 |
Mladá žena na sklonku života píše list. V ňom spomína na prežité a priznáva, čo ju vohnalo do náručia smrti. Čo ju ako prízrak prenasledovalo a stalo sa zdrojom jej šialenstva a beznádeje.
Byl to osamělý život, a od časného dětství či od doby, kdy mě opustila chůva, jsem proto byla snílkem.
Meno britskej spisovateľky Mary Woolstonecraft Shelley si mnoho čitateľov spája predovšetkým s románom Frankenstein. Pritom okrem románov písala aj novely a poviedky, eseje, drámy a cestopisy, nehovoriac o editorskej a prekladateľskej činnosti. Vydania niektorých svojich textov sa však nedožila. Medzi ne patrí aj novela Mathilda – tá si na svoje prvé publikovanie musela počkať stoštyridsať rokov.
Predmetom komorného textu je spomínanie. Mladá žena, v mnohých ohľadoch možno skôr dievča, cíti blížiacu sa smrť. Mathilda sa preto rozhodne opísať svoj život na listoch papiera a tie poslať väčšinu času nemenovanému priateľovi. Chce mu tak osvetliť tragédiu svojho vlastného bytia a hlavne zmierenie sa s blížiacou sa smrťou. A tak sa čitateľovi do rúk dostáva pomerne obsiahla osobná spoveď, neprikrášlená a miestami aj znepokojivá.
Samotná forma však neulahodí každému. Hoc je základom list, nie je nijako prerušovaný. Hlavne zo začiatku predstavuje hutný a pomaly plynúci text, ktorý len zriedkakedy pretne citát z básne či biblie a neskôr aj niekoľko dialógov. Vstupy tých niekoľkých aktérov sú však skôr vo forme dlhých monológov, ktorých vzletnosť a rozsah si v istých okamihoch vyžiadali vlastné javisko a dramatický prednes.
A nade všechno jiné mé nabádaní, si važte tohoto a následujte toto: nezoufejte. To je nejnebezpečnější propast, nad níž se neustále potácíte; musíte ale zpevnit své kroky a dovolit naději, ať vás vede. Chovejte naději, a vaše rány budou už zpola zahojeny: když ovšem budete zatvrzele setrvávat v zoufalství, nikdy už pro vás nebude žádné útěchy.
Mohlo by sa teda zdať, že výsledná novela je statická. Opak je však pravdou. Shelley totiž dokázala majstrovsky používať slová. Len niekoľkými krátkymi vetami vystihla nielen ponurosť okolia. Sprostredkovala tak aj vnútorné rozpory svojej hrdinky, ktoré prerastali možno až v istý druh šialenstva. Cez premeny jej myslenia bravúrne gradovala napätie a prehlbovala čoraz gotickejšie znepokojivú atmosféru.
V jej podaní tak každé slovo získalo istú ostrosť, s ktorou sa zabodlo čitateľovi pod kožu a nepustilo ho. Ani v znepokojivých a nepríjemných okamihoch, až do samotného trpkého vyvrcholenia. Vďaka tomu jednoduchá dejová linka pôsobí komplexne a dokáže zaujať. Podobne ako mnohé presahy, či už morálneho alebo snáď až filozofického rázu, z ktorých si čitateľ môže vyberať.
Celkový zážitok dopĺňa aj predslov a doslov historičky Marie Michlovej. Štúdia v závere pomáha pochopiť niektoré prvky, navyše osvetľuje tŕnistú cestu až po samotné knižné vydanie. Ponúkajú tak mnohé nové poznatky, ktoré vnesú svetlo nielen do diela, ale aj do problematiky autorkinej osobnosti.
Mathilda, napriek útlejšiemu rozsahu, ponúka mnohoraký zážitok. Shelley dokázala majstrovsky vystihnúť atmosféru a prakticky niekoľkými slovami na čitateľa preniesla nesmiernu ťažobu životných osudov rozprávačky. Tento výsostne gotický kus literatúry však omnoho viac osloví trpezlivejších čitateľov zvyknutých čítať medzi riadkami.
Hodnotenie: 90 %
Mathilda
Žáner: gotický román
Autor: Mary Shelley
Vydavateľstvo: Medusa
Rok vydania: 2025
Jazyk: český
Preklad: Richard Podaný
Počet strán: 248
Väzba: e-kniha (epub)
ISBN: 978–80–909687–2–1
Súvisiaci link
Recenzie a články o diele Mary Shelley na Fandom.sk
Recenzentka Martina „Lili“ Urbanová je dlhoročnou milovníčkou a obdivovateľkou fantastiky v jej mnohých žánrových podobách. O knižných a občas aj neknižných témach rada diskutuje na svojom blogu alebo Instagrame. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Martiny Urbanovej na Fandom.sk.