Reportáž: Zažite Da Vinciho

Zažite Da Vinciho - plagat
Zažite Da Vinciho - skrutka
Zažite Da Vinciho - rogalo
Zažite Da Vinciho - pevnost
Zažite Da Vinciho - kladivový stroj
Zažite Da Vinciho - vodný bager
Zažite Da Vinciho - Mona Lisa sa usmieva na Jána Krstiteľa
Zažite Da Vinciho - Majster v pracovni

Mnoho ľudí si pri vyslovení mena Leonardo da Vinci spomenie na pár najslávnejších obrazov renesancie – Mona Lisa, Posledná večera alebo na knihu (prípadne film) Da Vinciho kód od spisovateľa Dana Browna. Lenže Leonardo da Vinci nebol iba maliarom, ale i architektom, hudobníkom, sochárom a hlavne vynálezcom. Jeho vynálezom je venovaná interaktívna výstava Zažite Da Vinciho, ktorá prebieha v tomto čase, od 17. 2. – 17. 3. 2014 v nákupnom centre Eurovea v Bratislave. A keďže vynálezy patria do oblasti fantastiky, vybral som sa spolu so svojou priateľkou zažiť Da Vinciho a vrátiť sa na chvíľu do čias, v ktorých žil tento univerzálny génius.

Priznám sa, trocha ma prekvapilo, keď som sa na internetovej stránke Eurovey dočítal, že na prehliadky vystavovaných exponátov sa treba objednať. Nastala mailová korešpondencia, počas ktorej som si dohodol obhliadku spojenú s výkladom odborného sprievodcu. Ako mi neskôr povedal, záujem o prehliadky je, väčšinou zo strany základných škôl. Ale mnohí návštevníci možno ani nevedia, že prehliadku môžu mať aj s výkladom, takže radšej chodia po obchodoch a pri vynálezoch sa zdržia iba chvíľu.

Sprievodca nás čakal pri infostánku. Bol to mladý muž, ktorý dokázal o vynálezoch Leonarda da Vinciho pútavo rozprávať. Samozrejme, nesmeli chýbať ani „pikošky“ z jeho života. Celkovo sme mali 11 zastávok, pri ktorých sme spoznali majstrove vynálezy, obrazy a život.

Leonardo da Vinci sa narodil v roku 1452 v dedinke Vinci, blízko mesta Florencia v Taliansku. Bol nemanželským synom právnika a sedliackeho dievčaťa. Ako šestnásťročný sa stal učňom maliara Andreu del Verrochio. Počas svojho života pôsobil vo Florencii, Benátkach, Ríme vo Francúzsku, kde aj zomrel. K niektorým častiam jeho života sa vrátime v priebehu tejto reportáže.

Ako povedal náš sprievodca, Leonardo sa nazýva „majstrom vzduchu a vody“, keďže vo svojich štúdiách sa zaoberal využitím prírodných síl na uľahčenie života obyčajných ľudí. Teda nebol iba vynálezcom a konštruktérom vojnových zbraní, ale i strojov, ktoré mali pomáhať v bežnom živote. Mnohé jeho zápisky zostali neobjavené až do 19. storočia, takže nemali vplyv na vedu a vývoj techniky.

Ale späť k vystavovaným vynálezom. Prvým exponátom bola lietajúca skrutka, ktorú mnoho ľudí pokladá za predchodcu helikoptéry. Leonarda považoval za dôležitý prvok v lietaní silu človeka, ktorá zabezpečí silu potrebnú na lietanie, a vzduch, v ktorom lietajúci stroj musí fungovať. Pri tomto exponáte bol i menší model mávajúceho krídla, ktorý si mohli návštevníci vyskúšať a preveriť tak Leonardove vízie v praxi.

Ďalším vystaveným exponátom bolo rogalo, ktoré viselo zo stropu nákupného centra. Nazýva sa tak preto, lebo jeho tvar, konštrukcia a poloha pilota pripomínajú dnešné rogalá. Leonardo tento vynález plánoval skúšať nad vodou, aby eliminoval zranenia, ktoré mohli vzniknúť pri páde. Možno predpokladať, že Leonardo dal svojím vynálezom iné mená.

