Takmer skutočná utópia

Resnick na podklade bravúrne zvládnutého materiálu kikujskej mytológie a na častých cestách po Afrike odpozorovaného správania domorodých kmeňov napísal zasa jeden skvelý text.

Mike Resnick, Kirinyaga, Frenštát pod Radhoštěm, Polaris 2002,preklad:Petr Caha, 268 s, 275 sk

Knižka amerického autora o utópii afrických domorodcov do značnej miery pripomína časy nedávno minulé. Kirinyaga je planéta na ktorej sa šaman Koribo, rozprávač – a hlavný hrdina súčasne – pokúsi vytvoriť spoločnosť založenú na dávnych zvykoch kenského kmeňa Kikujov. Odmieta všetky cvilizačné výdobytky. Jeho hlavným argumentom popri uctievaní tradícií je snaha vytvoriť vyvážené spoločenstvo. Tvrdí, že zmena vyvoláva reťazovú reakciu – a neskôr rozvrat a zánik, pričom uvádza príklady násilných zásahov človeka do ekosystému. Pri vnímaní zmeny však príliš zovšeobecňuje a zabúda na kvalitatívne rozlíšenie. Prirodzená či vhodne usmernená zmena je nevyhnutná, pretože je nositeľkou vývoja. A ten je pre zdravý, normálny vývoj spoločnosti nevyhnutný. Nie však pre utópiu. Tú, naopak, popiera. Z toho ale vyplýva, že utópia nie je normálnou spoločnosťou, respektíve spoločnosťou schopnou trvalejšie existovať z vlastných zdrojov.

K tejto myšlienke Resnick čitateľa dovedie v sérii desiatich poviedok nenápadne, čestne, objektívne a presvedčivo.V prvom príbehu ukazuje, ako je zakladateľ Kirinyagy v mene idey nútený správať sa kruto a zabiť novonarodené dieťa, aby neporušil starý zvyk. V tomto texte ešte podliehame vábivým argumentom o rovnováhe a súdržnosti celku. Avšak už nasledujúca poviedka, (Protože já se dotkla nebe), ktorú zhodne s autorom považujem za vrchol cyklu, rovnováhu spochybňuje. V mene utópie hynie talentované dievčatko Kamari. Chce vedieť priveľa. Presnejšie, chce vedieť. Na ceste za týmto cieľom dokáže prekonávať neuveriteľné prekážky – keď všemocný šaman Koribo zakáže počítaču odovzdávať informácie v ktoromkoľvek zo známych jazykov, dievčatko si vymyslí vlastný. Šaman jej napriek tomu bráni v získavaní informácií – a tak nájdu Kamari jedného dňa mŕtvu. Ostáva po nej len štvorveršie vo vlastnom novojazyku

Proč v kleci hyne pták, teď vím už podle sebe,

protože stejně jako on i já se dotkla nebe (s.58).

Táto básnička odhaľuje jeden zo základných poblémov utópí. Sú všeobecné a nedokážu zohľadniť požiadavky a potreby jednotlivca. Utópia generalizuje, vytvára z ľudí masu ,,optimálnych jedincov", predpovedá a určuje, čo je pre nich dobré a čo zlé. Neráta s tými, ktorí sa odchyľujú od normy. Lenže väčšinou práve len takíto ľudia dokážu meniť.Lenže väčšinou práve len takíto ľudia dokážu riadiť jemný a zložitý mechanizmus utópie. Zakladateľ Kirinyagy v mene ideí dávnych predkov izoluje svoj národ od výdobytkov modernej civilizácie, sám však mení ročné obdobia na planéte pomocou počítača. Po smrti Kamari prijíma za svojho učňa bystrého chlapca Ndemiho. Ten však po určitom čase zistí, že fakty sa rozchádzajú s tým, čo mundumugu hlása. V snahe dodať svojim súkmeňovcom sebavedomie zamlčiava určité nie príliš vydarené epizódy z dejín Kikujov (neúspechy v boji s Masajmi, vodcovstvo bieleho náčelníka a pod). Mundumugovo učenie svojou iluzórnosťou nápadne pripomína nielen vulgarizovanú podobu sovietskeho marxizmu, ale utopické myslenie vcelku. Odvážni Kikujovia v reálnej histórii nevyhrali ani jednu vojnu. Prvým a jediným zjednotiteľom nezmieriteľných bojovníkov proti europeizácii Afriky bol beloch. Aj napriek deklarovanej nezávislosti je Kirinyaga závislá od družicou monitorovaných klimatických zmien. No predovšetkým – jej obyvatelia nevedia, že inde sa žije inak. Nedostali možnosť vybrať si.

