Báseň o tom, čo bolo po tom… Verte, že Deň zúčtovania nebol proti tomuto ničím :)
Šľahol plameň, spadla hviezda.
Nahý obor hore vstáva.
Niečo sa mi na ňom nezdá –
veľké telo, malá hlava.
–
Spoza rohu výkrik zaznie,
mľask a k tomu tupý úder.
Feťákove oči prázdne,
už je na poslednom súde.
–
Tieň sa kradne nočným mestom.
Ktože sa tu zjavil znovu?
To je predsa robot – nestor,
hľadá Sarah Connorovú.
–
Plameň šľahol, STAR sa mihla.
Superhmota žiada zmenu.
Aby sa zo zeme zdvihla,
slúž a chráň a umri pre ňu.
–
Prázdna búdka, zoznam starý.
Dva tiene už sedia v autách.
Obrov pohľad krvou žiari,
za ním úsmev policajta.
–
Nový byt a silné dvere,
na tabuľke správne meno.
Osem zámok, sedem relé
ovládaných jednou ženou.
–
Robot: „Dobrý večer, madam.“
Nový program, ENTER. "Pani,
nie pre vraždu vás dnes hľadám,
nesiahajte po tej zbrani!
–
Pozri na mňa, Sára, som muž.
Bojovať viac nie je treba.
Svet si zachránila, tak skús
myslieť trocha aj na seba."
–
'Nezničiteľný je – a tá
baterka je stále nová.
A ja starnem. To sa ráta',
uvažuje Connorová.
–
No kým dostane sa k chybám,
na prah dverí tôňa sadne.
"Nazdar, decká! Už vám chýbam?
Privítanie je tu chladné!"
–
Robot – obor vlastným telom
drahú Sarah pred ním chráni.
No policajt povie smelo:
"Som tiež preprogramovaný!
–
Terminátor, vrav mi ‚Termo‘…"
šepká robotovi s nehou.
A tak v láske žijú vedno.
On ľúbi ju a on jeho.