Renesancia sa nedá nazvať „Obdobím mieru a pokoja“. Odohrali sa počas nej mnohé vojny (hlavne medzi Francúzskom a talianskymi kniežatstvami), takže Leonardo sa zaoberal i vynachádzaním vojnových strojov. Navrhol model pevnosti, ktorej veže boli sploštené tak, aby neposkytovali priamy cieľ obliehacím strojom nepriateľa. Model tejto pevnosti bol v poradí tretím vystaveným exponátom.

Pred pevnosťou bola zobrazená i zmenšenina kuše, ktorú v realite dohnal k gigantickej veľkosti. Modelom, ktorý si mohli návštevníci vyskúšať bol mažiar, kde sa dala nastaviť výška a uhol dráhy strely. Jeho jedinou nevýhodou bolo, že sa ním nedalo pohybovať do strán, respektíve, trvalo by to veľmi dlhý čas.

Po prezretí tohto exponátu sme znova navštívili „vzduchový vynález“ – padák. Nebol to klasický padák, ako ho poznáme, Leonardo si ho predstavoval ako rozložený stan pozostávajúci zo štyroch rovnostranných trojuholníkov. V roku 2008 ho vyskúšal švajčiarsky parašutista a zoskok prežil.

Ďalšou zástavkou na našej púti po „Da Vinciho stopách“ sa stala kováčska dielňa, kde bolo vidieť, ako sa snažil uľahčiť ťažkú prácu kováčov pomocou svojho vynálezu – kladivového stroja. Zmenšený model ste si mohli, tak ako pri iných exponátoch, vyskúšať a preveriť si jeho genialitu.

Presunuli sme sa do vedľajšej budovy nákupného centra Eurovea. Tu nám sprievodca ukázal ďalší z Leonardových vojnových vynálezov – tank. Jeho tvar pripomínal „korytnačku“, ktorú v bitkách používali rímske légie. Navrhol i dva druhy podvozku, tank mohol byť uvedený do pohybu buď ľudskou, alebo konskou silou.

Nasledoval vodný mlyn, na ktorého konštrukcii bolo vidieť, ako sa dá využiť vodná sila pomocou systému ozubených kolies tak, aby uľahčila mletie obilia.

Pred touto expozíciou sa nachádzal zasa zmenšený model vodného bagra, kde bolo spojené využitie síl človeka a vody. Skladal sa z dvoch paralelných člnov s rýpadlami v strede, ktoré sa otáčali pomocou kľuky, a bahno zo dna rieky vysýpali do ďalšieho člna, ktorý sa plavil za nimi.

Ako som už vyššie spomenul, Leonardo da Vinci nebol iba vynálezcom, ale i maliarom, sochárom, lekárom a architektom. Jeho ďalším dielam bola venovaná táto zastávka. Ako prvé nám udrela od očí socha koňa, ktorú mal Leonardo vytvoriť pre Ludovica Sforzu, vojvodu Milána. Niesla názov Gran Cavallo (Veľký kôň). Mala byť vyrobená z bronzu, ale k jej realizácii bohužiaľ nikdy nedošlo. Bronz určený pre sochu sa použil na výrobu pušiek, ktoré mali zachrániť Miláno pred Francúzskom.

Na stene za koňom visel jeden z Leonardových najznámejších obrazov – Posledná večera. Ak sa dakedy ocitnete v Miláne, nezabudnite ísť do kostola Santa Maria delle Grazie, kde sa tento slávny obraz nachádza. Ako povedal náš sprievodca, perspektíva diela vyvoláva dojem, že sa pozeráte do druhej miestnosti. Nezabudol i na „perličku“ –Leonardo dlho hľadal človeka, ktorý by sa stal modelom pre Judáša, nakoniec ho našiel medzi väzňami. Po namaľovaní postavy sa ho väzeň spýtal, či si ho pamätá. Leonardo odpovedal, že nie. Väzeň mu na to povedal, že pred troma rokmi mu bol modelom pre Krista. O tomto obraze sa popísalo mnoho kníh, vznikli rôzne konšpiračné teórie.

