Recenzia: Trol (film)

Kde bol, tam bol, z kameňa povstal trol. Skupina hrdinov stojí proti mytologickému tvorovi a snaží sa ho zastaviť skôr, ako zničí celú krajinu. Podarí sa im to?


Po Godzille, King Kongovi či netvorovi Pulgasarim z menej známej severokórejskej produkcie prichádza na scénu ďalšie monštrum, tentoraz zo škandinávskeho prostredia. Tému trolov v kinematografii použili už viackrát, tu je ústredným prvkom. Filmové spracovanie využíva klasickú šablónu tohto typu katastrofických filmov.

Počas výstavby tunela uprostred nórskych hôr sa prebudí pradávny trol. Katastrofu najprv považujú za následok seizmickej aktivity či úniku plynu. Hrôzostrašná skutočnosť sa potvrdí až vtedy, keď sa desivý tvor objaví priamo na kamere. Vláda vytvorí proti nebezpečenstvu špeciálny tým na čele s expertkou na fosílie.

Film postupuje podľa zaužívaných postupov, neprináša nič inovatívne či špecifické. V úvode sledujeme Noru Tideman (Ine Marie Wilmann), ktorá spoločne s otcom Tobiasom (Gard B. Eidsvold) skúma stopy dávnej i blízkej minulosti. Kým sa trol neobjaví na plátne, atmosféra príjemne graduje. Potom príbeh pokračuje už iba na rovnakej, pomerne nezáživnej vlne. Hrdinovia hľadajú riešenia, všetky sú však neúčinné. Okrem toho sa musia vysporiadať aj s ľudskou hlúposťou a namyslenosťou.

V konečnom dôsledku film pôsobí veľmi nevyrovnaným dojmom. Prvých tridsať minút obdivujeme prekrásne scenérie a buduje sa celkom dobrá atmosféra, potom kvalita prudko klesá. Dej akoby z oka vypadol niektorému King Kongovi. Väčší dôraz sa dáva na vyobrazenie nórskej armády ako na samotnú zápletku či budovanie napätia. Po hodine (možno aj skôr) sa niektorí diváci zrejme začnú nudiť, dej je príliš predvídateľný a bez veľkých zvratov.

Réžie sa chytil Roar Uthaug (Tomb Rider, 2018) a od prvých okamihov je vidieť jeho obľubu v akčných scénach. Bohužiaľ, predloha môže mnohým pripadať slabá, plná klišé a pri mnohých scénach si poviete, že toto ste už videli inde a výrazne lepšie. Film pokrivkáva aj v logike a nadbytočnom pátose. Hollywoodsky štýl sa do nórskej kultúry vôbec nehodí a vplyv na výsledok má aj nižší rozpočet. V niektorých momentoch sú dialógy až tak pritiahnuté za vlasy, že vyznievajú komicky. CGI prvky sú s výnimkou digitálneho trola poslabšie.

Dôležitým prvkom je hudba. Žiaľ, od skvelého začiatku s výborným motívom neskôr ustupuje do úzadia. Snímka má aj silný ekologický či náboženský podtón. Tvorcovia nám hovoria, že pokrok by sa mal niektorým miestam vyhnúť. Otvára aj otázku boja medzi kresťanstvom a pohanstvom.

Snímok neprináša nič zlomové, čo je na škodu. Pre kolísanie kvality sa radí k priemeru. Vďaka absencii výrazných strašidelných prvkov či násilia je film vhodný pre víkendové poobedie s deťmi. Ak chcete väčší zážitok, pustite si niečo lepšie.

Hodnotenie: 50 %


Trol (orig.: Troll)
Výroba: Netflix, Nórsko, 2022, 101min
Réžia: Roar Uthaug
Scenár: Espen Aukan
Kamera: Jallo Faber
Hudba: Johannes Ringen
Hrajú: Ine Marie Wilmann, Kim S. Falck-Jørgensen, Mads Sjøgård Pettersen, Gard B. Eidsvold, Anneke von der Lippe, Fridtjov Såheim


Recenzent Martin Arcey Tomčík miluje fantasy a sci-fi od útleho detstva. Rád číta rôznorodé diela domácich i zahraničných autorov. Venuje sa aj vlastnej tvorbe. Recenzie a komentáre píše pre Fandom.sk a sci-fi.sk. Pod týmto linkom nájdete články Martina Tomčíka na Fandom.sk.


16. decembra 2022
Martin *Arcey* Tomčík
Zdroj informácií