Zabíječ trolů

King, William

„Klopýtla… Byla to pravda, jak démon vždycky říkal. Nezabil ji válečník. Udělala to její vlastní dcera.“ Trollslayer (alebo Zabíječ trolů) nie je prvou zbierkou zo sveta hry Warhammer (kedysi dávno vyšli Vlčí jezdci), ktorá v Čechách vyšla, zato jej však patrí prvenstvo iné. Je to zďaleka najlepšia temná fantasy, akú som kedy čítal.

Svet Warhammeru (ako hry) nepoznám. Zo zbierky Vlčí jezdci ma zaujala jediná poviedka, a to V šedých horách zlato není, ktorá sa stala podkladom eseje Andrzeja Sapkowského (s rovnakým názvom – viac tu). Preto som ku knihe pristupoval čistý, s rukami, na ktorých nie je krv, mozog ani zvratky. To len postupne, stránku za stránkou som sa dostával hlbšie do tmavých lesov, v ktorých vreštia mutanti, beštie Chaosu, preháňajú sa čierne kočiare, škrati, trollovia a… Gotrek Gurnisson a jeho priateľ Felix.

Gotrek je trpaslík, vyhnanec. Nikdy nepovedal Felixovi, za čo bol nútený opustiť rodné hory, faktom je len to, že sa tým zaradil medzi zabíjačov trollov. Zabíjači sú vraždiaci berserkri hľadajúci smrť, ktorá by očistila ich česť. Gotrek sa rúti od nebezpečia k nebezpečenstvu, vyhľadáva boj, ktorý by bol dôstojnou cestou za dušami predkov.

Na ceste za mocnosťami Chaosu Gotreka sprevádza Felix, ktorý mal tú smolu, že ho trpaslík zachránil. V pitke, ktorá nasledovala potom, si prisahali bratstvo – a takýto zväzok sa pretína veľmi ťažko. Navyše, vzdelaný a talentovaný Felix Gotrekovi sľúbil, že o jeho činoch a hlavne smrti napíše epos – rubáš, čo zakryje trpaslíkovu hanbu. Drsné putovanie si však vyberá daň aj na básnikovi a tak aj Felixovi pribúdajú so stránkami jazvy, na tele aj na duši. Stráca milovanú ženu a získava prekliaty meč. Nakoniec mu ostáva len šialený trpaslík a kopy mŕtvol, čo mu krvou špinia topánky.

Je to napísané vynikajúco. Spočiatku vás možno trošku prekvapia názvy a mená – Warhammer je totiž svetom postaveným na nemeckom jazyku. Je tu Blutdorf a Altdorf, pár steinov a tak. Ale neruší to ani náhodou, skôr trošku osviež v zápave angličtiny, pseudoangličtiny či teraz takej modernej velštiny či iných keltských jazykov.

Dej je svižný, plný napätia, o hlavných hrdinov sa máte takmer neustále báť. Prezradím vám, že prežijú – nasleduje totiž ďalšia zbierka poviedok, nemôžete však rátať, že do cieľa tejto knihy dorazia v rovnakom stave, ako do nej vstúpili. Gotrek utrpí viac na tele, Felix na duši – takýto vývoj postáv však len poteší. Veľmi ma bavilo sledovať Felixa, ako sa z Marigoldovského typu hrdinu prepracováva na Geralta.

Na knihe je však najlepšia atmosféra. Je temná, presiaknutá hmlou, ktorá ovíja vlhké a čierne kmene stromov v polnočnom lese. Pomedzi konáre sliepňa mesiac (občas dva) a po ceste sa ženie kočiar, ťahaný párom vraníkov. Keď spoza zamatových závesov pekelného povozu začujú hrdinovia smiech, určite sa vám na chrbte budú ježiť chlpy.

Moja rada preto znie: Neváhajte, kúpte (či požičajte si) knihu Zabíječ trolů a vydajte sa s Gotrekom a Felixom (aj) do Šedých hôr, sprevádzajte karavánu, ktorá bola veštbou odsúdená na zánik, vydajte sa za pokladom predkov do škratích tunelov pod trpasličím mestom, rozbíjajte oltáre prekliatych bohov, snažte sa zachrániť nevinných a zmasakrovať vinných… Zovrite runami pokrytú sekeru a odložte si ju do lebky najbližšieho mutanta!


20. septembra 2000
Rastislav Weber