Znova sa preconali

Festivalový náramok prežil bez ujmy
Miesto conania
Mňam, Aragorn v životnej veľkosti
Katany pre každého
Pac-man to natrel všetkým cosplayerom

Máte klaustrofóbiu? Alebo agorafóbiu? Naháňa vám hrôzu už len pomyslenie na nedostatočný percentuálny obsah kyslíka vo vzduchu? Ježia sa vám chlpy pri predstave neadekvátne odhalených ženských nôh? Tak to ste minulý víkend určite strávili schúlení pri knižke či pri sledovaní obľúbeného seriálu. A tak vám treba. Lebo my ostatní sme boli na Istrocone.


Cestoviny na cone

Je to už po tretíkrát, čo sa nás sesterské festivaly Comics SALÓN a Istrocon rozhodli obšťastniť spoločnými silami. Program bol, tak ako po minulé roky, rozdelený na sekcie a prebiehal v 15 separátnych miestnostiach. Či už sa človek zaujíma o fantasy, sci-fi, japonskú kultúru, anime, dobré filmy alebo si chce len trochu zahrať – každý si mohol vybrať podľa svojho gusta.

Počas tohto ročníka sa podarilo zlomiť mnohé rekordy. Počet návštevníkov sa oproti minulému roku zvýšil o 911 duší. Priemerná dĺžka sukní sa skrátia o 2 cm a priemerná teplota vzduchu znížila o 2°C. Tento teplotný výkyv bol spôsobený nielen jesenným počasím, ale aj novými klimatizačnými jednotkami. Tieto sa taktiež postarali o zvýšenie hlučnosti, na čo doplatili najmä prednášajúci bez mikrofónov, resp. ich dychtiví poslucháči. Za ďalší zlomený rekord by sa dalo považovať rozšírenie menu v Istropolisovej reštaurácii (vyprážaný syr s hranolčekmi a vyprážaný rezeň s hranolčekmi) o „cestoviny podľa dennej ponuky“. Objednávanie jedla potom prebiehalo asi takto:

Zákazník: Dobrý deň! Aké máte tie cestoviny podľa dennej ponuky?

Čašníčka: Na cestoviny sa čaká 20 minút.

Zákazník: Tak si dám syr…

Nie je dôležité vyhrať ale… zabaviť sa

Obľúbenou súčasťou festivalov Comics SALÓN a Istrocon boli a budú súťaže. Medzi tradične divácky najobľúbenejšie patria Cosplay a Karaoke, ktoré tento rok prekonávali očakávania nielen v počte účastníkov, ale aj v kvalite. Na Karaoke si sily zmeralo trinásť nádejných, ale aj beznádejných spevákov, ktorí v divákoch zanechali naozaj hlboké (nielen) umelecké zážitky. Niektorí súťažiaci sa snažili zaujať tancom, kostýmami ale aj neslušnými textami. Výsledky hlasovania však jednoznačne ukázali, že diváci zo všetkého najviac oceňujú najmä dobrý a kvalitný spevácky výkon.

Nevídane vysoký počet účastníkov Cosplaya sa dal očakávať už len podľa počtu kostýmov, ktoré sa v priestoroch festivalu hmýrili na každom kroku. Nakoniec bolo súťažiacich vyše štyridsať, pričom diváci začali zaspávať približne pri dvadsiatom. Škoda, že máloktorá z postáv sa rozhodla zahrať nejakú scénku – možno by nás to bolo zobudilo. Pre inšpiráciu maskám slúžili okrem tradičného anime a mangy (Bleachov bolo dokonca viac ako Narutov) aj počítačové hry či filmové sci-fi a fantasy trháky. Finálne poradie bolo nasledovné: 1. miesto: Pac-Man, 2. miesto: Jack Sparrow a 3. miesto: Wolverine.

Vyhlasovanie tomboly väčšinou príliš zábavné nebýva. Najmä pre tých, ktorí nič nevyhrajú. Keď v sobotu večer hodiny odbili ôsmu, veľká sála už bola plná dychtivých sci-fi gamblerov, ktorí v rukách zvierali svoje drahocenné lístky. V tej chvíli však vyšiel na pódium organizátor a oznámil, že pre veľký záujem sa budú tombolové lístky predávať ešte desať minút a žrebovanie začne až potom. Toto vyhlásenie vyviedlo z miery najmä ComicsMana, ktorý mal krvilačné publikum počas tejto prestávky zabaviť. Svojej úlohy sa chopil so značnou dávkou neistoty ale aj oduševnenia. Najprv učil Róberta Žittňana udržiavať očný kontakt s divákmi („Pozeraj sa do publika – publiko to ocení.“), vzápätí nám povedal dva vtipy, oba o kačke a oba neslušné, a nakoniec po dlhom a hlasnom skandovaní publika „Stojku! Stojku!“ urobil kotrmelec. Potom, ešte pred losovaním tomboly, sme boli vyzvaní uctiť si minútou ticha pamiatku nedávno zosnulého Jiřího Pilcha. V tej chvíli zábava skončila. Celá sála sklopila zrak a, hoci sa len chvíľu predtým zdalo čosi také neuskutočniteľné, nastalo úplné ticho.

Bolo dobre, ale krátko

Vždy, keď vidím, ako sa na konci conu rozoberajú stánky a dekorácie a počujem z úst moderátorov slová rozlúčky, premkne ma čudná melanchólia. Je naozaj možné, aby tri dni ubehli tak rýchlo? Tie rozprávky o relativite času budú asi pravdivé. Ale aspoň sa potom môžeme ísť všetci poriadne vyspať. A najmä organizátori, tí si to za kvalitne odvedenú prácu naozaj zaslúžia. Počas tohto ročníka sa nevyskytli žiadne výrazné problémy, dokonca bola zavedená aj skvelá inovácia – účastníkov festivalu začali púšťať dnu už hodinu pred oficiálnym začiatkom programu. Tento strategický krok zabránil každoročne sa opakujúcim nekonečným radom čakajúcich.

Záverečný program. Ešte raz si moderátor zažartuje o tom, že knižnú ságu Twilight odovzdávajú víťazom súťaží za trest a nie za odmenu. Ešte raz publikum zaskanduje „Stojku! Stojku!“, keď sa na pódium postaví dievča v krátkej sukni. Ešte posledný raz zatlieskame… a poberieme sa domov. Našťastie je tu však myšlienka, ktorá nám nedovolí upadnúť do depresie: na budúci rok nás to všetko čaká znova.


Autor fotografií: Norgisek


17. septembra 2009
Soňa Lantajová