Rýchlejšie, rýchlejšie!

Mohlo by sa zdať, že na to, aby bola poviedka dobrá, musí byť rýchla a stručná. Mala by vraj odrážať náš štýl života, ktorý je stále rýchlejší (e-mail, mobilný telefón, poznávací zájazd do Ríma na dva dni :). No nie je to tak, každý text musí mať „svoje“ tempo. Záleží totiž od toho, čo vlastne chceme príbehom povedať…

Pravda, práca s tempom, rýchlosťou príbehu je jednou z posledných fáz písania, vlastne by ste sa nad touto otázkou mali zamýšľať až pri editovaní relatívne hotového príbehu. Po tom, čo ste dali všetky myšlienky na papier a cítite sa prázdni, prišiel čas na to, aby ste začali myslieť aj na čitateľa. „Nebudem ho nudiť?“ Resp.: „Nie je tá scéna príliš rýchla? Pochopí ten chudáčik nad knihou, čo som chcel povedať?“ Tieto otázky si musíte položiť, ak to so svojim dielom myslíte vážne a nepíšete len pre zásuvku alebo harddisk. Čitateľ totiž bude hľadieť na text úplne inými očami, a on – na rozdiel do vás – nemusí poznať veci, ktoré ste vy považovali za samozrejmé. Nie každý si pred čítaním vašej fantasy poviedky naštudoval keltskú mytológiu, prípadne legendu o Tristanovi a Izolde (však, pán Sapkowski :).

Takže, po tom, ako ste sa pozreli na text očami čitateľa, môžete dospieť k dvom problémom. Buď je text v niektorej časti poviedky príliš rýchly (a vy ste nestihli povedať všetko, čo malo byť povedané), alebo naopak (a to je častejší prípad), váš text je príliš hustý, a myšlienka zarástla slovami ako hrad Spiacej krásavice ružami. Oba problémy sú rovnako závažné a ich dôsledkom môže byť (a bude) čitateľova nuda alebo zlosť, v horšom prípade to môže prerásť do inzultácie vašej osoby na nejakom cone.

Problém príliš rýchleho tempa sa dá vyriešiť niekoľkými spôsobmi, a ich použitie závisí od témy poviedky. Môžete sa napr. v priebehu akcie sústrediť na nejaký detail (ale dôležitý, prinajhoršom zábavný). Túto metódu používa Jiří Kulhánek – v jeho knihách sa nezriedka stretnete s lakonickými poznámkami uprostred boja, poznámkami typu: „črevá sa vešali po lustroch“ alebo „nepriestrelným sklom nepreskočíš“. Ak by takéto poznámky do textu Kulhánek nevkladal, nestihli by ste ani sledovať dej, bolo by to rovnako ťažké, ako sledovať letiaci projektil.

Spomaliť tempo môžete taktiež sústredením na vnútorný svet hrdinu (opatrne, túto metódu síce s obľubou využíval Roger Zelazny, no začínajúci autor by na nej mohol beznádejne pohorieť – ide predsa len o trošku filozofie). Každopádne najvhodnejším spôsobom relatívneho spomalenia textu je dialóg. Dobre sa číta (ak má hlavu a pätu) a zároveň dokáže do deja dostať nové informácie bez toho, aby sa čitateľ začal nudiť. Ako vravia klasici: „Dobrý dialóg nie je nikdy zlý!“.

Ak máte opačný problém a zdá sa vám, že máte text príliš pomalý, riešenie je ešte jednoduchšie. Zoberte si pero a škrtajte. Bez milosti. Nech padnú do prachu zbytočné opisy (takmer každý opis, ktorý nie je v dialógu, je zbytočný), prídavné mená (jedno podstatné meno by nemalo mať viac ako jedno prídavné meno), poprípade aj repliky z dialógu. Tu zase platí záhradnícke pravidlo: „Dialóg je ako košatý strom, najkrajší je, keď je prerezaný.“ Ak náhodou píšete bojovú scénu, nech vás ani nenapadne použiť vetu typu: „Vytasil z drevenej, lykom ovinutej pošvy prastarý meč so zdobeným ricassom a pozlátenou hlavicou.“ Prosím pekne, v boji je úplne „šumafu“, čím jeden zabije druhého. Na prehliadku zbraní je čas po boji. „Otrel si z čela pot. Jeho meč ostal v Zingaranovom chrbte a zdobené ricasso mu hádzalo do očí slnečné prasiatka. Usmial sa a vzal si zbraň späť. Meč so zlatou hlavicou sa medzi lopatkami súpera nenecháva.“

Takže, asi takto. Niečo sa skrátka niekam hodí a niečo nie. Inak, tieto problémy vás budú trápiť iba dočasu, po dvoch troch románoch :) už budete schopní písať text bez premýšľania o tempe; tieto pravidlá dostanete do krvi. Ale v začiatkoch to budete mať ťažké, nečakajte, že bude čitateľ vašim priateľom. Práve naopak, a vy ho za to budete nenávidieť. On bude predsa kritizovať vaše diela, vaše deti, vašu krv a pot. Ale tak to má byť, a ak sa nevzdáte, tak sa raz situácia obráti a vy sa budete usmievať, keď si tento parchant vypýta váš autogram. Prajem vám na tejto ceste veľa úspechov a – hlavne – trpezlivosti.


28. februára 2001
Rastislav Weber