 |
Nigel Walmsley je astronautický profík, ktorý od svojho prvého kontaktu s mimozemským artefaktom, stále niečo hľadá, ale ak by ste sa ho priamo opýtali čo, nevedel by vám jednoznačne odpovedať. Prvý kontakt skončil fiaskom…
Autorský štýl Gregora Benforda je dosť špecifický a nie každý príde jeho románom s mnohými originálnymi motívmi na chuť. Jeho cyklus Eon bol prijatý rozporne a ani jeho poviedky kritika nezaradzuje na scifistický olymp. Mnohí sa k podstate myšlienok v jeho románoch dostávajú až pri druhom či treťom prečítaní, ale nikto to potom neľutuje. Jeho relatívne starší román, ktorý u nás vyšiel oneskorene len teraz však vôbec nezapadá do jeho autorského konceptu. Aj keď jeho štýl je v ňom stále badateľný, je napísaný o dosť odľahčenejšie a svižnejšie ako jeho neskoršie diela, čo mu hneď pridáva pár plusových bodíkov. Dej sa odohravá v časovom období 1999 až 2018 a Benford túto dobu vykreslil ako plnú divov, ale aj beznádeje, technologických zázrakov a hlbokého sociálneho úpadku. Na orbite a mesiaci sa stavajú kolónie a kybernetika urobila úžasné pokroky, no do toho všetkého sa mieša smrtonosné znečistenie, hlad a znepokojivé fanatické kulty. Benfordova sonda do života budúcej spoločnosti je veľmi realistická a znepokojivá. Je veľmi zaujímavé sledovať, do akej miery sa splnily niektoré Benfordove predstavy a vízie a do akej nie, keďže román vznikal v polovici sedemdesiatych rokov. Nigel Walmsley je astronautický profík, ktorý od svojho prvého kontaktu s mimozemským artefaktom, stále niečo hľadá, ale ak by ste sa ho priamo opýtali čo, nevedel by vám jednoznačne odpovedať. Prvý kontakt skončil fiaskom, pretože artefakt priletel do slnečnej sústavy ako meteorit, pretínajúci dráhu Zeme a tak sa musel zničiť. Nigel sa musel vzoprieť priamym rozkazom, aby z artefaktu aspoň čo to zachránil pred zničením. Neuposlúchnutie rozkazov malo svoje následky, ale omnoho horší bol nepokoj, ktorý mu do duše tento kontakt zasial. Benford dokázal nenútene a pútavo zobraziť vnútorné napätie človeka, ktorý ani presne netuší, čo chce nájť… Ako ubiehajú roky, Nigel sa stále snaží udržať vo fyzickej kondícii a na odbornej úrovni, ktorá ho stále zaradzuje do zoznamu použiteľných astronautov. Dúfa, že toto úsilie mu raz môže prísť vhod. A nemýli sa. Skoro pätnásť rokov po kontakte zo záhadným mimozemským artefaktom sa v slnečnej sústave zjavuje škriatok. Tajomná automatická loď s ešte tajomnejším poslaním… NASA, ktorá je opísaná ako veľká byrokratická mašinéria plná politických hier, podrazov a osobných záujmov je donútená znovu využiť Nigelove schopnosti a intuíciu. Ani tento kontakt však nedopadne o nič slávnejšie, ako ten predchádzajúci a Nigel z toho začína mať pomaly nočné mory, hlavne keď sa do toho zamieša smrť jeho milenky, ktoré až absurdne súvisí priamo so škriatkom. Trochu som sa obával klišé a spojitosti s Clarkovým Rámom, ktorý bol napísaný skôr, ale našťastie prevážila Benfordova špecifická originalita. Mimozemšťanov, ich technológie a artefakty dokázal vykresliť svojským a zvláštne vierohodným štýlom, ktorým si už získal mnohých. Nigel sa nakoniec stretne s mimozemským artefaktom aj do tretice, ale či sa mu podarí konečne nájsť odpovede na množstvo otázok, ktoré ho v podvedomí trápia, si už budete musieť prečítať sami. Pekná obálka od Davida A. Hardyho s polo surrealistickým snovým motívom ladí s celkovým duchom knihy a s vnútorným rozpoložením hlavnej postavy. Kto má rád Benfordov štýl a jeho romány, siahne po tejto knihe určite, no na svoje si prídu aj vyznavači klasickej vedeckej space opery konca sedemdesiatych rokov.
7/10 Anton Stiffel
Gregory Benford: V oceánu noci, orig. In the Ocean of Night, prekl. Robetr Tschorn, obál. David A. Hardy, Straky na vrbě 2002, 281,– Sk, 327 s.