 |
 |
Zaradenie viacerých románov do spoločného „vesmíru“ nie je vo fantastike vec ojedinelá. Ich autor tak vsádza na veľmi vďačnú kartu. A totiž tú, že čitateľ je už po počiatočnom oboznámení sa znalý pomerov a zákonov tohto vesmíru a ľahšie sa zahĺbi do ďalších pokračovaní. Tieto romány môžu ale aj nemusia byť previazané hrdinami a postavami, ku ktorým majú čitatelia vyvinutý vzťah. Ich príbehy a osudy ich svetov sa tak môžu ďalej dynamicky rozvíjať. Samozrejme, aj v tejto kategórii existujú výnimočné projekty.
Jedným z nich je bezo sporu tzv. „Hainský cyklus“ svetoznámej autorky Ursuly K. Le Guinovej, ktorá je u nás, možno aj vďaka momentálnej prevahe popularity fantasy nad science fiction, známa hlavne svojimi fantasy sériami a románmi. Za všetky spomeňme aspoň cyklus o Zememorí či aktuálnejšie Kroniky Západného pobrežia. Možno nie až tak veľa jej čitateľov však vie, že základným kameňom spisovateľkinho úspechu a aj myšlienok je práve tento SF cyklus zahŕňajúci niekoľko románov, noviel a poviedok. Písaný bol v rozmedzí rokov 1966 – 1974, pričom po roku 1990 sa k nemu opätovne vrátila.
Dejiskom „Hainského cyklu“ je časť galaxie obsahujúca desiatky hviezdnych systémov s približne osemdesiatimi obývanými planétami, medzi ktoré patrí aj Zem. Tento spolok svetov na rôznom stupni vývoja je koordinovaný (pozor – nie ovládaný!) Ekumenom (1). Ekumen vyvíja iniciatívu nielen v kultúrnej a vedeckej výmene medzi jednotlivými civilizáciami, ale aj vo vyhľadávaní nových obývaných planét a ich následnom nenásilnom pridružení k spolku. Tieto planéty majú jednu spoločnú vec: kedysi dávno boli osídlené humanoidnými prapredkami z planéty Hain. Medzičasom sa však kultúrne, ale aj antropologicky vzdialili.
Stredobodom kníh Le Guinovej však nie sú technické aspekty cestovania medzi hviezdami, popis extrémne odlišných foriem života či fyzikálna podstata fungovania cudzích svetov. V žiadnom prípade to nie sú ani futurologické predpovede budúcnosti. Autorka používa tento vesmír, kde sa miešajú spoločné a rozdielne črty jednotlivých civilizácií, ako prostriedok extrapolácie rôznorodosti ľudí, ich spoločenstiev a vzájomných vzťahov medzi nimi. Podľa istých kritérií by sme túto sériu mohli označiť za „soft scifi“, tzn. takú, kde sa kladie dôraz na fabuláciu v oblasti humanitných vied – v tomto prípade sociológie a antropológie. Le Guinová kladie v celom svojom diele jednoznačný dôraz na človeka a jeho interakciu s okolím. A práve vesmír Ekumenu s desiatkami rôznorodých planét a civilizácií jej poskytol najlepšie podmienky, aby nám cez zväčšovacie sklo fantastiky ponúkla pohľad na nás samých.
S ohľadom na nesporné kvality a význam, by sme chceli v cykle recenzií postupne predstaviť jednotlivé časti pestrej a inšpiratívnej skladačky s názvom „Hainský cyklus“.
Prvý román, Rocannon’s World (1966) – po česky vydal Laser r. 1992 ako Rocannonův svět (2) – bol zároveň autorkinou románovou prvotinou. Na veľký úspech, a to nielen v podobe významných ocenení, si ešte musela nejaký čas počkať, no už tu je evidentný jej zmysel pre citlivé podanie osudu človeka, pochopenie jeho motivácie a majstrovsky detailné vykreslenie psychiky a spoločenskej štruktúry odlišnej od tej našej. Uvedenie čitateľa na neznámu planétu sa deje na pomerne malom priestore tak umne a zároveň nenápadne, že si ani nevšimne, že po pár desiatkach strán mu konanie „mimozemšťanov“ vôbec nie je cudzie.
