Vo fantasy je potrebná predstavivosť

Interview so Štefanom Konkolom

Štefan Konkol na autogramiáde Miešancov 2
Na Istrocone 2001 s cenou Istron za Miešancov
Krst Miešancov 3 - Alexandrou Pavelkovou
Na Istrocone 2002 - Večer slovenskej fantastiky
Na Parcone 2007 s Josefom Svitekom

Štefan Konkol je známy slovenským priaznivcom fantastiky ako asertívny človek s mnohými záujmami a koníčkami a autor niekoľkých románov. Naposledy zaujal knihou Pohrobok, ktorou odštartoval aj pre iných autorov možnosť zdieľať svet tohto románu, a to v poviedkovej súťaži. Aký je svet Štefana Konkola?


Štefan, myšlienka na román o chlapcovi pretĺkajúcom sa preňho cudzím svetom v tebe zrela už roky. Čo ťa viedlo k napísaniu tejto knihy a prečo si ju urobil takú, aká je?

V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že to nie je autobiografický román. Ale dopady svojej minulosti každý cíti. Ja som tiež vyrastal v podstate ako pohrobok – otec mi padol v SNP a vôbec sa naňho nepamätám. Prechod frontu si už pamätám. Boli sme pri Zvolene. Rusi naň útočili ako šialení a Nemci ho bránili ako šialení. Nad nami lietali Američania a hádzali bomby, tak ako to majú vo zvyku. Mama sa neskôr, chuderka, zle vydala – za chlapa, ktorý týral aj ju aj mňa. Potom spadol pod vlak, takže na rozdiel od Riša (hlavného hrdinu Pohrobka), som mu ani nemohol dať po papuli, keď som už na to po fyzickej stránke mal. No a keď som emigroval, prechod zo socialistického Brezna rovno do kapitalistického Londýna bol hádam rovnako drastický, ako keď Rišo prešiel z nášho sveta do toho paralelného.

Prvýkrát si zaujal čitateľov románom Operený had. Vydať vtedy takúto knihu na Slovensku nebolo veľmi jednoduché. Môžeš nám v krátkosti popísať peripetie, ktoré si musel prekonať?

Najväčšie problémy som vtedy mal so slovenčinou. Opereného hada som začal písať ešte po anglicky v Austrálii. Tak som napísal prvých štyridsať strán. Po návrate do Československa som to preložil a dopísal. Keď som text prvýkrát revidoval, mal som dojem, že ho písal nejaký cudzinec – boli tam zlé predložky, čudné zvraty, atď. Ako keby to písal nejaký Maďar. Hneď by som ale chcel zdôrazniť, že bývam v Štúrove a moji najlepší kamaráti sú Maďari. Pritom, keďže spolu trénujeme karate, by som mohol povedať, že ja som ten Slovák, ktorého Maďari kopú do brucha dvakrát do týždňa.

Hlavný hrdina Opereného hada tak trochu doplatil na zásadnú medzeru vo vedomostiach z chémie. Vieš nám teraz doplniť, ktoré sú tri zložky potrebné na výrobu pušného prachu? :)

Igen – síra, drevené uhlie a liadok.

Prečo si si medzi Opereným hadom a ďalším románom – prvou časťou trilógie Miešanci, doprial takú dlhú prestávku? Čo si robil medzitým?

Druhé vydanie Opereného hada vyšlo v r. 1996 a prvý diel trilógie v r. 2000. Čiže prestávka bola štyri roky. V 1998 mi však vyšla prvá angličtina s názvom Po anglicky takmer bez chýb. Potom som pracoval na jej druhom vydaní, ktoré vyšlo v r. 2001 pod názvom Chyby, ktoré robíme v angličtine, ale hlavne som nahováral istú Sašku Pavelkovú, aby so mnou písala Miešancov. Najskôr mi dávala košom, ale nakoniec som ju ukecal.

To boli veru časy… S Miešancami si vyhral niekoľko ocenení a rovnako sa dostalo uznania aj románu Pohrobok. Ako vnímaš svojich niekoľkonásobných „pätnásť minút slávy“?

Myslím, že mi to nejako extra do hlavy nebuchlo a znášam to celkom dobre. Podstatne horšie to znášali niektorí moji „priaznivci“. Stačí si na Fantázii OnLine pozrieť niektoré staršie diskusie. Nakoniec pár podliakov začalo rýpať do mojej manželky. To si rozhodne nezaslúžila, takže som sa prestal zúčastňovať ďalších debát. V poslednom čase som však pár príspevkov napísal, lebo myslím, že to Ikaru dlhujem.

Po putovaní po svete a pobyte v Austrálii si sa nakoniec usadil na južnom Slovensku. Predtým si vo svojich knihách hojne čerpal zo svojich cestovateľských zážitkov. Ako na teba vplýva táto zmena prostredia? Vedel by si si predstaviť román napríklad zo slovensko-maďarského pohraničia?

Predstaviť by som si to hádam aj vedel, ale chuť na to nemám.

Čo myslíš, že robí spisovateľa dobrým spisovateľom?

Spisovatelia všetkých žánrov by mali ovládať techniku písania – mali by mať schopnosť logicky uvažovať a formulovať svoje myšlienky do zrozumiteľných, nie príliš rozvláčnych viet. Dobrá znalosť gramatiky a štylistiky tiež nezaškodí. Potom už podľa jednotlivých žánrov je treba poznať tematiku. Vo fantasy žánri je potrebná predstavivosť a schopnosť nekonvenčne uvažovať. Autor by tiež mal pociťovať určitú úctu k svojim postavám. On im dáva vlastnosti, ale potom ich už musí nechať konať s akousi autonómiou. Ak ich začne prekrucovať tak, ako sa mu momentálne hodí, bude to znieť veľmi falošne.

Aké máš plány do budúcnosti? Budeš sa venovať literatúre i naďalej?

Čo sa týka fantasy žánru, neviem. Pohrobka považujem za svoje najlepšie dielo a človek by mal odísť, keď je na vrchole, nie po nejakej perióde úpadku. Ešte však plánujem zopár príručiek angličtiny. Venujem sa teraz frázovým slovesám. Tieto sú pre angličtinu charakteristické a človek, ktorý ich neovláda, často nevie o čom je reč. Napríklad hang = visieť, on = na a out = von. „Hang on“ však znamená čakať a „hang out“ znamená bývať.

Ďakujem za rozhovor aj za krátke jazykové okienko na záver,

Alexandra Pavelková

<a name=„fb_share“ type=„icon_link“ share_url=„www­.fandom.sk/cla­nok/vo-fantasy-je-potrebna-predstavivost“ href=„http://­www.facebook.com/sha­rer.php“>Zdieľať na Facebooku Fantázia na Facebooku


4. januára 2010
Alexandra Pavelková