vyzeralo ako sud vína a ledva si cezeň videl na svoje krivé nohy.
„Čo to trepeš?!“ zvolal Gorazd a poškrabal sa na hlave. Namiesto vlasov však objavil len plešinu.
„Hej!“ skríkol Gorazd piskľavo.
„Prestaň upravovať realitu! Aj tak ti nikto neuverí! Každý vie, že som krásavec!“ Gorazd sa postavil tak prudko, že mu odvialo kožený pás spod brucha, no neodhalil nič, čo by stálo za zmienku.
„Dobre! Dobre! Dobre! Samozrejme, že budeš môj rozprávač! Rob to, ako chceš, vždy budeš môj rozprávač!“
Keď som sa konečne dostal k jaskyni, môj priateľ Gorazd už viedol s netvorom zanietený rozhovor.
„Na toto si tak rýchlo nezvyknem,“ povedal Gorazd, ako som prichádzal. Postavil som sa vedľa neho a napriek tomu, že som bol mužom priemerného vzrastu, pri jeho božskej postave som pôsobil ako škaredý trpaslík.
„No, možno to nebude až také zlé,“ zamrmlal Gorazd.
„Tak ako, môžeš ma teraz zmeniť?“ opýtal sa netvor a vtedy som pochopil, o čom sa asi rozprávali. Netvor bol ohyzdnou bytosťou, plnou šupín a pľuzgierov, s očami, z ktorých sršalo číre zlo, no niekde v jeho vnútri vzplanul plamienok dobra. Už viac nechcel žiť život netvora a žiadal Gorazda o zmilovanie.
„To sa nedá. Ja som Preklínač! S mečom ťa môžem len prekliať!“ povedal Gorazd.
„Čo keby som to skúsil ja?“ vyhŕklo zo mňa.
Gorazd i netvor na mňa nedôverčivo pozreli.
„Naozaj! Ty si Preklínač a tak vieš s mečom preklínať. Ja som obyčajný človek, možno z neho dostanem obyčajnú mágiu!“
„To nedáva zmysel!“ povedal Gorazd. Hlas mal však neistý.
„Som si istý a som proti tomu!“ dodal, no keď sa na mňa pozrel, mierne prikývol hlavou.
Prevzal som meč, ktorý ma hneď stiahol k zemi. Nazbieral som teda všetky sily, mierne som ho nadvihol a namieril na netvora.
„Meč namiesto doktora, nech je človek z netvora!“ vykríkol som.
„To je ale blbosť!“
Z konca meča vyleteli zelené lúče, zabodli sa netvorovi do hrude a odtiaľ mu prúdili do celého tela.
„Nič také sa nedeje!“
Keď lúče pohasli, vyčerpane som pustil meč na zem.
„Vyzerám rovnako,“ povedal Šimon sklamane.
„Tvoje oči!“ povedal som.
„Čo?“
„Všetko zlo je z nich preč!“
Naozaj to tak bolo. Len pred chvíľou stál pred nami diabolský netvor a teraz sme bezpochyby hľadeli na človeka. A boli to práve oči, ktoré všetko zmenili. Šiel z nich pohľad láskavý a dobrosrdečný. Zrazu ani jeho šupiny a pľuzgiere nevyzerali hnusne a hrozivo. Bola to len koža vetrom ošľahaného človeka. Už viac nebude vzbudzovať hrôzu dedinčanov. Všetci sa od nás dozvedia o jeho premene a keď k nim zíde z jaskyne, na vlastné oči uvidia, že netvor už neexistuje. Je len dobrák Šimon s drsnejšou pokožkou.
„Rozumiem,“ povedal Šimon. „Ďakujem!“
„Rado sa stalo!“ odvetil som. „A my, Gorazd, môžeme ísť za ďalšou výzvou!“
„Nie som si istý, či sa mi páči, že sa staviaš do role hlavného hrdinu!“ zavtipkoval Gorazd a všetci sme sa rozosmiali.
„Ja nevtipkujem!“ povedal Gorazd a znovu spustil vlnu smiechu.
Takto v dobrej nálade sme vyrazili k západu slnka, pripravení na ďalšie dobrodružstvá.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.