Hneď úvod je, najmä v kontexte neskorších udalostí, jednou z najatmosférickejších pasáží knihy a tiež celého cyklu. Je podaný z pohľadu príslušníčky vyššej kasty jedného zo spoločenstiev planéty Fomalhaut II. Cez jej lokálne vnímanie okolností navodzujúce pocit mystiky a tajomna získavame predstavu o tamojšom svete, ktorý obývajú spoločenstvá nachádzajúce sa v technologickom štádiu približne na úrovni doby bronzovej. Následne na Fomalhaut II prichádza etnológ Rocannon, „hviezdny pán“ ako ho volajú domáci. Okrem profesionálneho záujmu o tento málo preskúmaný svet je vedený aj osobnou túžbou poznať osud šľachtičnej, ktorá ho pred časom navštívila, aby zo zbierok múzea na stanici Ekumenu získala späť cenný rodinný klenot.
Planéta je osídlená viacerými civilizáciami, zároveň príbuznými aj odlišnými, ktoré koexistujú na rôznom stupni vzájomnej izolácie, prípadne v otvorenom nepriateľstve. Na základe istých dramatických udalostí je Rocannon prinútený podniknúť cestu naprieč týmto svetom. Počas svojej púte odhaľuje jeho tajomstvá, ale aj širší kontext okolností vo vzťahu k Ekumenu. Súčasne je, zoči-voči odlišným hodnotovým rebríčkom tamojších civilizácií, konfrontovaný s univerzálnymi otázkami morálnosti ľudského jednania.
Mimoriadne pôsobivé je podanie pocitu osamotenia hlavného hrdinu, ktorý sa v relativistickom vesmíre nachádza desiatky rokov cesty od domova, napriek tomu, že subjektívne by bola doba letu podstatne kratšia. Vedomie, že sa človek vydáva na cestu, so sebou nesie aj vnútorné rozlúčenie sa s ľuďmi a svetom, ktorý pozná. Totiž vie, že pokiaľ sa vráti späť, už kvôli dilatácii času nenájde svoj domov. Málokedy sa stretneme s takým vierohodným podaním tohto faktu, napriek tomu (a možno práve vďaka tomu), že nie je servírovaný na tácke, ale často v náznakoch. V priamej nadväznosti na prežívanie hlbokého pocitu samoty je skvelo vykreslená snaha o sebadefinovanie a hľadanie vlastného miesta v cudzom svete – a v konečnom dôsledku nového domova.
Po dočítaní si človek uvedomí, že táto útla kniha obsahuje niečo viac, ako len text, ktorým práve tak svižne prešiel. Ťažko uchopiteľný trpko-sladký pocit, ktorý v čitateľovi pretrváva ešte dlho po jej zatvorení. Možno je to duša príbehu. Schopnosť autorky vštepiť ju stránkam papiera je niečo, čo ju posúva do spisovateľského panteónu.
Faktom zostáva, že po stránke literárnej a filozofickej Rocannonov svet nestačí konkurovať svojim neskorším pokračovaniam, ba ani nie je extrémne inovatívny. No oproti nim je mierne akčnejší a v najväčšej miere oplýva pôsobivou, melancholickou atmosférou malého sveta na pozadí obrovského Ekumenu a života ešte menšieho jednotlivca na pozadí cudzej spoločnosti, ktorý sa však postupne stane jej legendou. Legendou takou veľkou, že po ňom pomenujú celý svet.
Pokračovanie nabudúce.
Vysvetlivky:
(1) V staršom období (napr. v dobe v ktorej sa odohráva Rocannonov svet) bola koordinátorom tzv. Liga svetov.
(2) Tento text sa venuje len obsahovej a literárnej stránke tejto knihy a nie odstrašujúcej úprave obálky jej českého vydania.