Rozhovor - Martin Čičmanec: Za najzaujímavejšie filmy, na ktorých som pracoval, považujem Wonder Woman a Blade Runner 2049

Martin Čičmanec a Wonder Woman
Martin Čičmanec portrét
Martin Čičmanec a Blade Runner 2049
Martin Čičmanec na bicykli
Martin Čičmanec a stormtrooper

Martin Čičmanec je mladý slovenský tvorca vizuálnych efektov, ktorého prácu videl bezpochyby každý fanúšik fantastiky. Nielen u nás, ale na celom svete. Okrem iného sa môže pochváliť napríklad tým, že aj jeho zásluhou získal film Blade Runner 2049 Oscara za rok 2018.


Snívali ste už ako dieťa o tom, že raz budete súčasťou filmového priemyslu? Čím ste chceli byť?

Ako dieťa som trávil mnoho času sledovaním filmov, ale vôbec som si nepredstavoval, že raz sa budem podieľať na ich výrobe. Od detstva až do súčasnosti ma fascinovali lietadlá a tematika 2. svetovej vojny, takže detskými očami som sa videl kdesi v pozícii bojového letca. Moje začiatky siahajú k prvému počítaču na základnej škole. Hral som hry ako každý chalan, no popri tom vo mne rodičia vzbudili záujem o Photoshop a 2D grafiku. Dva rozmery ma začali rýchlo obmedzovať vo víziách a začal som tvoriť 3D grafiku a prvé animácie. Rád som fotil a spolu s bratom točil krátke videá a filmy. Písal som krátke sci-fi scenáre a začal som sa vidieť ako režisér.


Začala vaša práca na filmoch alebo seriáloch už počas štúdií alebo ste sa k tomu dostali neskôr po iných skúsenostiach? Ako sa to vlastne zomlelo, že ste sa stali tvorcom špeciálnych efektov pre spoločnosti ako Legendary, Warner Bros, Columbia Pictures či New Line Cinema?

Počas štúdia na gymnáziu som sa začal hlbšie zaujímať o vizuálne efekty, vytváral menšie projekty, či už komerčné alebo súkromné. Mali sme malú skupinu filmových nadšencov a celé leto sme natáčali filmy. Vizuálne efekty sme používali ako prostriedok, ako čo najviac zlepšiť kvalitu našej tvorby. Po absolvovaní bakalárskeho štúdia na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity som sa viac-menej zo zaujímavosti uchádzal o pracovnú ponuku compositora (ide o grafickú pozíciu tvorcu vizuálnych efektov, ktorý spája elementy a tvorí finálny obraz záberu) vo firme PFX. Keďže som kladnej odpovedi príliš neveril, pretože môj showreel (krátke prezentačné autorské video) bol ešte z gymnaziálnych čias, o to bolo väčšie moje prekvapenie, keď ma prijali a v telefonáte zaznela otázka: „Kedy môžete nastúpiť? Preferujeme čo najskôr.“ Ja som v tom čase už študoval v dennej forme magisterské štúdium Aplikovanej informatiky UKF v Nitre, takže bolo nutné sa rozhodnúť, či prerušiť štúdium alebo zostať na škole. Nakoniec sa mi podarilo skĺbiť oboje vo forme odbornej stáže. Tu som prevažne pracoval na reklame. Zároveň som si v PFX splnil prvý sen – pracovať na skutočnom filme. Strávil som tu jeden semester a nakoniec som sa rozhodol vrátiť a štúdium si bez prerušenia dokončiť. Naplno som sa pustil do diplomovej práce zo stereoskopickej kompozície pod skvelým vedením Borisa Lacsného. Napriek neobvyklej téme mala diplomová práca v budúcnosti pre mňa zásadný dopad. Počas obdobia medzi zimnými a letnými semestrami som sa vracal do Prahy a postupne som pracoval na väčších a zaujímavejších projektoch. Po štátniciach som sa zamestnal ako compositor vo firme UPP, kde sa mi otvorili dvere do sveta filmu. Za najzaujímavejšie filmy z pohľadu tvorby vizuálnych efektov, na ktorých som sa podieľal, považujem Wonder Woman a Blade Runner 2049, ktorý bol okrem iného v roku 2018 ocenený Oscarom v kategórii vizuálne efekty.


Mohli by ste nám v stručnosti opísať, v čom spočíva vaša práca?

