Recenzia – Joe Abercrombie: Diabli

Diabli

Keď dostanete misiu z pekla, musíte počítať s každou možnosťou. Aj tou, že narazíte na nejedného démona a rôzne prekážky. Riešenie? V zmysle porekadla klin sa klinom vybíja dáte dokopy ešte hrôzostrašnejšiu kompániu vlastných diablov.


Britský spisovateľ Joe Abercrombie sa preslávil sériami, v ktorých predstavuje minimálne morálne sivé postavy. Tie sú často uväznené ako muchy v sieťach politických pavúkov. Nehovoriac o ich celkovom presvedčení, že nič a nikto nemá zmysel. Inak to nie je ani v jeho ostatnej novinke. V nej čitateľa berie na pomerne divokú výpravu naprieč nepokojmi zmietanou alternatívnou Európou.

Tú rozdeľujú mnohé šarvátky, ale predovšetkým viera. Západná a východná cirkev sa len sotvakedy na niečom zhodnú. Predstavitelia jednotlivých frakcií sú teda radi, ak sa tým z druhého tábora darí čo možno najmenej. Na pozadí týchto udalostí sledujeme najskôr brata Diaza, ako si prichádza po novú úlohu. Nečaká ho odmena za už vykonané služby, ale doslova misia za trest.

Má pomôcť prejsť novoobjavenej princeznej a následníčke trónu do Tróje. Prekážky? Asi všetko – od zúrivých elfov, oportunistickej šľachty až po rôzne nákazy a úklady o život. Riešenie? Zohnať si vlastnú jednotku „diablov“ a v ich spoločnosti dotiahnuť všetko do úspešného konca. Čo na tom, že nie každý klin by sa mal vybíjať a nie každý účel by mal svätiť prostriedky?

Skupina vyvrheľov, ktorú Abercrombie pozbieral, je vskutku rôznorodá. Dostaneme elfku aj vlkolačicu a upírskeho baróna, profesionálnu podvodníčku, ale aj prekliateho svätca. Ich životy boli skôr súborom drsných okamihov a ich morálny kompas ukazuje väčšinou späť na nich samých. Ak sa teda jeho strelka vôbec niekedy zastaví. Nie sú ochotnými účastníkmi výpravy, ale nemajú na výber. Ich rozmanitosť však stačí na to, aby rozprávanie získalo ten správny náboj.

S nihilistickým pohľadom na svet nie sú práve kôpkami šťastia. Medzi sebou komunikujú prostredníctvom čierneho humoru a uštipačnosti. A ak už niekoho zachraňujú, tak len svoj vlastný zadok. Z tohto pohľadu nie je o vzájomné konflikty núdza. Pokrivené sebecké snahy tu neustále narážajú do základov domnelo vznešenej misie. Vyvoláva to konflikty, ale aj názorové krízy. Tie neraz vyústia vo filozofovanie alebo v otvorené šarvátky.

S takýmto obsadením sa teda čitateľ nenudí. To je rozhodne dobrá správa. Už o niečo menej dobrá správa je, že ani sarkazmus nedokáže zakryť repetitívnosť a únavnosť niektorých scén. Vo svojej podstate má táto kniha, akokoľvek monumentálne môže pôsobiť, veľmi jednoduchú zápletku. Dostať niekoho z bodu A do bodu B a ideálne so všetkými končatinami na svojom mieste. Je ale samozrejmé, že sa objavia takí, ktorí budú naplneniu tejto misie brániť.

Prichádzajú konfrontácie i bojové scény. V oboch prípadoch v sprievode krvavých fontán a kôp mŕtvol. Keď však ponúkate scény, ktoré sú si podobné, v istom bode to začne byť na škodu. Funkčnosť akcie sa oslabuje, bojové sekvencie pôsobia rozťahane. Áno, niektoré z tých podobných okamihov mohli pôsobiť ako katalyzátor zmeny v správaní niektorej postavy. Ale aj v tomto prípade platí, že menej je niekedy viac. Nemusíme predsa sledovať, ako niekto štyrikrát filozofuje o tom istom, aby sme uverili, že sa z toho poučil.

Text teda v istých momentoch pôsobí rozvláčne. To nepriaznivo vplýva na tempo rozprávania, ale oslabuje aj vyvrcholenie. Záverečné odhalenie je tak oveľa menej epické, než mohlo byť. Nehovoriac o tom, že pôsobí možno až prehnane. Ak totiž dáte dokopy osoby, o ktorých tvrdíte, že sú životom ostrieľané a cynické, a potom sa nechajú nachytať ako takí školáci… Sú teda až také ostrieľané?

Pomyselnou spásou sú až úplne posledné stránky. Tie vnášajú svetlo do správania konkrétnych aktérov. Nehovoriac o tom, že pootvárajú dvere k pokračovaniu. Navyše sa ukáže, že celý svet a jeho fungovanie boli vysvetlené z istého dôvodu. Síce to nenapraví všetky prešľapy z ústrednej časti rozprávania, ale aspoň trochu zmiernia horkosť, čo ostane na jazyku.

Román Diabli je postavený na jednoduchom motíve skupiny ľudí, ktorá plní misiu. Ide však o nedobrovoľných spolupracovníkov a navyše morálne sivých vyvrheľov. Ich interakcie sú zlomyseľné a bavia. O niečo menej baví text, ktorý je rozťahaný do tej miery, až pôsobí únavne. Ak však nad týmto nedostatkom prižmúrite oko, možno tento obsiahly kus literatúry oceníte ako svojho druhu čiernu komédiu.

Hodnotenie: 70 %


Knihu Diabli si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link

E-knihu Diabli si môžete okamžite stiahnuť v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link


Diabli (orig. The Devils)
Séria: Diabli, 1. kniha
Žáner: historická fantasy, grimdark
Autor: Joe Abercrombie
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2026
Jazyk: slovenský
Preklad: Martin Štulrajter
Počet strán: 688
Väzba: tvrdá
ISBN: 978–80–575–0777–2


Súvisiaci link

Predstavujeme – Joe Abercrombie: Diabli


Recenzentka Martina „Lili“ Urbanová je dlhoročnou milovníčkou a obdivovateľkou fantastiky v jej mnohých žánrových podobách. O knižných a občas aj neknižných témach rada diskutuje na svojom blogu alebo Instagrame. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Martiny Urbanovej na Fandom.sk.


6. októbra
Martina Urbanová
Zdroj informácií