Šieste pokračovanie zvukovej nahrávky nejestvujúcej knihy s názvom Robotómia obsahuje opäť básne. Dohromady jedenásť.
Tentoraz možno smelo hovoriť takmer o ľúbostnej poetike, keby sa to len na poslednú chvíľu vždy niekam nezvrtlo. Ale nezvŕta to s nami občas aj v živote? Keď sme si súhlasne prikývli, môžeme pokračovať.
Dnes nemôžem sľúbiť, že nijaké rýmy nebudú. Ubezpečujem vás však, že za tie, čo zostali, nemôžem ja, ale tamten chlapík spred piatich rokov. Ja mu to však, verte-neverte, za ten Buldozér a Poslednú otázku celkom rád odpúšťam.
Spracovanie nahrávky, skomponovanie a interpretácia sprievodnej hudby: Peter Kučera, Štúdio Opona
Idea, organizačné nadšenie, sponzoring: Ivan Pullman
Sťahovavé ponožky
Šnúra na bielizeň
je celkom obsadená
kŕdľom hrubých ponožiek.
Čakajú
na silnejší poryv vetra;
odnesie ich
do studených krajín,
zohriať prsty eskimáckym deťom.
Buldozér
Malý buldozér
kráča po moste,
cmúľa si palec.
Už sa nechce biť,
dostal po nose,
zmlátil ho valec.
Posledná otázka
Keď sa ťa Smrť opýta,
kde chceš vystrieť kopytá,
čo jej povieš, miláčik?
Že chcem spadnúť pod vláčik.
Veštkyňa
Dva a pol
centimetra
pod nosom
mi cudzí
jazyk
predpovedá
budúcnosť.
Na to sa treba vyspať.
Dokonalá poézia
Vždy som chcel napísať báseň,
ktorej by úplne každý rozumel.
Napokon sa mi to podarilo:
Má iba jediné slovo
a všetci naň uznanlivo pokyvujú hlavami.
Je to však jediná z mojich básní,
ktorú vôbec nechápem.
Ljubóv
Láska vraj robí ľudí krajšími.
Poznal som pár takých, ktorí milovali
peniaze.
A či boli preto krajší?
Pravdaže!
Cez telefón
Mám doma zvláštny telefón:
Keď prináša veselú správu,
jeho zvonenie je smutné,
a keď ma má zarmútiť,
vydáva radostné „cililing“.
Nebol vždy taký.
To iba odvtedy,
ako mi slečna,
ktorá cez slúchadlo recituje presný čas,
vynadala, že ju otravujem hlúpymi otázkami.
A to som sa jej spýtal len…
Ach, prepáčte! Zvoní mi telefón.
Človeče, nehnevaj ma!
Pozbieral som z ulice
útržky rozhovorov
a pracne ich poukladal
jeden vedľa druhého,
zvedavý,
koľko životnej múdrosti
v tom zmätku možno nájsť.
No na stole sa
na moje prekvapenie
objavil súvislý príbeh muža,
ktorý veril,
že pozliepaním kúskov viet
v náhodnom poradí
získa niečo zmysluplné.
Mimobehom
Stretli sa na križovatke
vedľajších ciest.
Muž a žena.
Po krátkom pozdrave
pokračovali každý
svojím smerom.
Obaja verili,
že ten ich vedie
k diaľnici.
Polnoční milenci
Kráčali parkom.
Držali sa za ruky,
vykračovali rovnakou nohou,
mlčali šťastím.
Z oblohy spadla hviezda.
Šepla, aby si niečo želal.
Môže za to,
že mal práve hroznú chuť
na dobre vychladené pivo?
Zo života nábytku
V skrini sa mi obesil vešiak.
Zanechal krátky odkaz.
Trpel.
Miloval
môj deravý zimník,
než som si konečne našetril na nový.
V skrini sa mi obesil vešiak. Ďalšia obeť blahobytu.
Predchádzajúce časti:
Robotómia I. (Smiech cez slzy)
Robotómia II. (Myši a iný hmyz)
Robotómia III. (Čo Ludolf
netušil)
Robotómia IV. (Nešťastie
nechodí po Vysokých Tatrách)
"Robotómia V. (uvaŽujte s nami!) ":[/clanok/uvazujte-s-nami]
Nasledujúce časti
Robotómia VII. (Ste
pripravení na záverečnú?)
Robotómia VIII. (Takmer po
japonsky)