Bol v tme, a hrabal.
V hrabaní bol dobrý. Tma mu nevadila. Zrak bol najmenej dôležitý z jeho zmyslov. Dokázal hrabať celé hodiny. Zabúdal na svet okolo. Zabúdal na svojich druhov. Existovala len tma, hlina a jeho silné pazúry. Jeho svaly neúnavne pracovali. Rovnomerne postupoval podzemím, svetom, ktorý mu bol zo všetkých najbližší.
Jeho citlivý čuch zachytil pach rozdrapenej dážďovky. S chuťou ju zhltol, potom opatrne hmatom vyhľadal druhú polovicu. Bola ešte dlhšia ako tá prvá. Síce malé sústo, no aj tak vítané spestrenie práce. Nebolo teplo, no pohyb ho zahrieval. Horšie to bolo so vzduchom. Pravidelne musel zacúvať, odhrnúť zeminu a prevetrať celý tunel. Keď už bol príliš dlhý, a nahromadenej zeme priveľa, vyhrabal bočnú, mierne stúpajúcu chodbu, a hlinu vyhádzal von. Nakoniec nechal len malý prieduch. Tieto vetracie vetvy umiestňoval tak, aby ich zvonka nezbadali iné zvieratá. Pre maskovanie poslúžil veľký balvan, húština medzi kmeňmi stromov, či zvislý breh nad potokom. Aj v tuneloch pod zemou vedel s presnosťou na dĺžku svojej hlavy, kde sa nachádza. Mal dokonalú geometrickú pamäť, videl trojrozmerné mapy priestoru nad aj pod zemou. Než začal hrabať, robil prieskum. Stačilo mu raz sa prejsť po povrchu, a zapamätal si prvky krajiny aj relatívnu nadmorskú výšku terénu v každom bode.
Túto vetvu tunelov potreboval vyhĺbiť pre svoju rodinu. Tohto roku sa znova rozrástla. Obe samice, stará aj mladá, mu priviedli na svet mláďatá. Boli už veľké, narodili sa na jar. Do starých nôr sa všetci nepomestia. Bola jeseň, pripravovali sa na zimný spánok. Staršie mláďatá z minulých liet si založili vlastné rodiny, väčšinou však ostali bývať v tomto systéme chodieb, alebo v blízkom susedstve. Mal veľkú rodinu. Síce nevedel počítať, vedel si ale postupne v pamäti vybaviť jej jednotlivých členov.
Stará samica. Mláďa, mláďa, mláďa. Mladá samica. Mláďa, mláďa, mláďa, mláďa, mláďa.
V počítaní sa jeho schopnosti obmedzovali na jeden, dva a veľa. Jeden bol, keď bol sám, tak ako teraz. Dva – keď bol so samicou v osobitnej miestnosti, a nebol tam nikto iný. Veľa sa ešte delilo na trochu veľa a veľmi veľa. Trochu veľa mohlo označovať, koľko mláďat má každá z jeho samíc, veľmi veľa bol úhrnný počet členov spriatelených a príbuzných rodín. Hoci príbuzenstva mal požehnane, v hlave nosil kompletný mentálny obraz rodinných vzťahov. Ponášal sa na schému systému tunelov. Miestnosti reprezentovali jedincov, chodby medzi nimi príbuzenské vzťahy. Vyššie úrovne boli mladšie generácie a tie hlbšie znázorňovali staršie. V najhlbších miestnostiach boli zahrabaní predkovia, ktorí odišli, aby sa premenili na skaly, na ktoré v menšej či väčšej hĺbke zakaždým narazíte. Potomstvo, ktoré sa osamostatnilo a odsťahovalo inam, bolo znázornené bočnými vetracími chodbami.
V ten pamätný deň, ktorý mal mať ďalekosiahle dôsledky, a zmeniť tak mnoho nielen pre jeho vlastný druh, sa už chystal prácu ukončiť a vrátiť sa k ostatným. Bolo takmer ráno a on vyhladol. Spomenul si na chutného krta, ktorého našiel minule. Taký by sa mu teraz hodil. Drobné odmeny – hľuzy, pandravy a dážďovky mu na nasýtenie nestačili, pri hrabaní minul oveľa viac energie než mu mohli doplniť. Bolo treba ísť pomôcť samiciam zohnať poriadnu potravu. Samy nedokázali uloviť dosť pre seba a mláďatá. Čiernočiernu tmu podzemia sotva začalo narúšať matné svetlo z najbližšej vetracej šachty, ale to on nepotreboval vidieť. Že malo svitať, vedel podľa svojho presného zmyslu pre čas. Ešte chvíľu pohrabe, jednu či dve svoje dĺžky, a pôjde.
