Titan A. E.

Perry, Steve a Dal

Vopred podotýkam, že film som nevidela. Iba som sa pustila do čítania knihy. BB art ma už niekoľkokrát príjemne prekvapil. Teraz ale ani veľmi nie…

Malý Cale Tucker nechápe, prečo všetci dospelí nemajú na nič čas, ani čo je tá eva-akce, ani keď ho otec posadí do záchrannej rakety a odošle do bezpečia. Vojna je pre neho pojem neznámy a skôr ho otravuje, než mu naháňa hrôzu. Jeho detský mozoček si zapamätá len to, že ho otec opustil. Ani po pätnástich rokoch na tom Cale nie je lepšie, čo sa týka uvedomenia si situácie. Nijako ho nedojíma, že ľudská rasa nemá domov, lebo bol pred tými pätnástimi rokmi zničený civilizáciou Dredžov. Žije si svoj život a snaží sa získať pre seba čo najviac výhod, lebo ako človek je v spoločenstve vesmírnych rás považovaný za outsidera. Situácia sa zmení príchodom kapitána Korsa a jeho pilotky Akimy, tiež pozemšťanky. Korso tvrdí, že chlapec je kľúčom k záchrane ľudstva, lebo len on môže nájsť vesmírnu loď Titan, ktorú za týmto účelom skonštruoval kedysi jeho otec. A naozaj – Cale je vlastníkom prsteňa, obsahujúceho hviezdnu mapu s označením polohy Titanu. Mapa bez neho je zbytočná, je geneticky kódovaná… Cale sa vo svojej sebeckosti a obmedzenosti dáva na cestu len preto, aby si zachránil kožu pred nepríjemnosťami, počas pátrania však vďaka Akime zisťuje, kto vlastne bola ľudská rasa, spoznáva ľudskú spolupatričnosť a túžbu po domove. No a ako inak – spoznáva aj lásku, zaľúbi sa do Akimy. Keďže Titan nehľadá iba on, ale aj Dredžovia, cesta je plná dobrodružstiev…

Celý príbeh na mňa pôsobil tak, že je zameraný hlavne na nižšiu vekovú kategóriu. Koniec-koncov, zodpovedá tomu aj filmové spracovanie, film je animovaný. A zodpovedá tomu aj spôsob rozprávania. Nic-moc dialógy a pomerne pubertálne myšlienkové pochody hlavného hrdinu. Keď mám byť úprimná, kniha ma naozaj sklamala. Keď aj bola zamýšľaná skôr pre deti, ani tie nie sú v dnešných časoch natoľko nenáročné, aby im toto stačilo. Sú zvyknuté na dielka tvrdšieho kalibru, ako Votrelec a podobne. Neverím, že im práve táto kniha niečo dá. Treba oceniť, že sa BB art snažil, odel ju do tvrdej väzby s kriedovým prebalom a prekvapivo vkusnou úpravou obálky, ale mám dojem, že je to všetko málo. Slabému príbehu to ťažko pomôže.


23. augusta 2000
Katarína Juričová