Ohnivé pero - jar 2022: List na rozlúčku

ohnive pero

Volám sa doktor Santiago Cortes. Ako možno viete, väčšiu časť mojej kariéry som pracoval ako hlavný neurológ Newyorskej nemocnice, ktorá práve v tomto období získavala základy svojej terajšej slávy. Verím, že som k jej povesti prispel aj ja. Dúfam teda, že si ma ešte mnohí pamätajú z odborných prác, ktoré som vtedy publikoval alebo z mojej lekárskej praxe. Aj preto som sa rozhodol napísať tieto riadky a zdôvodniť svoj zdanlivo nezmyselný skutok. Prosím, uverte, že ma k nemu nemotivovalo šialenstvo, ale práve naopak, obrovská túžba po lepšom živote. Nebojte sa, sám si uvedomujem ako absurdne to celé znie. Chcem však, aby ste pochopili, že som na tento zdanlivo nezmyselný počin mal závažné a riadne premyslené dôvody.

Túžba po takejto zmene ma intenzívne prenasleduje dlhé roky. Vlastne už od čias kedy som sa zúčastnil istého málo známeho experimentu s komatóznymi pacientmi. Účelom bolo zistiť prečo sa niekedy nepreberajú z kómy ani pacienti, ktorí na to majú všetky fyziologické predpoklady. Teda, aby ste ma správne pochopili, nešlo o všetkých pacientov v kóme. Len o určitú skupinku, štatisticky zahŕňajúcu asi päť percent z podobných prípadov, ktorých stav vzbudzoval mnohé pochybnosti o platnosti súčasných medicínskych poznatkov. Celý projekt bol umožnený vďaka výskumu môjho kolegu doktora Stevensona, ktorý spolu so skupinou technikov zostavil prístroj umožňujúci napojenie priamo na mozgové vlny pacienta. Skrátka povedané, mohli sme vďaka tomu pozorovať presne to čo sa v pacientovom mozgu aktuálne odohráva. Sny, predstavy alebo čokoľvek iné čo by nám umožnilo lepšie pochopiť pacientov stav. V druhej fáze projektu sme na základe získaných faktov mali navrhnúť efektívnejšie metódy liečby.

Vždy, keď sa v duchu znova vrátim do tohto obdobia, nedokážem pociťovať nič iné ako skutočný úžas. Stevensonova metóda fungovala nad všetky očakávania. A tak už moje prvé zladenie s komatóznym pacientom prinieslo šokujúce výsledky. Ako prvé som zistil, že nežije v predpokladanom mentálnom vákuu možno občas spestrenom nejakými snami. Práve naopak! Pacient celú dobu aktívne sníval. Bože, aké to boli sny! Bol to celý svet založený na akejsi zvláštnej forme hmoty. Rieky zo svetla, rastliny podivných foriem a farieb, vzduch nabitý energiou, ktorá vyvolávala mentálne pozdvihnutie až na úroveň extázy. Žiaľ, neviem nájsť vhodné slová na vyjadrenie tejto mnou dovtedy nepoznanej nádhery. Ale už som sa nečudoval, že sa nechcel prebrať do bdelého stavu. Verte, aj pre mňa bolo ťažké ukončiť po vymedzenom čase naše prepojenie. Pocit, že sa vraciam z neskutočnej nádhery do všednej reality, vo mne po prvý krát vyvolal stav skľučujúcej depresie.

Nechcem a nesmiem rozpisovať podrobnosti nášho výskumu. Obmedzím sa len na najnutnejšie fakty. Za niekoľko týždňov sme spolu s doktorom Stevensonom uskutočnili mnohé prepojenia s pacientmi rôzneho veku, pohlavia, vzdelania i záľub. Práve preto nás prekvapilo, že všetci títo ľudia snívajú navlas rovnaké vízie. Všetci akoby žili v rovnakom svete nádhery a šťastia. Akoby vegetatívny stav v ktorom sa nachádzali otváral dvere nejakej inej reality snáď zloženej z dodnes neobjavených častíc. A tak sme pomaly dospeli k presvedčeniu, že v tomto prípade nejde o predstavy. „Nezmysel,“ určite si teraz poviete. Ale pochopte aj to, že ste nič podobné nikdy nezažili. Všetko bolo natoľko reálne, že by som musel spochybniť aj svet okolo nás, ak by som spochybňoval ten ich. A skutočnosť, že všetci vnímali rovnaký svet, môže predsa zavážiť ako použiteľný argument.