V skratke, kombinujeme všetky elementy do výsledného diela tak, aby boli vizuálne atraktívne a uveriteľné. Klienti nám pošlú zábery natočené napríklad v ateliéri pred zeleným plátnom. Zelené plátno sa nahradzuje buď statickým obrázkom z Mattepaintu, alebo animovanou sekvenciou z 3D oddelenia. 3D oddelenie vytvorí napríklad historickú ulicu. FX oddelenie tvorí simulácie ohňov, dymov explózií. To nám dodá napríklad výbuch auta v tej ulici. My musíme toto všetko zložiť dokopy, aby všetky elementy boli farebne vyvážené a uveriteľné. Dodávame rôzne 2D elementy, ako napríklad natočené ohne, prach či chodcov. Spojením všetkých elementov vytvoríme finálny vizuálny obraz záberu. Zábery od compositorov si prezeráme v kine a hodnotíme. Potom sa posielajú klientom, ktorí ich taktiež hodnotia a komentujú. Po splnení požiadaviek a finálnej kvality UPP a klientov sa zábery finalizujú a posielajú na grading (finálne farbenie záberov) a do strihu.


Dosiaľ ste pracovali prevažne na filmoch a seriáloch, ktoré spadajú do žánrov fantastiky (spomeňme napríklad Great Wall, Wonder Woman, Blade Runner 2049, Rampage či seriál Terror). Vyberáte si takéto filmy sám alebo je to inak?

Projekty si sám nevyberám. V UPP sa tvorí mnoho projektov naraz. Záleží na tom, aký tím zostavia supervízori a vedúci oddelení. Samozrejme, rád pracujem na zaujímavých projektoch. Preto sa snažím stále zlepšovať svoje schopnosti, aby som mohol pracovať na tých najťažších projektoch a najkrajších záberoch. Tiež rád pomáham kolegom a zdieľam s nimi svoje znalosti alebo vediem začínajúcich compositorov, takže si aspoň týmto spôsobom siahnem na väčšinu projektov vo firme.


Je pre vás rozdiel pracovať na filme, ktorý spadá do žánru fantastiky, a trebárs na akčnom filme (napr. Mrakodrap)? Je vašou povinnosťou dodržiavať pokyny alebo máte voľnejšiu ruku, respektíve je to individuálne?

Veľký rozdiel to pre mňa nie je. Techniky tvorby používame rovnaké, ale kreatívna zložka je veľmi rozdielna. Som veľký fanúšik oboch žánrov, takže mi to veľmi problém nerobí. Rád tvorím či navrhujem nové svety a tak isto rád tvorím fotorealistické scény. Nemusíme povinne dodržiavať pokyny, často máme voľnú ruku a všetci chceme, aby nakoniec vzniklo pekné dielo. Projekty sú riadené návrhmi a komentármi klientov aj supervízorov a spoločne tvoríme výsledný vizuálny štýl. Záleží na projekte, ako dobre majú spoločnosti pripravené koncepty či návrhy. Niekedy, ak ide o pokračovanie alebo knižnú predlohu, sú pevne dané charakteristiky vizuálneho spracovania. Inokedy ho navrhujeme od začiatku v priebehu tvorby.


Ktorý film alebo seriál, na ktorom ste dosiať pracovali, bol pre vás najväčšou výzvou? Prečo?

V súčasnosti je najväčšou výzvou jeden nemenovaný seriál, na ktorom pracujem ako compositing supervízor. Je to skvelá skúsenosť – viesť tím compositorov, rozdávať úlohy a kreatívne usmerňovať vizuálnu stránku projektu. Každý projekt je výzva, pretože každý je iný a je komplikovaný v niečom inom. Ak by som mal však jeden vypichnúť, tak Blade Runner 2049. Jednoznačne pre istý tlak nesklamať diváka pokračovania kultového Blade Runnera. Bola tam vyžadovaná veľmi vysoká kvalita a každý efekt bol náročný.

Vybrať jeden projekt by však bolo veľmi ťažké. V každom filme aj seriáli som pracoval na scénach, ktoré boli z nejakého dôvodu, či už technicky alebo kreatívne, náročné. Napríklad The Great Wall, kde som do poslednej chvíle s compositing supervízorom Dennisom Dallenom tvoril ikonické záverečné scény Čínskeho múru, Genius, kde sme pod laserovým okom Mareka Rutha zobrazovali maľby Picassa či neuveriteľné myšlienky Einsteina. Wonder Woman a Skyscraper s compositing supervízorom Robertom Pikom pri tvorbe množstva horiacich a vybuchujúcich scén, Knightfall, kde som prvý raz v živote mal možnosť vytvárať obrovské historické armády a trebuchety pod vynikajúcim compositing supervízorom Martinom Doležalom, až po Terror, kde som pomáhal vytvárať zamrznuté scenérie pod skvelým kreatívnym vedením Petra Hastíka. Taktiež veľmi rád spomínam na svoje začiatky v PFX, keď som sa vďaka Janovi Rybárovi prvýkrát dostal k práci na filme (Michiel de Ruyter), kde sme tvorili náročné podvodné scény.


