 |
Jedného dňa sa bežný britský občan Arthur Dent prebudí a zistí, že pred jeho domčekom stojí buldozér. Následne sa dozvedá, že existencia jeho obydlia onedlho stane sa minulosťou, keďže vo veľkoryso plánovaných projektoch priamo cez jeho obývačku autostráda narysovaná bola a on odvolať sa mal do konca minulého roka na základe oznámenia, ktoré visí kdesi na nástenke v úrade. Neznalosť zákona však neospravedlňuje. Arthur neváha a vyzbrojený týmito poznatkami si líha pred buldozér.
Skôr než by bezpochyby tragický konflikt nadobudol obrátky, je Arthur spred buldozéra odvlečený svojim priateľom Fordom Prefectom a naliaty pivom, aby sa tak pripravil na skok do vesmíru, pretože pred domčekom Zeme práve stojí buldozér mimozemskej flotily, stavajúcej autostrádu. Pozemšťania mali možnosť podať odvolanie na úrade o existencii ktorého nemali ani potuchy. Lenže neznalosť zákona neospravedlňuje.
Arthur a Ford vyzbrojení vedomosťami, ktoré sú obsiahnuté v geniálnej príručke Stopárov sprievodca Galaxiou začínajú bláznivú púť vesmírom, na ktorej si medziiným vypočujú druhú najohavnejšiu poéziu všetkých čias a stretnú depresívneho robota.
Text je však v značnej miere tiež príbehom knižky. Ktorá je pozoruhodná, ale i veľmi úspešná – je úspešnejšia než Nebeský radca gazdiniek, predáva sa lepšie než Ešte päťdesiattri rád, čo robiť pri nulovej gravitácii a je diskutovanejšia než trilógia filozofických trhákov Úlona Kolufida Kde urobil Pánboh chybu, Výber z najväčších Božích omylov a Čo je ten Pánboh zač?
V mnohých ležérnejších civilizáciách na Východnom okraji našej Galaxie dokonca Stopárov sprievodca nahradil Veľkú Galaktickú encyklopédiu ako zdroj celkového poznania a múdrosti, pretože – hoci má mnoho medzier a veľa informácií je pochybných alebo prinajmenšom dosť nepresných – má oproti staršej a strohejšej príručke dve nesporné výhody. Jednak je o niečo lacnejší, a predovšetkým má na obálke veľký vľúdny nápis: NEPREPADAJTE PANIKE.
Dnes už kultová knižka Stopárov sprievodca galaxiou vznikla roku 1979, keď 27 ročný autor do prozaickej podoby previedol svoj rozhlasový seriál. Popularita prózy i jej rozhlasového náprotivku vyplývala zo správneho načasovania vzniku. Práve v tomto období vrcholí popularita Star Wars, kozmickej ságy, ktorá mnohým skeptikom nevyhnutne pripadala komická – a Adams jemne zabrnkal na ich strunu. Je a ostane jeho nehynúcou zásluhou, že zachránil reputáciu vedeckej fantastiky v očiach inteligentných ľudí mimo fandomu, ktorí, unikajúc pred prízrakom lucasovských hrdinstiev, v temných komôrkach čo najďalej od akýchkoľvek obrazoviek a akýchkoľvek otvorov v stene, na plafóne či podlahe /lebo ktovie z ktorého kanálu môže Star Wars trysknúť/ so zaťatými zubami čítali Kafku.
Adams v Stopárovi a jeho neskorších pokračovaniach, tvoriacich spolu pentalógiu /diela vychádzali postupne až do roku 1992/ nadviazal na bohaté tradície britského humoru, hlavne jeho absurdnej vetvy, reprezentovanej napr. združením Monty Pythons /s jeho členmi sa autor osobne poznal/. Adamsova irónia, ktorá text neredukuje na prvoplánovú paródiu či alegorickú satiru, ponecháva dostatok priestoru pre imagináciu čitateľa a načrtáva viacero možných interpretačných a najmä dezinterpretačných rovín diela. Aj preto próza zaujala teoretikov i predstaviteľov postmoderny a bola nimi zaradené do rednúcich šíkov tohto smeru. V kontexte slovenskej literatúry Stopárov sprievodca znamená predovšetkým šťavnaté kusisko veľkoryso poňatého, oslobodzujúco neideologického humoru. Tí, ktorí ním budú uchvátení, sa môžu tešiť na pokračovania.