Medzi ďalšie majstrove obrazy patria Svätý Ján Krstiteľ, Mona Líza, Dáma s hranostajom a Portrét dámy. Ich reprodukcie viseli na druhej strane našej „zastávky“, ktorá mapovala maliarstvo Leonarda da Vinciho. Pri našom začudovaní, že Ján Krstiteľ vyzerá ako žena, sprievodca podotkol, že o Leonardovi sa predpokladá, že bol homosexuál, keďže v jeho korešpondencii sa nenašli žiadne ľúbostné listy. Ako mladý bol dokonca obvinený z homosexuálneho styku s mladým prostitútom, avšak pre nedostatok dôkazov bol on a jeho kamaráti oslobodení. Pri vysvetľovaní typických znakov renesancie v maliarstve (stred obrazu prechádza cez oko portrétu), som si všimol začudované pohľady a záujem skupinky návštevníčok obchodného centra. Ako som už spomínal na začiatku, mnohí návštevníci určite nevedeli, že túto interaktívnu výstavu možno absolvovať so sprievodcom.

Pri týchto exponátoch bola aj sklenená tabuľa. Sprievodca nám vysvetlil, že Leonardo da Vinci bol ľavák, takže jeho denníky, poznámky a štúdie sú písané zrkadlovo. Dostali sme príležitosť si to vyskúšať.

Nasledujúcim vynálezom bol veterný mlyn, ktorý mal takisto ako vodný mlyn pomáhať ľudom. Leonarda fascinovala myšlienka využiť veternú energiu nielen na lietanie, ale i na uľahčenie práce. V roku 2005 bolo vo Florencii objavené jeho tajné laboratórium, ktoré používal na štúdium lietania a iných priekopníckych a vedeckých prácach.

Poslednou zastávkou nášho putovania po Da Vinciho stopách bola expozícia, ktorá predstavovala Leonarda v jeho pracovni. Na stene za majstrom bolo vidieť reprodukciu jeho prvého obrazu – Zvestovania. Tu sme sa dozvedeli od nášho sprievodcu ďalšie zaujímavosti z majstrovho života. Obraz Zvestovanie bol prvým obrazom, ktorý namaľoval. Vtedy ešte nemal prax, čo vidieť na rukách Panny Márie – pravá ruka je dlhšia ako ľavá. Do dnešných čias sa zachovalo iba sedemnásť jeho obrazov, ale žiadna socha. Jeho hlavnými rivalmi boli maliari Rafael a Michelangelo, s ktorými mal možnosť stretnúť sa počas pôsobenia v Ríme. Sprievodca spomenul napríklad aj to, že obraz Mona Lisa, ktorý sa nachádza dnes v parížskom Louvri, sa stal známym až potom, čo ho ukradli. Leonardo bol i architektom, hoci žiadny z jeho náčrtov nebol nikdy zrealizovaný. Teda okrem jedného. V roku 1502 vytvoril kresbu visutého mosta, ktorý mal preklenúť ústie Bosporu známe ako Zlatý roh. Tiež nebol nikdy vybudovaný, ale v roku 2001 postavili podľa jeho návrhu menší most v Nórsku. Znakom tejto interaktívnej výstavy sa stal Vitruviánsky muž, ktorý zobrazuje ideálne proporcie mužského tela. Ak sa pozriete do svojich peňaženiek, možno tam nájdete jednoeurovú mincu Talianska, na ktorej averze (lícnej národnej rubovej strany), sa nachádza práve táto najslávnejšie ilustrácia Leonarda da Vinciho.

Obchodné centrum Eurovea nezabudlo ani na najmenších návštevníkov, keďže táto interaktívna výstava je určená nielen dospelým, ale aj ich deťom. Ako bonus pre nich pripravilo zmenšený model Leonardovho rogala, na ktorom mohli preletieť pár metrov (samozrejme, zabezpečení a pod dozorom), a tak si overiť Da Vinciho vynález v praxi.

A to bol koniec našej návštevy v obchodnom centre Eurovea. Bola to príjemne strávená hodinka, spojená so zaujímavým odborným výkladom. A čo vy? Nezahodíte na pár chvíľ realitu za hlavu a neprídete zažiť Da Vinciho?

Oficiálna videoprezentácia výstavy

)
11. marca 2014
Serjoža Serjožovič