Randal Garrett v tejto knižke ponúka detektívku v háve alternatívnej histórie. Príbehy sa odohrávajú na pozadí sveta, kde platia zákonitosti mágie a v ktorom dynastia Plantagenetovcov vládne ríši pozostávajúcej z Francúzska, Veľkej Británie a kolónií v Novom Svete.
Richard Levie Srdce totiž neumrel pri obliehaní hradu vo Francúzsku, na tróne zostala vetva Plantagenetovcov, ktorá zdedila Richardovu veľkomyseľnú šľachetnosť a bola preto schopná správne zareagovať v rozhodujúcich situáciách. Takže – žiadna storočná vojna, vojna ruží ani Cromwell, Newton, Washington a Gándhí… Namiesto toho sú v štrnástom storočí sformulované základné princípy mágie a o storočie neskôr zreformovaný štátny systém do podoby absolutistickej monarchie s dobrým panovníkom a predvídavými radcami.
V rámci zahraničnej politiky Impérium úzkostlivo stráži systém európskej rovnováhy. Nezáujem impéria o výboje na kontinente vyvolaný väčšou príťažlivosťou kolónií vedie pod maskou nonšalantnej veľkomyseľnosti k celkovému prehliadaniu a bagatelizácii zvyšku Európy. Napokon – niet sa veľmi čo čudovať. Anglicko, dnešný Benelux a Francúzsko sú pod priamou vládou kráľa, Nemecko a Taliansko ako vazali poslúchajú Londýn len formálne ako časti Svätej ríše rímskej národa nemeckého (anglický kráľ má aj tento titul – v reálnej histórii naň niekoľko anglických panovníkov skutočne ašpirovalo). Väčšinu záležitostí v týchto krajinách riadia panovníci vojvodstiev a kniežatstiev. Škandinávia (pravdepodobne jednotná) je spojencom Impéria, Španielsko neprešlo reconquistou, je súčasťou moslimských štátov – takže sa akosi neráta. Kdesi na východe sa krčí Byzantská ríša s vencom balkánskych vazalov. Jediným protihráčom na európskom kontinente teda je Poľsko, územie ktorého zahŕňa aj pobaltské štáty, Bielorusko a takmer celú Ukrajinu s Uhorskom (v knihe nájdeme zmienku o univerzite v Budapešti, ktorá leží v poľskom mocnárstve). Model protikladu je jasný – pokrok a úcta k jednotlivcovi na strane Západu (aj napriek tomu, že Impérium je monarchiou platia tu výdobytky najmodernejšieho práva – právo na obhajcu, presumpcia neviny, nedotknuteľnosť osobného vlastníctva a osoby), systém tajných služieb väzení a odpočúvania na strane druhej. Takýmto spôsobom sa Garrettových textoch odráža realita. Vznikali totiž v časovom rozpätí od šesťdesiatych do osemdesiatych rokov (Garrett zomrel roku 1987), teda za fungovania dvoch blokov a studenej vojny.
Neviem, akoby Garrettom načrtnutý model fungoval v praxi. V knihe niet ani zmienky o parlamente. Hladký chod štátneho aparátu teda závisí v značnej miere na osobných schopnostiach panovníka, na jeho ochote spolupracovať a vedieť si vybrať vhodných ľudí. Garrett svoju alternatívu postavil na precenení významu osobnosti a vlastností dedených po predkoch. Odmietol vziať na vedomie, že klasický absolutizmus adekvátne fungoval len v krátkom prechodnom období, kedy panovník dokázal zaistiť rovnováhu medzi slabnúcou šľachtou a meštianstvom, ktoré ešte nezosilnelo natoľko, aby sa bez neho dokázalo zaobísť Garrettova vízia sveta je statická, eliminuje vývinové procesy. Našťastie však autorovým zámerom nebolo písať alternatívnu históriu, ale detektívku, prípadne špionážny príbeh. V knižke nájdete jedenásť príbehov od kratších poviedok až po román Príliš mnoho kúzelníkov (nominácia na Huga roku 1967). Čas deja textov je takmer totožný s časom ich vzniku – jednotlivé prípady sa odohrávajú v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20.storočia – pochopiteľne, TAM v alternatívnej skutočnosti. Pozitívom je, že v knižke nájdete všetko, čo kedy Garnett o Darcym napísal. Teda, celkom všetko nie – chýba obsah, čo pri listovaní takmer 750 stranovým zväzkom neoceníte.
Dej jednotlivých próz je nesený dvojicou Lord Darcy – detektív-šľachtic, vysoký, štíhly a distingvovaný a Sean O Lochlainn, malý zavalitý čarodejník s licenciou. Darcy je vysoko postavený vyšetrovateľ a zaoberá sa takmer výlučne vraždami ľudí z aristokratických kruhov, prípadne záležitosťami medzinárodného významu. Spolu s ním tak absolvujete prehliadku rozličných šľachtických usadlostí, nahliadnete do zákulisia dobových právnych či spoločenských vzťahov. So zohľadnením vyššie spomenutých výhrad Garrett vytvára vierohodné prostredie – cítite, akoby na vás dýchla viktoriánska doba (bez spomenutého parlamentu, pravdaže). Autor má premyslený každý detail, postavy načrtáva zručne, zápletky sú svieže, fajnšmekri si navyše môžu vychutnať množstvo narážok na skvelé detektívne príbehy (Neapolský expres ako pocta a zároveň rukavica hodená do tváre A.C.Doylovi). Popis kriminalistických techník je nahradený popisom techník magických, pričom sa Garrett snaží, aby všetko logicky sedelo. Namiesto zákonov mechaniky Sean napr. využíva zákon podobnosti známy zo similatívnej mágie. Techniky riešenia z iných detektívok známych situácií (záhada uzavretej miestnosti, vražda vo vlaku a. pod.) sú mierne povedané, nezvyčajné (rekonštrukcia celku predmetu na základe nájdeného kúska) – a riešenia o to viac prekvapivé. To všetko autor podáva ako nenapodobiteľnú zmes anglického drivu s francúzskym šarmom – sťaby v čistej anglofrancúzštine.
Randall Garrett, Lord Darcy,Praha Banshies 2003, preklad Václav Čuba,741 s.