Milovníci pokleslých textov a medzivojnovej literatúry si prídu na svoje
Knižka nadväzuje na titul, ktorý sa na pultoch kníhkupectiev vyskytol
vlani pod názvom Jandar z Kallistó. Nájdete v nej ďalšie príbehy
neohrozeného dobrodruha na spomenutej obežnici Jupitera. Nádherne veľký
epický priestor umožňuje Jandarovi (a predovšetkým jeho stvoriteľovi,
autorovi) realizovať aj tie najbláznivejšie činy. Hlavný hrdina v nás
rozochvieva strunku romantickej túžby po veľkolepých, odvážnych,
bláznivých skutkoch vykonaných len tak. Zľahka, s noblesou a s jemným
nádychom sebairónie bojuje a miluje v najnemožnejších situáciách. Jandar
sa rozhodne vyrvať milovanú Darloonu z rúk najkrvilačnejšej hordy
Kallistó – Čiernej légie. V prestrojení prekĺzne za hradby mesta touto
légiou práve dobytého. Nechá sa naverbovať. Jeho priamym nadriadeným sa
stáva sympatický Valkar. Po zložitých a ,,nepredvídateľných\"
peripetiách (Valkar pochádza z iného plemena a preto sa maskuje farbivom)
vysvitne, (či presnejšie vyfarbí), že muž, ktorý sa svojimi
ušľachtilými črtami vyníma spomedzi okolitej zberby, je Darloonin bratanec
a snúbenec. Našťastie pre Jandara (a príbeh) však k dievčine žiadnu
vášeň necíti, takže náš hrdina môže ďalej snívať a v duchu
spriadať plán ako oslobodť krásku i mesto. Jeho úloha je uľahčená, keď
sa dostáva (ako, k tomu sa ešte dostanem) na dvor vodcov Čiernej légie. Ich
veliteľ, princ Vaspian, chystá vskutku diabolský plán. Pred tvárou
démonického božstva, za asistencie úlisného kňaza Oola s mierne
mongoloidnými črtami a nadpriemernou mentálnou energiou, chce s Darloonou
uzavrieť manželský zväzok. Carterovi sa opäť podarilo vystihnúť
charakteristické črty Burrougsovho ,,carterovského\" rukopisu. Postavy sú
charakterizované vonkajším výzorom (tj.dobrí sú pekní a zlí naopak), ,
mongoloid Ool reprezentuje v literatúre začiatku dvadsiateho storočia
obľúbenú postavu ,,zlého Číňana\". Zachovaný je nádherne naivný
egoizmus vesmírneho baróna Prášila, ktorý nevie, či má Darloonu
oslobodiť alebo nie – keďže mu nevyznala lásku.
Oproti prvému zväzku (Jandar z Kallistó) však žiaľ klesá miera
sebairónie. Autor bez zábran využíva najotrepanejšie motívy populárnej
literatúry – hrdina zastaví splašený záprah čím zachráni život
príslušníkovi vladárskej rodiny a dostane sa tak na jeho dvor,
v palácových stenách sa nachádza sieť tajných chodieb. Hoci Carter
príbeh opäť koncipuje ako nájdený rukopis, ktorý bol Jandarom odoslaný.
z Kallistó prostredníctvom medziplanetárneho žiariča,.hoci textovú
ilúziu narúša modernými vedeckými teóriami, podľa ktorých na Kallistó
život nemôže existovať, jeho paródia čoraz viac splýva s originálom.
A priznajme si, Burrougsov Carter, navyše s obálkou na ktorej Darloona
predvádza svoje vnady v plavkách, dnes predsa len pôsobí trocha
nepatrične. Milovníci pokleslých textov a medzivojnovej literatúry si prídu
na svoje, ja osobne som však uprostred knižky nadobudol pocit, že autor to
myslí vážne …a zľakol som sa pri predstave publika, ktoré zhltlo túto
kotvu aj s navijakom a plavkami. Miloš Ferko 5/10
Burroughs Edgar Rice: Lin Carter, Černá legie z Kallistó, Brno Návrat 2002 preklad Jan Kozák, 264s. 273 sk