Svoje myšlienky mundumugu Koribo hlása buď v podobe krátkych bájok alebo stručných téz o pravých Kikujoch. Keďže tézy sa stále opakujú, šaman siaha čoraz častejšie k bájkam. Jeho rozprávania-prejavy naväzujú na kikujskú mytológiu. Sú štylisticky bravúrne zvládnuté, sugestívne. Autor ich však neprodukuje ako literárne diela, ale ako recepty na pravdu. Podsúva moderným ľuďom mýtické myslenie. Ponúka im skratku ľahkých, rýchlych riešení, ktoré sa však v reálnom svete ukazujú ako falošné. Bystrý Ndemi onedlho pochopí príliš mnoho. Odmieta klamať. Naopak. Medzi ľuďmi rozširuje neskreslené informácie z počítača, čím ideologicky rovracia Kirinyagu. Po roztržke s učiteľom odchádza do moderného sveta. A starec odrazu zisťuje, že nie je schopný nájsť za neho rovnocennú náhradu. Pretože tí, čo veria, nechápu – a tí, čo chápu, neveria alebo nechcú veriť Jeho problémy pripomínajú situáciu strany v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Mundumugu sa čoraz väčšmi zamotáva do siete lží. Kým v prvých príbehoch (Bwana, Kirinyaga) jeho obrana tradícií vyznieva kladne, pretože jej logika prospieva záujmom práve vznikajúcej, bezbrannej a nestabilnej spoločnosti, v ďalších sa stáva brzdou. Všetko zjednocujúca autorita mundumuga sa mení na despociu. V Příběhu o vyschlé řece šaman kvôli potvrdeniu svojej neomylnosti nechá hynúť ľudí od smädu. Napokon v spore so starenou Mumbi navonok víťazí, morálne však bol porazený. Jeho moc sa stáva ilúziou, vláda sa mení na frašku, mocný čarodej na trpeného starca – pod ktorým však trpia iní (opäť to nepríjemne pripomína gerontokraciu pozdného socializmu).Ta­lentovanejší spomedzi mladíkov páchajú samovraždy, pretože nedokážu nájsť zmysel života. Vo svete dokonalosti niet proti komu bojovať, niet sa o čo snažiť, niet kam ísť. V snahe vyriešiť ich problémy mundumugu takýchto ľudí vyhlasuje za štvancov. Bojom o prežitie im chce poskytnúť šťastie. Ale čas od času si nemohu pomoci, abych se nezamyslel nad tím, jak múže dopadnout společnost…v níž se z těch nejlepších a najbystřejších stávají psanci a zústvají jen ti, kteří se spokojí s pojídaním plodu lotosu. (s.180). – pýta sa rozprávač v závere poviedky Lotos a oštěp. My, na východ od železnej opony sme si odpoveď odžili na vlastnej koži. Ale aby sme nepodľahli bájkam vlastných sebaklamov. Resnickova Kirinyaga vonkoncom nie je len obrazom utópie pripomínajúcej socializmus. Autor tu bravúrne načrtáva aj ďalší problém mnohých, predovšetkým zaostávajúcich národov .– rozpor medzi národným a svetovým, nechutne aktuálny aj dnes u nás. Kikujovia odmietajú pokrok v mene národnej identity. Všetky akokoľvek zaujímavé myšlienky by však nestáli za zmienku v tejto recenzii – veď už boli napísané a vyslovené mnohými teoretikmi omnoho fundovanejšie – keby Resnick nebol skvelým rozprávačom. Pretože Kirinyaga je predovšetkým príbeh o ľuďoch, ktorí sa pýtajú prečo sa oplatí žiť a ako na to. Tieto filozofické otázky si nekladú – ony sa pred nich v deji nenásilne kladú samy, nesené postavami nezabudnuteľných premýšľavcov, meničov a rebelov Ndemiho, Kamari, starej ženy Mumbi, ktorá odmieta vzdať sa aktívneho života či svojskej individualistky Mwange. Svet Kirinyagy je nám predstavený vo výrezoch poviedok previazaných postavami a prostredím. Každý z textov bol písaný osobitne v priebehu zhruba desaťročia a ako vyplýva z autorovho doslovu, získal nejaké to ocenenie (pozrite si zoznam v závere názvy ako Hugo, Nebula či HOMER sa tam doslova mihajú).

Na neveľkej ploche textu Resnick predvádza, čo to je dramatické zauzlenie spád deja, pointa. Udalosti sa nás doslova valia – s osudovou logikou mýtu, v železnom svete pravidiel utópie, na chrbte Pegasa rozprávačovej fantázie. Šaman Koribo sa zoznámi s Kamari, ktorá našla zraneného sokola. Za jeho vyliečenie sa podujme starcovi upratovať chatrč. Pritom objaví počítač a naučí sa čítať a písať. Preľaknutý šaman jej zamedzí prístup k prístroju vo všetkých známych jazykoch. Dievčatko si vymyslí svoj jazyk. Šaman sprísňuje zákaz. Kamari neuprace starcovi príbytok a do postele mu nasype kozie bobky. v záverečnom rozhovore s Koribom pohŕdavo odmieta jeho vyhrážky čarami, ku ktorým sa šaman utieka, pretože logika zlyháva a reaguje slovami Jsi jenom člověk…a co jsi mohl udělat nejhoršího, to jsi mi už udělal (s.55).Potom odchádza a vo svojej chatrči sa obesí na remeni z byvolej kože.

Mimoriadny efekt autor dosahuje kombináciou nadneseného, poetického jazyka mýtov so strohými dialógmi, úsečná logika ktorých často doslova krája klamlivú krásu vymysleného. Opakovanie motívov známe z rozprávok ako prostriedok na zvýšenie napätia a vznešenosti zasa Resnick využíva ako nenápadný signál monotónnosti utópie ( už spomenuté tézy sa miešajú so stereotypnými sťažnosťami na ranný chlad, takže obraz všemocného šamana sa ustavične prelína s predstavou ufrfľaného, bezmocného starca)..Jedno­ducho, Resnick na podklade bravúrne zvládnutého materiálu kikujskej mytológie a na častých cestách po Afrike odpozorovaného správania domorodých kmeňov napísal zasa jeden skvelý text.

Hodnotenie: 10/10


28. marca 2002
Miloš Ferko