 |
Čo sa stane, keď sa stretne slovenský a český spisovateľ? Nebojte sa, nie je to kontrolná otázka ani začiatok humornej príhody. Takíto dvaja autori sa pred nejakým rôčkom skutočne stretli, slovo dalo slovo a oni napísali skvelý česko-slovenský román plný tajomných lesov, bytostí aj hrôzy.
Neďaleko od Trenčína
Predohra z minulosti čitateľa okamžite vtiahne do príbehu a pripomenie, ako minulosť dokáže ovplyvniť budúcnosť. To, čo sa stalo v lesoch neďaleko Trenčína, je zo súčasného pohľadu kruté a nespravodlivé, no v čase, keď sa román odohráva, to bolo bežné.
Kapitán Tibor Lukavský bol pozvaný na Trenčiansky hrad. Pán Váhu a Tatier má totiž plán a kapitán bude jedným z tých, ktorí ho uskutočnia. Čo by kameňom dohodil od Trenčína, leží Morava. Je potrebné založiť osadu a vybudovať cestu, ktorá bezpečne prevedie pútnikov, obchodníkov aj obyčajných pocestných do sídelného mesta. Pomôže to obchodu, remeslám a peniaze sa budú sypať. Kapitán má so svojimi vojakmi zabezpečovať ochranu lesných robotníkov a ich rodín na mieste zvanom Diablov chrbát – Ďáblův hřbet.
Spoločne s Lukavským sa do hôr vybral aj jeho pobočník Tomáš Andrejovič, kamarát z vojny Kandráč so svojimi psami, felčiar Kamil Dunajčík a samozrejme kňaz Pavol Jilemnický. Veď to miesto nedostalo diablovo meno len tak pre nič za nič.
Diabol všade naokolo
Pomerne skoro sa ukáže, že medzi členmi výpravy sú veľké rozdiely. Pragmatický kapitán, vedecky založený felčiar, fanatický bývalý inkvizítor, ktorý neuznáva nič telesné ani to, čo je spojené s obyčajnými ľudskými túžbami. Na konflikt teda nebudeme musieť dlho čakať. Jednak sú aktéri obklopení divokou prírodou a jednak dochádza k roztržkám pre rozdielne videnie sveta. Stredoveká spoločnosť predsa len bola v područí cirkvi, ktorá určovala, čo je správne a čo nesprávne. No a samozrejme dobrotu nerobí ani viacero silných vodcovsky naladených osobností pokope. Naoko nenápadná snaha kňaza prevziať vedenie celej výpravy podrýva Lukavského autoritu.
Na to, čo osadníkov čakalo, nebol ale nikto pripravený. Bytosti, husté lesy, divá zver, obrovité stromy, ktoré akoby žili a šepkali si, čo sa stane; nehody, straty na majetku a nakoniec aj na ľudských životoch. Navyše niektorí z osadníkov zasievajú do ostatných semienka nenávisti. Skončí sa to víťazstvom ľudí alebo prírody? Všetko a všetci sa snažia prežiť. Naučia sa existovať vedľa seba a rešpektovať sa? Konflikt visí nad korunami stromov a pomaly ako hmla padá dole, na hlavy všetkých, ktorí našli odvahu hľadať nový domov na Diablovom chrbte. No ten má ešte jedného obyvateľa…
Hory, lesy, divočina
Honza Vojtíšek často spolupracuje na poviedkach či románoch s inými autormi. Tentokrát spojil sily so skúseným slovenským autorom Ivanom Kučerom. To nahralo do kariet umiestneniu deja, pretože sa mohol odohrávať aj na Slovensku, aj v Čechách. Každý z autorov vložil zo seba do knihy to najlepšie, takže filozofovanie o tom, kto čo vymyslel a písal, zostáva v rovine špekulácií.
Príbeh je vsadený do obdobia vlády Matúša Čáka Trenčianskeho. Vtedajší život je plný hororových prvkov, ktoré sa podarilo autorom dobre využiť. Zo začiatku má čitateľ trošku problém preniesť sa do stredoveku, pretože ten v samotnom príbehu až tak nebadať, hoci tu máme kone, meče, vozy… Napriek tomu stredovekú atmosféru necítiť. No od polovice sa to zmení. Autori štýlom rozprávania umožnia čitateľovi dostať sa do hláv protagonistov, a tým aj do myslenia väčšinou poverčivého stredovekého človeka. Ten je pod silným vplyvom náboženstva a povier. Opantáva ho strach z prírodných javov, telesnosti či vedy, ktorá začína objavovať prírodné zákonitosti, čo sa cirkvi nehodí do plánov. Ľudia veria a boja sa všetkého nového, nepoznaného či odlišného. Lov na čarodejnice, kacírov, mučenie a upaľovanie bývali bežnou súčasťou vtedajšieho života.
Práve tieto motívy autorom pomáhajú nenáhlivo vystavať hororovú atmosféru a stupňovať napätie. Prirodzene, prím hrajú hory. Divočina, ohromné stromy, nepriechodné húštiny, dravá zver, šero a zvuky hustého lesa vybičujú čitateľovu fantáziu. Sú to iba tiene, či sa v húští niekto skrýva? Sú to náhodné ozveny hory? Ľuďom obklopeným prírodou, ktorú nechápu, to neustále pripomína ich smrteľnosť a hrozbu pekla. Pekla, v ktorom sa ocitli, hoci ešte nie sú po smrti… Osadníci sa snažia prežiť, postaviť osadu, rúbať les a vybudovať cestu. Prichádzajú choroby, nehody a smrť. Treba nájsť vinníka!
Duo Kučera a Vojtíšek stavili na boj zdravého rozumu s náboženskými dogmami. Pragmatizmu proti fanatizmu. Sledujeme, čo dokáže spraviť strach a davová psychóza. Jedným z nosných prvkov tohto hororu sú tvory obývajúce Diablov chrbát – Ďáblův hřbet. I keď prišelci z Trenčína ich zatiaľ takmer nevideli, vzbudzujú v nich hrôzu, ktorú pretavia do nenávisti.
Postavy sú rozmanité. Hrdinské aj zbabelé. Násilné aj milujúce a nežné. Prudké aj flegmatické. Každá jedna prispieva svojou troškou do chodu udalostí. Okolnosti ich však často zomelú a vypľujú tam, kde nechceli byť. Ale to je život.
Prijmite teda pozvanie autorov a preneste sa na Diablov chrbát, teda Ďáblův hřbet, no buďte opatrní. Vysoké staré stromiská, nepriechodné húštiny a strmé svahy ukrývajú mnoho tajomstiev. Niektoré z nich by vás mohli zabiť…
Hodnotenie: 70 %
Ďáblův hřbet
Žáner: horor
Autori: Ivan Kučera, Honza Vojtíšek
Vydavateľstvo: Golden Dog
Rok vydania: 2022
Jazyk: český
Väzba: brožovaná
Počet strán: 358
ISBN: 978–80–88067–68–9
Súvisiace linky
Predstavujeme – Honza Vojtíšek a Ivan Kučera: Ďáblův hřbet
Rozhovor: Honza Vojtíšek a Ivan Kučera: Ako sme spoločne písali román Ďáblův hřbet
Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.