Žiaľ, po niekoľkých týždňoch nemocnica náš projekt predčasne ukončila. Vraj už nechceli financovať výskum, ktorý nepriniesol konkrétne výsledky. Ja si však skôr myslím, že sa obávali čo ešte môžeme objaviť. Konzervatívne mysliacemu vedeniu tejto nemocnice sa náš výskum prestal páčiť už od jeho prvých objavov. Čo sa týka aplikovateľných výsledkov mali pravdu. Naozaj sme žiadneho zo skúmaných pacientov neprebrali. Ale pochopte, boli sme stále iba v začiatkoch. Po predčasnom ukončení nášho projektu som sa vrátil do newyorskej nemocnice a môj kolega tiež odišiel na predošlé pracovné miesto. A keďže si nemocnica v ktorej sme výskum robili, ponechala na základe akýchsi mne nejasných paragrafov nielen Stevansonov prístroj, ale aj akúkoľvek technickú dokumentáciu, už nikdy sme neboli schopní nič podobné zopakovať. Dokonca, niekde zmizol aj technik majúci pri konštrukcii spomínaného zariadenia zásadnú úlohu.

O doktorovi Stevensonovi som znova počul až po dvoch rokoch. A vtedy už bol v lekárskej komunite známy nielen ako odborník na neurológiu, ale hlavne ako narkoman a alkoholik. Verte, vedel som ho pochopiť. Vôbec nepochybujem, že si chcel týmto spôsobom len znova privodiť niečo z pocitov, ktoré zažil počas našej spolupráce. Ja som sa rozhodol zostať silný. Silný pre svoju rodinu a svojich pacientov. Žiaľ, ani ja som sa nevyhol následkom a dodnes užívam silné antidepresíva. Prosím, nečudujte sa mi. Veď ma vtedy v podstate vyhnali z raja a ako náhradu mi ponúkli tento svet.

Aby som však nezabudol spomenúť podstatnú informáciu, ktorá zásadne ovplyvnila moje dnešné rozhodnutie, musím ešte dopísať, že mi nedávno diagnostikovali nádor. Údajne zhubný a neoperovateľný. Keďže diagnózu stanovil známy onkológ s dobrou odbornou reputáciou, nebudem o nej pochybovať. Vraj mi už zostáva nanajvýš šesť mesiacov. A aj preto som sa konečne odhodlal k činu na ktorý sa v podstate pripravujem už niekoľko posledných rokov.

Len pred malou chvíľou som zavolal záchranku. Nepochybujem, že prídu rýchlo. Určite však nie tak rýchlo ako zaúčinkuje chemická látka, ktorú som si ráno namiešal a pred niekoľkými sekundami vpichol do žily. Viem, že onedlho upadnem do nezvratnej kómy. Týmto žiadam Vás, ktorí ma nájdete, aby ste ma odviezli do nemocnice a pomocou prístrojov udržiavali moje telo pri živote čo najdlhšiu dobu. Nakoniec, dlho žiť aj tak nebudem. Svet do ktorého sa chystám odobrať totiž celkom určite nie je svetom večnosti a pobyt v ňom je možný len počas riadneho fungovania orgánov. Verte, zhromaždil som dosť dôkazov pre toto tvrdenie. Peniaze potrebné na udržiavanie môjho organizmu poukáže notár Peter Corzo z mojich životných úspor. Pevne verím, že všetko vyjde ako som naplánoval a ja strávim aspoň určitý čas vo svete svetla a jasu po ktorom tak márne túžim posledné roky.


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

28. marca 2022
Martin Pokojný