 |
 |
 |
 |
Upísať dušu fantastike bolo celkom príjemné a jednoduché rozhodnutie. Oveľa zložitejšie bolo potom bojovať s realitou všedných dní.
Niekto zbiera drahé známky, niekto loví ryby, ja rada čítam – malé, veľké, hrubé, tenké jednoducho fantastické knihy. Od čítania je k písaniu len krôčik. Nielen sledovať, ale aj vytvárať vlastné svety je obrovská moc.
„Nenechávaj si rukopisy v zásuvke,“ určite počuli mnohí začínajúci spisovatelia a logiku to má. Lenže koho osloviť? V Čechách sú vydavateľstvá zamerané na scifi a fantasy početné a sú skutočne zaplavené prácami domácich autorov. Jedno z nich slušne odpísalo, že sa na román môže pozrieť tak o rok, ak bude mať čas. Veľmi si vážim, že som dostala odpoveď. Slovenské vydavateľstvá si z finančných dôvodov nemôžu dovoliť riskovať investíciu do neznámych autorov, a preto uprednostňujú známe mená alebo preklady, ktoré sa osvedčili v zahraničí.
Fáza, v ktorej sa prekážky javia ako neprekonateľné a zložité, vo mne vyvoláva chuť ich zdolávať. Na fantasy Sklený vrch som našla vydavateľa.
Nerada počúvam, ako je niečo ťažké alebo to vôbec nejde. Snažím sa problémy riešiť, skúšať nemožné. Nie, úspech nie je zaručený. Ba dá sa povedať, že vyjde len každý desiaty krok. Aj ten napokon vôbec nedopadne, ako by si človek predstavoval.
Dávno som pochopila, že ma neláka cieľ, ale cesta samotná.
Keď mi vydali Sklený vrch, Lenona vyhrala s románom Šťastlivec súťaž O poklad moravského sklepa. Špekulovali sme, či je lepšie zohnať vydavateľa alebo vyhrať súťaž, nakoniec sa ukázalo, že najlepšie bude stať sa vydavateľom. To, aby sme nefrfľali, že to lebo ono je zle, nie podľa našich predstáv. Jedinú podmienku do budúcnosti sme si dali: nebrať sa príliš vážne. Dať svoju lásku na papier, lebo ak začneme mať spolu deti, bude dobré, ak budú zaopatrené. Založili sme Hydru; názov, ak sa dobre pamätám, vymyslela Lenona.
Skúšali sme všetko, čo trh s knihami ponúka. Dobré aj zlé. Jednoducho experimenty. Romány Šťastlivec a Lokaj sme už vydávali naplno vo vlastnej réžii, stále s množstvom prešľapov a chýb, ale s radosťou. S partiou ľudí, ktorí nám držali palce a boli ochotní za pekne ďakujem po skončení práce v zamestnaní čarovať pre projekt Hydra.
Kde zohnať kapitál?
U sponzorov.
Mnohí tvrdili, že ľudia toho nasľubujú, ale keď príde na lámanie chleba… Vybrala som sa s prázdnym mešcom do sveta a pomaly sa napĺňal. Po uvedení Skleného vrchu na trh ponúkli sponzorský príspevok aj iní, zo záľuby a záujmu o zaznávaný literárny žáner. Nadšením pre vec sme strhávali ľudí okolo nás, ktorých nadšenie nás strhávalo, a tak stále dokola. Ľudia sa k našim snahám hlásili.
Nápad Peťa Šufliarskeho vydať antológiu Fantastická 55 sme dlho zvažovali. Obavy „namočiť“ do rizika iných autorov, strach či sa vôbec niekto pridá, nakoniec strach, či sa nepridali primnohí – tak sme prežívali vydavateľský rok 2013. Spoznali sme zaujímavých ľudí, nielen ich práce, ale aj osobnosti zapálené pre vymyslené svety, bytosti schopné lietať na krídlach fantázie a riskovať pád strmhlav na zem.
Učíme sa za behu. Všetko, čo za knihy získavame, zasa vrážame do kníh.
Ak sa niekto chce pridať, urobiť čokoľvek, hoci len variť kávu, radi ho uvítame. Ešte sme sa nenaučili úplne všetko, ale času je dosť a my sa nikam neponáhľame.
Čaká nás náročný rok. Prisľúbili sme si propagovať slovenskú scifi a fantasy. Nepociťujeme konkurenčný tlak. Zajtra sa môžeme zbaliť a odísť, napriek tomu budeme naďalej čítať, lebo sme v prvom rade zarytí fanúšikovia.
Plánov máme veľa a odvážnych. Možno nevyjdú, ale budeme sa aspoň snažiť ich naplniť.