Recenzia – V. E. Schwab: Uložte naše kosti do polnočnej pôdy

María. Charlotte. Alice. Ich cesty sa nečakane pretli. Životy spojil dar nesmrteľnosti. No v nesprávnych rukách sa dary menia na prekliatie a láska na posadnutosť.

V prírode je krása varovaním. Tie pekné sú často jedovaté. (str. 19)

Americká spisovateľka V. E. Schwab sa o svojom ostatnom románe vyjadrila, že ho napísala pre seba. Možno presne z tohto dôvodu kniha občas pripomína spoveď – úprimnú a neprikrášlenú. A práve táto charakteristika je najdôležitejšia. Pretože udáva tón rozprávania, ale najmä jeho tempo. To je v istom zmysle skôr rozvláčne a vďaka nemu čitateľ dostáva dostatok priestoru na spoznanie postáv.

Najväčšie slovo má María. Cez opis jej života a skúseností autorka totiž osvetľuje fungovanie svojej upírskej spoločnosti. Dozvedáme sa o prednostiach, ale aj slabostiach jej bytostí, o hierarchii a obmedzeniach, ktoré sa s pochmúrnou večnosťou spájajú. Ide o spoznávanie bez príkras a pomerne krvavé. To podčiarkuje celkového gotického ducha textu, zvýrazneného klasickými vnútornými rozpormi, aké zvyknú zažívať hrdinovia klasík práve tohto žánru.

Obdobne rozorvané životy, alebo skôr prežívanie, vedú aj Alice a Charlotte. Čitateľ dostáva príležitosť spoznať myšlienky a motivácie aktérov. Takže ich rozhodnutia môže odsudzovať, ale zároveň rozumie, prečo k nim dospeli. To je kľúčové hlavne pre pochopenie celej dejovej línie. Tá je rozprávaná striedavo v príbehovej súčasnosti a hneď v niekoľkých minulostiach. Preskakovanie v čase drží čitateľovu pozornosť a napomáha gradácii napätia.

Uložte naše kosti do polnočnej pôdy,
uložte ich plytko a doprajte im vody.
Vyrastie tam ker ruží divoký,
v hodvábnych lupeňoch ostré tesáky. (str. 332)

Zo všetkého najviac ale autorka nabáda k zamysleniu. Nielen o tom, čo postavy zažívajú. O všetkých krivdách, ktorým musia čeliť, o nepriazni osudu aj o tragédiách, čo ich nezvratne zmenia. Všetky tieto udalosti pridávajú len ďalšie odtiene sivej do ich charakterov. Zároveň však Schwab zabŕda aj do čiastočne filozofických, morálnych a psychologických otázok.

Najčastejšie sa pristavuje pri traumách a potrebe znovuzrodenia. Pritom druhé spomenuté je akýmsi metaforickým leitmotívom. Niektorí upíri o sebe hovoria ako o rastlinách. O pichľavých kvetoch divokých ruží, ktoré vyrastajú z kostí pochovaných v zemi. Takéto oživenie však nie je dokonalé, pretože telá sa menia, no duše ostávajú rovnaké. Lebo sa nestráca váha prežitého.

Práve tá skutočne prepojí osudy Maríe, Charlotte a Alice. Delia ich storočia, no pritom majú mnoho spoločného. Všetky sú opisované ako ženy, ktoré po niečom túžia. To ich spája a puto umocňuje dar upírstva. Ten z nich cez bolesť a traumu spraví v istom zmysle príbuzné. Vrhne ich to do bludného kruhu utrpenia, v ktorom sa s nimi pomaly krúti aj čitateľ. Až do trpkého, no zároveň nevyhnutného konca.

Román Uložte naše kosti do polnočnej pôdy neponúka najoriginálnejší námet, no zároveň pôsobí sviežo. Autorka sa totiž rozhodla príbeh troch upírok poňať ako osobnú spoveď. Stránky sú preto plné mnohých morálne sivých okamihov a skúmania motivácie. Z tohto dôvodu ide o hutné a pomalé čítanie. To ulahodí hlavne tým, ktorí radi premýšľajú a medzi riadkami hľadajú presahy. Nehovoriac o nadšencoch klasickej gotiky.

Hodnotenie: 90 %

Knihu Uložte naše kosti do polnočnej pôdy si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link

E-knihu Uložte naše kosti do polnočnej pôdy si môžete okamžite stiahnuť v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link

Uložte naše kosti do polnočnej pôdy (orig. Bury Our Bones in the Midnight Soil)
Žáner: gotický román
Autor: V. E. Schwab
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2025
Jazyk: slovenský
Preklad: Milica Nováková
Počet strán: 600
Väzba: pevná
ISBN: 978–80–556–7264–9