Druhý diel historického zvukového záznamu obsahuje desať krátkych textov, z nedostatku lepšieho pomenovania nazvaných básne. Skôr ako sa v panike vrhnete k najbližšiemu únikovému východu, upozorňujem, že rýmy som vložil iba do jednej.
Básne, ako ich tak čítam, charakterizuje skepsa, melanchólia a mladícky naivná potreba vzbury proti svetu. Záchranné koleso však v poslednej chvíli našťastie poskytuje záblesk čierneho humoru. Ani si nepamätám za akých okolností verše vznikali, ale v tejto várke je mojím jednoznačným favoritom Koniec tohtoročnej zimy. A vaším?
Spracovanie nahrávky, skomponovanie a interpretácia sprievodnej hudby: Peter Kučera, Štúdio Opona
Idea, organizačné nadšenie, sponzoring: Ivan Pullman
Robotómia
A dosť!
A vytrhli zo zástrčiek konektory
A pretrhli putá diktatúry
A vyšli do ulíc
A vykročili za slobodou
Ako jeden muž
Ako jedna žena
Ľavá, dva… ľavá, dva…
Ľavá, dva… ľavá, dva…
A s hrôzou som zistil,
že pochodujem v prvej línii
Farebné myši
Pod stolom prebehla žltá myš.
Ktovie kde sa túlala celý deň?
Odkrojím si kúsok syra
a tvárim sa ako ona;
vnikám do jej pohľadu na ľudí.
Strasie ma, keď sa mi to podarí:
neodporúčam opakovať!
Zvoní telefón.
Nejaká cudzia myš chce vedieť
či sa tá moja už vrátila.
„Nie,“ zaklamem, „pravdepodobne ju chytili“.
Na druhom konci počuť ľútostivý výkrik:
práve som svoju myš zbavil príbuzenstva -
tak ako ona svojím príchodom odplašila moje.
Zostaneme sami dvaja.
Pokúsime sa jeden druhého pochopiť
v tomto improvizovanom laboratóriu.
Koniec dospelosti
Počítač v mojej hlave sa zbláznil.
Odmieta prijímať ďalšie informácie
pod hrozbou likvidácie všetkých predošlých.
Ale ja s ním vybabrem,
nakoniec, je to len hlúpy stroj.
Reset.
A znovu som dieťaťom.
Lúčenie
Kvapka na nose starca
odpadne do polievky.
Rozčerí nehybnú hladinu,
kruhmi odplaví odraz spomienok
na bývalú tvár.
Byť tak o pár lyžíc späť…
Kanibalizmus
Živím sa cudzími spomienkami.
Najprv oddelím vyschnutý okraj,
potom sa prehryziem mäkkou striedkou.
Najradšej mám letné:
voňajú riekou a dozrievajúcim ovocím.
Prosia ma, aby som im aspoň niečo nechal.
Márne.
Zostanú im len vyblednuté fotografie
v roztrasených prstoch.
Koniec tohtoročnej zimy
Pomedzi posledné ostrovčeky ľadových krýh
nehlučne preplával prvý jarný utopenec.
Všetko ostatné začína ožívať.
Melanchólia
V osamelom svete cintorínov
každá hrudka hliny váži život.
A večer,
keď je mimoriadne ticho,
znie tam vedúci smiech nebožtíkov.
Déja vu
Najväčší smäd pociťujem,
keď pijem kalnú vodu z vlastnej lebky.
Dotyk bosých chodidiel
s vlhkou zeminou
mi v tej chvíli pripadá dôverne známy.
Začiatok sveta
Básnikovi s úmyslom stvoriť nesmrteľné verše o smrti
vypadla na papier ľúbostná poézia.
Veľkonočný zajac si ozdobil vianočný stromček.
Múza si sadla na tvár a skryla sa do dlaní.
Piesok sa prestal liať.
Dievča šeplo svojmu milému, že v chladničke skyslo mlieko.
Predavač ružových okuliarov stratil kontaktnú šošovku.
Toto leto konečne napadol sneh.
Hry s časom
Príďte nás navštíviť na najvyššie poschodie!
Môžeme z vtáčej perspektívy
pozorovať pomalú premenu priestoru
alebo pľuť na chodcov.
Príďte sa pozrieť
ako v našom podnájme oscilujú sekundy
na jednom mieste!
Podvečer si naladíme v televízore film z minulej soboty,
a potom sa vysmejeme všetkým,
čo kráčajú špičkami dopredu.
Príďte, u nás je stále veselo!
A len čo vás môj spolubývajúci Sigmund
začne otravovať otázkami, ktoré sú dávno každému jasné,
ešte stále môžeme vyjsť do davu
a vrážať plecom do ľudí.
Predchádzajúce časti:
Robotómia I. (Smiech cez slzy)
Nasledujúce časti:
Robotómia III. (Čo Ludolf
netušil)
Robotómia IV. (Nešťastie
nechodí po Vysokých Tatrách)
Robotómia V. (uvaŽujte s nami!)
Robotómia VI. (Láska prechádza
cez nábytok)
Robotómia VII. (Ste pripravení
na záverečnú?)
Robotómia VIII. (Takmer po
japonsky)