Recenzia - Jóko Tawadová: Emisar

Tawadová - Emisar

Japonsko je pre mnohých veľkou neznámou, voľakedy dobre ukrytou pred zvyškom sveta. Politika národnej izolácie zakazovala obyvateľom vycestovať a v krajine sa nesmeli predávať cudzokrajné knihy. Všetko sa zmenilo a my sme dostali možnosť spoznať krásy Japonska, kultúru aj techniku. Ľudstvo sa ale nedokáže poučiť z histórie a vracia sa k tomu, čo už bolo. Možno je to kvôli pocitu spolupatričnosti, možno vďaka iným pocitom.


Postapokalyptická spoločnosť

Životné prostredie je zničené. Starci nemôžu zomrieť a mladí nedokážu normálne žiť. Japonsko sa znovu vrátilo k politike úplnej izolácie. Obyvatelia nesmú vycestovať do zahraničia, dokonca sa ťažko cestuje aj medzi japonskými ostrovmi. Zvieratá? Čo to je? Tie nájdete väčšinou už len v knihách. V japonských knihách. Zahraničné sú zakázané a rovnako je trestné používať cudzie slová či názvy. Je sranda sledovať, ako sa kedysi bežne používané anglické slovíčka prepisujú znakmi japonskej abecedy. Aspoň sa dá zabávať na tom, aké dvojzmysly takto vznikajú. No bavia sa iba ľudia narodení skôr, než prišla kataklizma. Pretože tí jediní si tieto slovká pamätajú a rozumejú im.

Joširó má sto rokov a je spisovateľ. Každé ráno beháva so psom zo psej požičovne. Stále má silu mládenca, hoci toho prežil viac, než by si želal. Mumei je jeho pravnuk. Nebehá, neskáče, sotva je schopný sám prejsť do školy. Nedokáže hrýzť, nevie dobre prehĺtať a obliekanie sa rovná výkonu porovnateľnému s behom na pár kilometrov.

Spôsob života sa priveľmi zmenil. Starí pracujú, starajú sa o mladých, hoci celé tisícročia to bývalo presne naopak. Každé ráno nachystá Joširó Mumeimu šťavu z ovocia a pomôže mu obliecť sa. Potom ho odvezie do školy. Kým sa skončí vyučovanie, zamestnáva ho zháňanie potravy. Nie, nemusí loviť, pretože niet čo. V mori plávajú jedovaté ryby, vzduch je takmer nedýchateľný, voda sa nedá piť, pôda je otrávená. Musí obehať množstvo obchodíkov, kým nájde nejaké ovocie, zeleninu či chlieb, ktoré by Mumei dokázal stráviť. Ľudia sa živia všeličím. Na každom ostrove niečo rastie, avšak na okraji Tokia, kde žijú, nerastie nič. Skúšali pestovať žihľavu, ale nedopadlo to najlepšie. Aspoň že zatiaľ funguje obchod medzi ostrovmi.

Joširó z tohto sveta uteká do spomienok. Rozpráva pravnukovi o svete svojej mladosti. Čo jedli, kam chodili, cestovali, aké slová sa používali. Mumeiho zakázané slovíčka fascinujú a Joširó mu rád vysvetľuje, čo znamenali. No verejne sa použiť nesmú. Mohli by ich zatknúť. Zatýka sa za hocičo, aj za porušenie zatiaľ neexistujúcich zákonov.

To, čo nikto netuší, je plán istej skupinky ľudí. Hľadajú výnimočných mladých, ktorých chcú tajne prepašovať do zahraničia, kde by pomáhali nájsť liek na neustále sa zhoršujúcu degeneráciu svojich vrstovníkov a detí, ktoré sa len narodia. Hľadajú budúcich emisárov.


Od dystópie k poézii

Jóko Tawadová (1960) sa narodila v Japonsku a žije v Berlíne. Píše básne, poviedky a jej prvý román Emisár vyšiel v nemčine v roku 2014, v češtine až v minulom roku. Radí sa k žánru sci-fi a dystópii, no je plný zvláštnej poetiky, lásky a detailov, ktoré v rýchlosti, akou dnes žijeme, prehliadame.

Napriek smutnej a ponurej téme román vyznieva optimisticky. Každý jeden deň hrdinov je naplnený utrpením a zároveň nesmiernou radosťou zo života. Mumei sa teší zo všetkého nového, čo ho naučí učiteľ či pradedo, ktorý mu život obohacuje množstvom láskavej poetiky všednosti, krásy a svojskými prirovnaniami.

Mladí si neuvedomujú, ako veľmi trpia. Sú obmedzovaní telesným postihnutím, pre ktoré sú odsúdení k skorej smrti. Nič iné nepoznajú. Strádať je pre nich normálne. Starci, všetci narodení ešte pred katastrofou, zase veľmi citlivo vnímajú každodenné utrpenie týchto detí. Oni totiž vedia. Prežili skutočný, naplnený, farebný a chutný život, na aký ich potomkovia nedostali šancu. Teraz namiesto toho, aby chradli a zomierali, sú odsúdení trpieť pri pohľade na biedne prežívanie mladej generácie.

Všetci fanúšikovia postapa zrejme spokojní nebudú. To, na čo sa Tawadová sústredila, bol totiž vzťah pradeda a vnuka. Práve nesmierna trpezlivosť, s ktorou sa Joširó o Mumeiho stará, prežíva s ním úspechy aj bolesti, je v popredí autorkinho záujmu. Dystopický svet hrá iba kulisu, vďaka ktorej dostáva rozprávanie ten správny tvar, objem a zmysel.

Príbeh je jemný a nežný, plný lásky, slnka aj tieňov. Chvíľami máte pocit, že je to skôr druh poézie, ktorá sa hrá so slovíčkami, obrazmi a citmi. Táto tenučká knižka si vás podmaní. Budete objavovať a neustále hľadať novú farebnosť a citlivosť, s ktorou zobrazuje úplne obyčajný rodinný príbeh. Zistíte, že je v nej ukrytá nesmierna sila človeka a jeho odhodlanie bojovať a prežiť, aj keby proti nemu stál celý vesmír.

Knihu Emisar si môžete kúpiť napríklad v Martinuse momentálne so zľavou 5 %, pre podrobnosti kliknite na tento link


Emisar
Žáner: science fiction, postapo
Autor: Jóko Towadová
Jazyk: český
Preklad: Klára Macúchová
Vydavateľstvo: Dybbuk
Rok vydania: 2019
Väzba: pevná
ISBN: 978–80–7438–212–3

Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.


12. marca 2020
Ena