 |
V časoch dávno minulých zrodila sa slovenská fantasy. A v časoch minuloročných zrodila sa možno nenápadná kniha, ktorá si dala za cieľ zdokumentovať jej začiatky. Kráľ slovenskej záhadológie Miloš Jesenský v nej v príjemných rozhovoroch vyspovedal šesticu autorov – Alexandru Pavelkovú, Daniela Šmihulu, Juraja Červenáka, Katarínu Soyku, Líviu Hlavačkovú a Ondreja Trepáča – z ktorých časť stála pri zrode a rozmachu pôvodnej slovenskej fantasy v 90. rokoch, a všetkým zvedavcom otvoril dvere do ich tajomných svetov.
Kniha ponúka možnosť porovnať súčasný stav fantasy, respektíve aj všeobecne fantastiky s minulosťou. Dnes, v dobe digitálnych platforiem a masívnych možností distribúcie, môže byť pre mladých autorov jednoduchšie preniknúť do povedomia verejnosti. Aj keď je však teraz možnosť publikovať a stať sa známym dostupnejšia, stále je dôležité si uvedomiť, že kvalita literatúry zostáva na prvom mieste. Kniha tak nepriamo vyzýva čitateľov, aby sa zamysleli nad hodnotou fantastických príbehov a nad tým, ako sa literatúra vyvíja.
Napísať knihu perom z gryfa je krásna predstava. A pre mňa ešte krajšou predstavou v detstve bolo snívanie o tom, že sa snáď raz tiež môžem stať Lady Rádu Fantasy rovnako ako Alexandra Pavelková. Nepochybujem, že pre slovenského čitateľa sú autori z tejto knihy viac než známi, predsa len, každý z nich býval za humnom a neraz sme mali možnosť zaskočiť na ich verejné čítanie alebo besedu. Práve preto možno občas nedoceňujeme ich zásluhy, ktoré vybojovali na poli slovenskej fantastiky, aby ďalší mladí autori neboli vnímaní len ako „pisálkovia“ podradného žánru.
V dnešnej dobe aj vďaka streamovacím staniciam, ktoré tvoria vlastné filmy a seriály aj z oblasti kultových diel fantastiky vrátane fantasy, sa tento žáner stále viac rozširuje, nehovoriac o velikánoch, ktorých boom uchvátil masy fanúšikov. Nie vždy ale bola fantastika v takom povedomí, aké zažíva dnes, a ani autorov fantasy kedysi nebolo ako piesku vo vetre. Len v rokoch po pandémii vyšlo na Slovensku 50 – 70 žánrových titulov od slovenských autorov ročne, pričom absolútna väčšina z nich patrí do subžánra fantasy (scifi a horor sú v menšine). A, povedzme si na rovinu, kvantita nie vždy ide ruka v ruke s kvalitou. Práve preto je Pero z gryfa veľmi výnimočné. Odkazuje na pár ľudí, ktorí vyšliapali cestičku bodliačiskom v tomto literárnom žánri v našej malej krajine a nielenže si zaslúžia byť zdokumentovaní a navždy zapamätaní v knihe, ale my by sme sa práve vďaka týmto rozhovorom mohli veľmi veľa naučiť.
Individuálny prístup Jesenského k rozhovorom nám umožňuje vidieť nielen literárne úspechy autorov, ale aj ich osobné boje, výzvy a inšpirácie. Viacerí z nich začínali v časoch, keď sa žánre sci-fi a fantasy považovali za okrajové a keď prístup k literatúre tohto typu bol obmedzený. Títo autori nám ukazujú, aké dôležité je veriť v svoj talent a vášeň a že aj v malom literárnom priestore, akým je Slovensko, môže vzniknúť niečo naozaj veľké. Ich príbehy o tom, ako sa stali priekopníkmi slovenskej fantastiky, majú potenciál inšpirovať ďalšie generácie spisovateľov a čitateľov.
Miloš Jesenský čitateľom prostredníctvom týchto rozhovorov umožňuje pozrieť sa hlbšie na proces tvorby fantastiky a na veci a javy, ktoré poháňajú autorov k tomu, aby svoje príbehy priviedli na svetlo sveta. Na povrchu sú to príbehy plné kúziel, mytológie a neobyčajných svetov, ale pod nimi sa skrýva tvrdá práca a odhodlanie. Dozvedáme sa, aká bola v tom čase spoločnosť, kultúra, možnosti, ale hlavne prekážky, ktoré museli prekonávať, aby ich láska k fantastike nebola uhasená. A bola to skutočne (a stále je) cesta tŕnistá.
Okrem toho však Miloš Jesenský ani v tejto knihe nepoľavil zo svojej profesionálnej dráhy výskumníka a rešeršistu. Pero z gryfa môže čitateľa zaviesť nielen do histórie slovenskej fantasy, ale aj do širšieho literárneho kontextu. Jesenský ponúka množstvo poznámok pod čiarou, ktoré poskytujú doplňujúce informácie o svetovej literatúre, a tým umožňujú čitateľovi prepojiť domáce literárne diela s medzinárodným kontextom. Týmto spôsobom kniha funguje ako akýsi most medzi slovenskou a svetovou fantastikou. Zároveň nám pripomína, že aj v našej krajine vznikajú príbehy, ktoré majú svetovú úroveň. Dozviete sa v nich napríklad aj o vyššie zmienenom titule Lady či Sir Rádu Fantasy. Vedeli ste, že kedysi celých 27 ročníkov fungovala medzinárodná autorská súťaž o najlepšiu fantasy poviedku, v ktorej boli tí najlepší pasovaní za rytierov Rádu Fantasy, získali titul Sira alebo Lady a víťaz dostal okrem toho aj skutočný meč?
Kniha Pero z gryfa nie je určená len fanúšikom slovenskej fantasy. Je výnimočným prínosom nielen pre literárnu históriu, ale aj pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o fantastiku ako takú. Má potenciál byť využitá ako študijný materiál pre mladých čitateľov, ktorí sa chcú oboznámiť s fantasy žánrom na Slovensku. Môže slúžiť ako úvod do slovenskej a svetovej fantastiky a tým čitateľa nasmerovať aj k zatiaľ neprebádaným dielam a autorom. Zároveň pri jej čítaní nadobúdame príjemný dojem, že sme svedkami každého rozhovoru ako mucha na stene, v prítmí krbu, s horúcim čajom na stolíku a pomaly sa vkrádame do tajuplných zákutí fantázie.
Hodnotenie: 90 %
Knihu Pero z gryfa si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link
Pero z gryfa
Kniha rozhovorov s autormi slovenskej fantasy
Žáner: fantasy, scifi, dokumentárne, faktografické
Autor textu: Miloš Jesenský
Autori: Alexandra Pavelková, Daniel Šmihula, Juraj Červenák, Katarína
Soyka, Lívia Hlavačková, a Ondrej Trepáč
Vydal: Artis Omnis
Rok vydania: 2023
Väzba: pevná
Počet strán: 240
ISBN: 978–80–8201–196–1