Stane sa vám niekedy, že sa pozeráte na nejaký film a poviete si: Toto by som za ten rozpočet vedel urobiť oveľa lepšie? Máte občas nutkanie po niekom film opravovať?

Nestane, pretože keď sa pozerám na film, neviem, aký bol jeho rozpočet. Finančná politika vo filmovom priemysle je veľmi komplikovaná. V práci sa síce zaoberám najmenšími detailmi, ale keď si sadnem do kina, tak sa nechám vniesť do nového sveta a užívam si film, ako aj predtým, než som začal na filmoch pracovať. V kinosále nesledujem chyby. A aj keď vnímam, že nie všetky efekty či scény nie sú spravené dôsledne, vôbec mi to neprekáža a zameriavam sa na celkový dojem z filmu. Chybám vo filmoch sa nedá vyhnúť. V tom počte záberov a trikov, ktoré často musia byť hotové v krkolomných termínoch, sa vždy dá nájsť nejaká nedokonalosť.


Medzi prvých filmových trikárov patrí napríklad George Meliès. Ako sa vám dnes pozerá na takéto staré filmy? Cítite nostalgiu, obdiv alebo sa vám to zdá detinské a smiešne?

Georga Melièsa považujem za otca vizuálnych efektov. Mám rád staré filmy a obdivujem vynaliezavosť týchto tvorcov. Mnohé z prvkov, ktoré v tej dobe vymysleli, sa používajú dodnes v digitálne upravenej podobe.


Vizuálne efekty čoraz viac prenikajú nielen do veľkovýpravných fantastických filmov a seriálov, ale aj do bežných drám a konverzačiek. Čím to podľa vás je? Myslíte si, že vaša práca jedného dňa môže nahradiť reálne exteriéry a interiéry, prípadne aj živých hercov?

Vizuálne efekty sú v dnešnej dobe už v každom filme či seriáli. Či je to už len retuš vrások herečky, odstraňovanie odrazov štábu v oknách, rozširovanie ateliéru o pozadie rušnej ulice, či celý digitálny Londýn s množstvom áut, ľudí a dymiacich komínov. Jednoduché efekty sa stali s novými technológiami lacnejšími a dostupnejšími. Takže sa rozšírili aj do nízkorozpočtových filmov. Dnes sa už živí herci vymieňajú celkom pravidelne. Je to stále veľmi zložitý vizuálny trik, ale je to lacnejšie a pre hercov rozhodne bezpečnejšie. Niekedy sa vymieňa len tvár kaskadéra za herca a inokedy sa kvôli bezpečnosti vyrobí digitálna kópia herca, kde môže skákať z budovy na budovu, liezť po skalách v neuveriteľných výškach či vyskakovať z budovy počas výbuchu.


Je nejaký film alebo seriál, už realizovaný alebo ešte nerealizovaný, na ktorom by ste túžili pracovať? Sú konkrétni tvorcovia, s ktorými by ste chceli spolupracovať?

Iste, napríklad nový Avatar s Jamesom Cameronom, to by bola určite nezabudnuteľná a obohacujúca pracovná skúsenosť. Taktiež som vždy túžil pracovať na filme od Spielberga alebo Christophera Nolana. Čo sa týka už realizovaných filmov, chcel by som zažiť tvorbu prvého Jurského parku, pôvodnej trilógie Star Wars či byť súčasťou nejakého ikonického filmu ako Forrest Gump. Som aj veľký fanúšik animovaných filmov a chcel by som raz pracovať na nejakej pixarovke alebo filmoch ako Moana či Ako si vycvičiť draka. Píšem si scenáre na krátke animované filmy, takže by som si jeden sám rád vytvoril.


S Martinom Čičmancom sa zhovárala Alexandra Pavelková.


Foto: Archív Martina Čičmanca.

Viac o práci Martina Čičmanca sa môžte dozvedieť na jeho autorskej stránke.


13. marca
Alexandra Pavelková