Jeho pazúry narazili na čosi tvrdé. Ďalší kameň. Tento bol však nejaký zvláštny. Ohmatal ho. Bol zmätený, lebo jeho tvaru celkom nerozumel. S podobným sa zatiaľ nestretol. Nebol ani úplne nehybný. Cítil v ňom pulzovanie, pripomínalo mu, ako keď bola búrka, a dotkol sa koreňov stromu, prechádzajúcich tunelom. Skúsil doň zahryznúť. Bol to asi naozaj kameň, lebo bol tvrdší než drevo. Určite nebol na jedenie. Už oň takmer stratil záujem, no v tom ho upútalo, ako úsvit na jeho povrchu vykreslil slabý odlesk. Pripomínalo mu to hladinu vody v neďalekom jazere. Pocit chladu bol presne ako si pamätal, farba tiež. Po jeho povrchu prebehli vlnky. Pomyslel si, že je to kúsok toho jazera, ale keďže bol na rozdiel od vody tvrdý, nerozumel tomu a nedokázal túto myšlienku ďalej nasledovať.
Znova takmer stratil záujem, ale v tom pulzovanie zosilnelo a stalo sa niečo, čo ho úplne zaskočilo.
Je to kov.
Doteraz nevedel, čo je to kov. Nepatrilo to medzi potravu, iné zvieratá, rastliny, neznamenalo to ani nič nebezpečné, ani užitočné.
Je to valec. Kruhy a ďalšie kruhy, veľmi veľa kruhov jeden na druhom, a sú plné kovu.
Ďalšia, úplne nová informácia. Rozumel čo je to kruh, bol to základný tvar s ktorým sa stretával. Tunely, ktoré hĺbil, mali kruhový prierez. Vajcia vtákov, ktorým lúpil hniezda, boli okrúhle. Aj tie hniezda boli okrúhle. Napadlo ho, že tento predmet je dlhý ako druhá polovica dážďovky, ktorú pred chvíľou zjedol.
Dve polovice dážďovky dohromady tvoria celú dážďovku, a ich dĺžky spolu sú dĺžka celej dážďovky.
Bola to zvláštna myšlienka, a bola pekná. Nikdy predtým ho také myšlineky nenapadali. Páčili sa mu. Pohrával sa nimi. Boli dobré a pevné. Asi ako konár stromu. Nedali sa ľahko ohnúť, pekne držali spolu, a dalo sa do nich krásne zahryznúť.
Na hrabanie úplne zabudol. Ten valček bol veľmi zaujímavý, hoci sa nedal zjesť.
To on mi hovorí tieto pekné nové veci. Nemôže nakŕmiť moje brucho, ale kŕmi moju hlavu novými myšlienkami. A tie sú veľmi chutné.
Bolo to ešte lepšie, ako keby tá vec dokázala zahnať hlad. Doteraz si ani neuvedomoval, že je to hlava, ktorá rozmýšľa. Keď sa ozývalo hladné brucho, cítil kde sa nachádza, ale s hlavou to tak nebolo.
Nervová sústava. Tráviaca sústava. Obehová sústava. Srdce. Oči, uši, nos, čuch, sluch, zrak, hmat, srsť, končatiny, pazúry. A zuby.
Pochopil, kým je. Zaplavili ho obrazy a pojmy. Bolo to, ako by mu niekto v hlave vyhĺbil tunely k úplne novým miestnostiam, o ktorých doteraz nevedel. Ako keby jeho hlava bola nora, v ktorej žil už dlho, ale celý čas obýval len chodbu. Nevedel ani, že tým smerom môžu tunely pokračovať, lebo predtým tam boli už len samé skaly, cez ktoré sa nedalo hrabať ďalej.
A tie nové miestnosti boli plné prekvapení.
Valček je hrubý ako kruh, do ktorého by sa dala stočiť dlhšia polovica dážďovky, ktorá je rovnako dlhá, ako valček. Je viac než tri krát taká dlhá, ako je valček hrubý, ale menej než štyri krát.
Dokázal si hravo predstaviť tieto nové čísla, tri a štyri. Dokonca videl, kde presne to neúplné číslo je. Bližšie k trojke, a o to ďalej od štvorky. Nepoužíval slová, ale vizualizoval si symboly ako geometrické zoskupenia. Prvý krát v živote si dokázal všetky elementy uvedomiť naraz, nie len jeden za druhým. Jeho stará samica mala tri mladé, a tá mladá mala štyri. Noru obývali spoločne s piatimi ďalšími rodinami, tri z nich založili jeho súrodenci z toho istého vrhu. Dve boli jeho sestry a jeden brat. To vedel aj predtým, počítať do dvoch dokázal vždy. Teraz skúsil počítať ďalej, a šlo to ľahko. Spočítal všetkých členov svojej rodiny, a dokázal vidieť to číslo naraz. Bolo krásne.
Ozvala sa v ňom povinnosť, musel sa vrátiť k ostatným. Na ďalšie skúmanie valčeka z kovu teraz nebol čas. Vráti sa k nemu neskôr. Obrátil sa a urobil jeden, dva, veľa krokov opačným smerom.
Prestal cítiť to pulzovanie, a chodby k ďalším miestnostiam v jeho hlave sa zavalili hlinou.
Obzrel sa. Tá pekná vec, ktorá sa síce nedala zjesť, ale bola dlhá ako polovica dážďovky, a nebola to voda z jazera, sa leskla za ním.
Ešte sa k nej vráti.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.