Recenzia: Hugh Howey - Silo

Máme tu opäť knihu, ktorá v origináli štartovala ako selfpublishing. Našťastie tentoraz je to úspech po oboch stránkach – remeselne i komerčne. Hugh Howey vydával Silo (ukážka) elektronicky cez Amazon Kindle Direct Publishing. Robil to po kapitolách a nazbieral toľko fanúšikov, že si ho všimlo aj veľké kamenné vydavateľstvo a filmová spoločnosť… priam rozprávkový príbeh, po akom túži každý začínajúci autor.

Predstavte si podzemné silo, teda čosi ako mrakodrap so stovkou podlaží, namierený nie k slnku ale k zemskému jadru. Žijú tu generácie ľudí. Rodia sa, dospievajú, pracujú, privádzajú na svet deti (ale len v prípade, že vyhrajú povolenie v lotérii) a umierajú. Sú tam podlažia s plantážami, bytmi, výrobnými dielňami, podlažia s generátormi elektriny, nemocnice, školy a samozrejme IT oddelenie, ktoré to všetko riadi. Cesta z vrchných poschodí do hlbín a späť je niekoľkodenná náročná túra po kovových schodoch. Jediné spojenie s povrchom zeme je niekoľko kamier, ktoré nepretržite prenášajú obraz zdevastovaného smrteľne jedovatého okolia na veľké obrazovky. Inak je zakázané cestu von čo i len spomenúť.

Raz za čas sa stane, že treba šošovky kamier vyčistiť. Je to práca, ktorá sa vždy končí smrťou. Občas ju dostane ako trest nejaký zločinec, výnimočne sa nájde človek, ktorý ju podstúpi dobrovoľne. Jedy z okolia si zakaždým nájdu cestu do skafandra a čistič skončí ako hromádka kostí – ďalšia pripomienka, že život vonku je nemožný. V sile sa praktizuje čosi ako zárodok náboženstva, ktoré opisuje silo ako jediné miesto na život človeka. No zavše sa nájdu ľudia, ktorí tušia, že čosi nie je v poriadku. Stáva sa to zriedka, ale raz za čas sa situácia vyhrotí až do vzbury.

Do príbehu vstupujeme vo chvíli, keď sa na poslednú vzburu spomína už len ako na legendu. Stretávame šerifa zdrveného stratou manželky, ktorá našla čosi čudné na vymazaných diskoch serverov. Bolo to natoľko znepokojivé, že sa rozhodla odísť von. Šerif začne pátrať a rozhodne sa ju nasledovať…

Autor je usilovný v nasadzovaní indícií, pre zbehlejších čitateľov sú však miestami príliš priehľadné. Napríklad po tom, čo niekoľkokrát popisuje, ako si dvojica hrdinov na cestách delí vodu, a nesympatická postava sa ponúkne, že im vodu doplní… tušíte, čo sa stane po pár stranách. Na druhej strane dokáže aj prekvapiť. My, pre ktorých je jedným zo zásadných filmov dospievania poľská Sexmisia (pre neskôr narodených: nie, nie je to erotický film), máme po pár stranách pocit, že je pointa je jasná, Howey v jednej chvíli dokonca manipuluje čitateľom týmto smerom. Našťastie autor príbeh premyslel podstatne hlbšie.

Silo môžeme brať ako alegóriu na totalitné režimy, ktoré krutú manipuláciu s ľuďmi ospravedlňujú starostlivosťou o ich dobro. Niektoré postavy sú postavené pred dilemu, či je lepšie ľuďom povedať pravdu, a tým možno aj riskovať zničenie sveta, ako ho poznajú, alebo nechávať ich v nevedomosti, ktorá je relatívne bezpečná a plusmínus aj udržateľná; aj keď ciele tých, čo riadia z pozadia, nie sú vôbec jasné. Howey sa však úvahami a dilemami hrdinov príliš nezdržiava a sústreďuje sa na dej. Postavy sú na pomery žánru stvárnené veľmi slušne. Zázemie a motivácie sú vykreslené dostatočne na to, aby poslúžili príbehu a čitateľ si ich obľúbil. Výborný je napríklad psychologický trik, ktorým donútia každého odsúdeného vyčistiť šošovky kamier.

Akurát hlavný záporák je na tom horšie. Autor, pravdepodobne z obavy, aby neprezradil pointu predčasne, odbije jeho motivácie túžbou po moci chabo maskovanou vyšším poslaním.

Na románe sa mierne podpísal fakt, že bol písaný na pokračovanie. Predávanie štafiet medzi hrdinami v prvých kapitolách je príliš ostré a starí odídu z ihriska skôr, ako sú dostatočne predstavení ich náhradníci. Atmosféra je sugestívna. Čitateľ, keď odtrhne oči od stránok, je prekvapený, že má nad hlavou oblohu a nie kovovú podlahu mínus sedemdesiateho štvrtého podlažia.

Aby som to zhrnul, Silo je výborný postapokalyptický príbeh. Na klasiku typu A Canticle for Leibowitz síce nemá; autor sa nedokáže dostať čitateľovi natoľko pod kožu a ani trvanlivosť dojmov nie je taká dlhodobá. Ale príbeh je strhujúci, hrdinom usilovne držíme palce a opisovaný svet poriadne drží pokope, a o to ide predovšetkým.

Silo je prvým románom trilógie, ale príbeh je relatívne uzavretý. Nasledujúce časti Shift a Dust podľa všetkého rozvíjajú príbeh ďalej a obaľujú ho ďalšími vrstvami poínt.


Silo (orig. názov: Wool)
Autor: Hugh Howey
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2014
Preložil: Michal Jedinák.
Verše preložila: Jana Kantorová-Báliková
Počet strán: 560


14. júla 2014
Jozef Girovský