 |
V bližšie nešpecifikovanej budúcnosti ľudstvo žije svoj zošnurovaný život. Všetko riadia prísne zákazy a príkazy. Spoločnosť zväzujú rôzne tabu a absencia hlbších citov. Je teda jasné, že proti tomu ľudia začnú rebelovať. Aj keby len tým, že si vytvoria tajný podzemný klub, v ktorom môžu byť sami sebou.
Ach, uisťujem vás, my úprimne túžime žiť statočne, len to ustavične odkladáme. (str. 120)
Slovenská autorka Lina Franková vystavala svoj príbeh na pomerne ohranom námete. Nefungujúca spoločnosť. Navyše formovaná pravidlami, ktoré obmedzujú interakcie medzi jej členmi, a najmä čo smú a nesmú robiť. Vo svojej podstate klasické dystopické kulisy, v medziach ktorých sa má zrodiť niekto, kto ich bude chcieť akýmkoľvek spôsobom zničiť.
Rebélia je pritom pomerne tichá a snáď aj nenápadná. Prebieha vďaka tajnému spolku, ktorý pre seba zabral podzemie mesta. Rozsiahla sieť tunelov spája rovnako zmýšľajúcich prevažne mladých ľudí – voľnomyšlienkarov s túžbou po vlastnej identite. Takže je logické, že zvyšok mesta existenciu takéhoto klubu popiera. Zároveň sú tu aj takí, ktorí sa ho snažia zničiť o niečo otvorenejším spôsobom.
Mnoho čitateľov si pri tomto opise povie, že nie je nutné čítať niečo obdobne fádne. Aby ich autorka presvedčila, vložila do svojho rozprávania čosi špecifické. Podobne ako vo svojej ostatnej tvorbe, aj v tomto prípade sa spolieha na prinajmenšom nevšedné mená. V hlavných a vedľajších úlohách sa teda predstaví napríklad Mirón, ale aj Ticián, Kryspian, Olívius a mnohí iní. Je teda až logické, že niekto pomenovaný takto výstredne sa obdobným spôsobom aj správa.
„Ale život nie je iba rozprávka od Carrolla – trochu psychotická, fascinujúca i zábavná – a ty nie si romantický hrdina, ktorého cesta za obranou svojich ideálov je vždy priamočiara a naplnená heroickými činmi.“
(…) „Čo si chcela povedať tými rečami o rozprávkach?“
(…) „Že ešte nevieš, ako veľmi narazíš na realitu.“ (str. 255)
Druhým výrazným prvkom je potom nastolená atmosféra. Tá je v istom zmysle pochmúrna, ale vystavaná aj na obscénnosti a otvorenosti. Navyše podnecuje fantáziu, keď si čitateľ musí niečo domyslieť alebo pospájať z útržkovitých náznakov. Výsledný produkt má takmer až dekadentnú príchuť, ktorá len prehlbuje celkovú dystopickosť.
Dejová linka je budovaná s ohľadom na túto atmosféru a tak, aby ju ešte umocnila. Franková v kapitolách navyše preskakuje v niekoľkých časových líniách. Z prítomnosti sa presúva do rôzne vzdialenej minulosti. Vďaka tomu graduje napätie a po častiach dávkuje niektoré odpovede a tiež vysvetlenia. Ako funguje spoločnosť Alíc alebo za akým účelom vôbec vznikla. Nehovoriac o naznačení budúceho smerovania, ktoré sledujeme takpovediac v priamom prenose.
Toto všetko z knihy robí pomerne špecifický kúsok. Forma v mnohých momentoch prevláda nad obsahom. Dôležitejšia než fakty je atmosféra a nutnosť precítiť postavy. Hlavne to druhé je miestami náročnejšie. Aktérov síce od seba odlišujú naozaj nápadité mená, avšak ich uvažovanie sa v mnohom zhoduje. Na pozadí udalostí však vynikne aj mnoho zamyslení a presahov. Tie najvýraznejšie sa venujú práve potrebe nájsť nielen sám seba, ale vytvoriť si priestor, v ktorom každého jedinca bezo zvyšku prijmú. A to je téma, ktorá akiste neosloví len mladšie publikum.
Román Alica v reťaziach ukazuje ďalší pohľad na dystopickú spoločnosť, v ktorej sa objavujú aj svojrázni rebeli. Fádnosť motívu maskuje autorka schopnosťou navodiť jedinečnú atmosféru. K tomu pridáva aj zaujímavé zamyslenia. Avšak práve spomenutá dekadentnosť môže niektorých čitateľov odradiť.
Hodnotenie: 80 %
Alica v reťaziach
Žáner: dystópia
Autor: Lina Franková
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania: 2025
Jazyk: slovenský
Počet strán: 344
Väzba: mäkká
ISBN: 978–80–566–4882–7
Súvisiaci link
Predstavujeme – Lina Franková: Alica v reťaziach
Recenzentka Martina „Lili“ Urbanová je dlhoročnou milovníčkou a obdivovateľkou fantastiky v jej mnohých žánrových podobách. O knižných a občas aj neknižných témach rada diskutuje na svojom blogu alebo Instagrame. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Martiny Urbanovej na Fandom.sk.