V románe sa preplietajú dve dejové línie. Prvá nich je venovaná zanikajúcej Atlantíde, druhá britským ostrovom na sklonku rímskej ríše.
V románe sa preplietajú dve dejové línie. Prvá nich je venovaná
zanikajúcej Atlantíde, druhá britským ostrovom na sklonku rímskej ríše.
V oboch prípadoch sa ocitáme v bode zlomu, na prechode do novej
civilizačnej epochy.. Hlavnou hrdinkou prvej línie je princezna Charis,
ústrednými postavami druhej princ-smoliar Elphin, no predovšetkým jeho
najdúch, vynikajúci druid a bard, Merlinov otec, Taliesin. Otec Charis, kráľ
Avalloch, veľmi rád rybárči – a tak ho nazývajú Kráľ Rybár. Samotná
Charis zasa Taliesinovi splýva s tajomnou Jazernou Paňou zo sna. A tak sa
rodí láska na prvý pohľad. Jej plodom je, ako som už spomenul, Merlin.
Charakterizácia postáv je jednoduchá, striedma, no výstižná.
Elphin-smoliar je ukázaný najprv zvonku z pohľadu iných ako nešikovný a
neschopný, potom zvnútra (berie život a seba samého ako normál a pohodu).
Zdanlivo teda vyznieva ako osobam, ktorá vie ešte menej než okolie – no
postupne ho práve preto začneme obdivovať. Elphin vie, ale chce to, čo mu je
okolím vnucované prekonať – a tak to popiera celou váhou svojej osoby.
Jeho problémom je, že omnoho väčšmi zameraný dovnútra než navonok.
Hrdinovia pôsobia ako normálni ľudia, s ktorými by sa dalo porozprávať.
Zdôrazňujem, normálni a sušní, nie módno-moderne drsne a akčne vulgárni.
Rozhovor s nimi by nielen ,,ušiel\", ale bol by aj príjemný. Autor seba
i nás neutápa v množstve historických detailov a kuriozít. Nezdôrazňuje
vonkajškovú odlišnosť, aby mohol nenápadne poukázať na vnútornú
podobnosť pováh ľudí z rozmanitých epoch a vyhol sa tak takmer nemožnej
úlohe – uveriteľne podať psychiku ranostredovekého človeka. Vzhľadom na
hrúbku románu sa dej neodvíja príliš rýchlo. To však vonkoncom nevadí.
Lawhead dokáže zaujať atmosférou, detailom či obrazom, ktorý s hlavnou
dejovu líniou nemá príliš veľa spoločného. každý z čitateľov bude
určite veľmi dlho spomínať na Charis ako akrobatku, poskakujúcu na
býčích chrbtoch (z malieb v Konóssose vieme, že to bol obľúbený šport
starých Kréťanov) či Taliesinove vízie. S pôžitkom si vychutnáte scény
venované Charis a Taliesinovi. Ich vzťah je opísaný striedmo, nevulgárne,
miestami až cudne a jemne – no predsa ani chvíľu nepochybujete, že ide
o Lásku. A bez popisov techník súloženia. Ideovým vrcholom románu však
bezpochyby je Merlinov pôrod. Dieťa sa narodí mŕtve. Taliesin mu však
vdýchne život – a o pár dní neskôr miera v bezvýznamnej šarvátke.
Otec sa obetoval za syna, ustúpil mu . Cez závoj sĺz sa blížime k skvelej
epoche Artušových hrdinstiev, ktoré by bez Merlina nikdy nenastali.
V predchádzajúcom odstavci som už spomenul Kráľa Rybára a Pani Jazera.
Lawheadova práca s mýtmi a motívmi starej literratúry si zaslúži uznanie.
Do textu je vsunutý nádherne prerozprávaný príbeh z Mabinogion. V pásme
o Atlantíde zaujme svojrázna mytológia krajiny, pospájaná z rozmanitých
prvkov gréckych, judaistických i iných predstáv. Táto Atlantída nielen
ovplyvňuje okolitý svet, ale je ním spätne ovplyvňovaná Nie je to statcky
dokonalá krajina, ale dynamikou búšiace ostrovné srdce kedysi veľkej
ríše. Práve pri jeho zobrazení sa prejavuje sila Lawheadovho
rozprávačstva. Príbeh o zániku Atlantídy všetci dobre poznáme – no
napriek tomu si ho v sviežom, nenásilnom tóne radi prečítame ešte
(nielen) raz.
Pri načrtávaní artušovskej tematiky plasticky a vierohodne poukazuje na
syntézu keltských náboženských predstáv s kresťanstvom. Hoci viaceré
pasáže (striktné Taliesinovo odmietnutie vzkriesenia Cernunnovej vlády,
bezproblémový prechod barda ku kresťanskému náboženstvu) naznačujú, na
ktorej strane ako autor kresťanskej fantasy stojí (pozri doslov na s.580),
tendenčnosť v diele je slabá, prekrytá príbehom a krásnymi obrazmi a
predovšetkým vyvažujúca násilnú, často nepremyslenú oslavu povrchne
pochopeného keltského náboženstva v záľahe keltskej tiežfantasy. Vcelku
sa teším, čo nové prinesie tento pohľad pri zobrazení osudov Merlina a
Artuša v nasledujúcich dieloch plánovanej pentalógie.
Miloš Ferko 8/10
Stephen Lawhead, Taliesin, Praha Laser 2002, 578 s., 355 sk prklad Magdalena Karelová Juraj MadMaxon