Novinkou na Netflixe je chlapský film, ktorý chce diváka presvedčiť, že nielen svaly robia dobrého vojaka.
Alan Ritchson má zasa problém s bratom. Obaja kedysi snívali o tom, že vstúpia do radov Rangers, oceľových mužov a žien, ktorí sa s hrdosťou postavia za svoju krajinu a pri jej obrane neustúpia ani o krok. Lenže osud si nikto nevyberá. Hoci obaja bratia úspešne odštartujú vojenskú kariéru, všetko zničí jeden okamih. Staršiemu ostane psychická trauma a fyzické zranenia, mladšiemu ani to. No sľuby sa majú dodržať. Hoci aj za tých, ktorí to už urobiť nemôžu.
Úvod je trochu zmätočný. Jednak navodzuje dojem, že dej sa bude odohrávať v nejakej blízkej budúcnosti, hádam postapo. Možno to má na svedomí vizuál. Jednak vzájomné potľapkávanie a ukazovanie si fotografií je trochu pridlhé, takže mierne spochybní divákovo odhodlanie pokračovať v sledovaní. No potom konečne príde spásonosný zvrat a skok o pár rokov dopredu. Už je jasné, že sa nachádzame v našej bežnej realite a tento pocit, vzhľadom na aktuálnu svetovú situáciu, nie je celkom príjemný. No dej sa našťastie od reality takmer okamžite odvráti a ide si svojím smerom.
Osemdesiatjednotka. To je číslo, ktoré dostane jeden z bratov, keď sa mu na x-tý pokus konečne podarí dostať do výcvikového programu Rangerov. Nie je už najmladší. Ani najzdravší. Ale má cieľ. Zvládnuť náročný výcvik a prekročiť konečnú, či vlastne štartovnú čiaru. Za seba aj za brata. Už výcvik kadetov v tábore Ragerov naznačí tempo, ktorým sa bude uberať zvyšok filmu. Scenár, choreografia a kamera sú tu výborné. Majú šancu diváka presvedčiť, že „vojna nie je kojná“ a u niektorých skorigovať romantické predstavy o tom, čo sa deje v podobnom výcvikovom stredisku. Každotýždenné vyraďovačky príjemne zvyšujú napätie a dej ešte zrýchľujú. Keď sa zlomok nováčikov prepracuje do posledného kola, čaká ich posledná skúška – simulovaná misia.
Alan Ritchson, ktorý hrá „osemdesiatjednotku“, na sebe počas rokov reacherovania viditeľne tvrdo pracoval. Od Titanov uplynul nejaký ten piatok a ťažko si predstaviť, že by dnes vzlietol – skôr by pripučil holubicu. Navyše by sa už mohol hotovať do úloh, v ktorých by mu na začiatku uniesli dcéru alebo zabili psíka. Je to však týpek, ktorého by ste si vzali na dobrodružnú výpravu do nebezpečných končín. Určite by uniesol nielen vašu výbavu vrátane koňa, ale vedel by sa aj oháňať so zbraňou či bez zbrane. Očividne zužitkoval skúsenosti z predchádzajúcich filmov či seriálov a možno sa na jeho autentickosti odrazil aj fakt, že k armáde mala jeho rodina blízko. Jeho „osemdesiatjednotka“ je uveriteľná. Bývalý ženista, mĺkvy, životom zomletý „chalan“, ktorý nemôže spávať a hlce tabletky od bolesti. Nechce zodpovednosť. Nechce uznanie. Nechce výhody. Chce len dokončiť, čo začal. Ale aj ostatné „decká“ v jeho útvare sú svojské typy. Väčšina z nich už má kadečo za sebou a mnohí si pamätajú „osemdesiatjednotku“ ako hrdinu. Lenže pre neho je to vyznamenanie symbolom jeho najväčšieho zlyhania.
War Machine je napínavá drsná vyvražďovačka. Je o snahe nezlomiť sa, keď po vás ide neporaziteľný nepriateľ. Je to chlapský film. Aj to dievča v uniforme má totiž gule ako všetci ostatní, ktorí nechcú dať svoj život lacno. Pochybnosti prináša fakt, že scifi prvok tu drvivú väčšinu deja pôsobí umelo, nelogicky a jeho opodstatnenie sa preukáže doslova až v posledných scénach filmu. Ináč by scenár mohol fungovať úplne rovnako, keby kadeti nešťastnou náhodou natrafili trebárs na havarované lietadlo plné drog a zlikvidovať by ich chcelo po zuby ozbrojené komando kartelu. Identita nepriateľa tu teda zostáva podružná. Koniec je síce mimoriadne patetický, ale do celej zápletky vnáša aspoň trochu logiky a čiastočne odpovedá na otázky, ktoré si musíte klásť počas neustálej streľby, útekov, skokov, topení, výbuchov a rozhadzovaní častí tiel po okolitej prírode. Niektoré otázky však zostávajú. Napríklad: To fakt mladí vojaci napchatí celé mesiace v kasárňach pozerajú po večeroch v telke správy z NASA?
Napriek spomenutému ide o poctivú akčnú military so skutočne dynamickým dejom, ktorú kazí iba prehnaný emocionálny úvod a patetický záver. Ten pôsobí trochu ako agitka a najmä v súčasnom stave sveta akomak zaváňa. Keď si však pri sledovaní vypnete kritického diváka, dočkáte sa slušnej akcie, sugestívnych scén plných naháňačiek, streľby, ohňa, lámania kostí a boja o život. Popri tom tu stihne vykvitnúť súdržnosť, opatrná úcta a dôvera. Kadetov si však príliš neobľubujte. Nie nadarmo nemajú mená, ale iba čísla.
Hodnotenie: 70 %
Válečné monstrum (orig.: War Machine)
Žáner: science fiction
Výroba: USA, 2026, 107 min
Réžia: Patrick Hughes
Scenár: Patrick Hughes, James Beaufort
Kamera: Aaron Morton
Hudba: Dmitri Golovko
Hrajú: Alan Ritchson, Stephan James, Dennis Quaid, Esai Morales, Jai Courtney,
Alex King, Keiynan Lonsdale, Jack Patten, James Beaufort, Daniel Webber, Matt
Testro a ďalší.
Recenzentka Alexandra Pavelková sa fantastike venuje už tri desaťročia. Publikovala 14 kníh, z ktorých polovica vyšla aj prekladovo v zahraničí, a mnoho poviedok. Získala prakticky všetky ocenenia, ktoré môže autor fantastiky získať. V rôznych periodikách publikuje knižné a filmové recenzie a odborné články. Píše blog o filmoch a mačkách a je šéfredaktorkou denníka Fandom.sk. Je organizátorkou literárnej súťaže Ohnivé pero a výtvarnej súťaže Svet na tvoj obraz. Jej najnovšou knihou v slovenčine je temná urban fantasy, ktorá sa odohráva na Slovensku, Dom splnených prianí. Predposlednou jej knihou je knižka pre deti Štyria mačkatieri, ktorá je dostupná aj ako audiokniha. Pod týmto linkom nájdete články od Alexandry Pavelkovej na Fandom.sk.