Recenzia – Eva Wolfenthal: Imágo

Mladá učiteľka prichádza do sídla dobre situovanej rodiny zvučného mena a prijíma prácu guvernantky šľachtickej dcéry. Tajomný kaštieľ na odľahlom mieste, história starobylého rodu zahalená tajomstvom, malá zverenkyňa so zvláštnym správaním, čudesná a nevysvetliteľná absencia jej matky, ale i prebúdzajúca sa náklonnosť k šarmantnému džentlmenovi, otcovi dievčaťa a majiteľovi panstva, vytvárajú pre hrdinku tohto pôsobivého príbehu neľahkú a napätú situáciu. K tomu všetkému ju doháňa jej ťaživá minulosť. Zdá sa, že samotný dom ožíva. Niekde medzi jeho múrmi, ukryté v tieňoch, číha zlovestné nebezpečenstvo, ktoré sa vymyká bežnému ľudskému chápaniu.

Knižný debut autorky vystupujúcej pod zvučným pseudonymom Eva Wolfenthal nie je jej literárnou prvotinou. Mohli sme sa s ňou stretnúť pri pomerne vydarenej hororovej poviedke v zborníku Cena Fantázie 2020. Svojou náladou, atmosférou i žánrovým zaradením dáva tušiť, akým smerom sa budú uberať i literárne kroky tohto knižného diela. Vkusná a štylizovaná obálka upomínajúca na plagátové umenie medzivojnového obdobia a konkrétne na dobový umelecký smer zvaný art deco zas predznamenáva časové zaradenie, kedy sa náš príbeh odohráva. Jeho dejisko je rovnako zaujímavé: Slovensko, respektíve prvá Československá republika. Ako jednotlivé reálie a narážky v texte vyzrádzajú, píše sa druhá polovica 30. rokov.

Umne použitý dobový kolorit nie je len príjemnou a nápaditou zmenou oproti iným prevažujúcim časopriestorovým lokalitám využívaných v beletrii, a nemá len funkciu príťažlivej kulisy, ale literárna fikcia sa tu stretá s historicitou a vytvára tak dojem autentickosti. Veľavravný názov knihy je zároveň viacvýznamovým a spája v sebe konkrétny zmysel, ako aj povahu symbolizmu. Nevdojak upomína aj na slávne Holdstockovo novátorské a vskutku mýtopoetické fantasy Mythago Wood. Názov pripravovanej českej verzie, ktorá by mala vyjsť čoskoro a je už ohlásená, znie konvenčnejšie, aj keď sugestívnosť sa jej uprieť nedá: Ve stínu úlu.

Už anotácia v úvode tejto recenzie neklamne prezrádza, že čitateľ má tú česť s fantastickým hororom. Konkrétne s dielom, ktoré je na pomedzí gotického románu a tzv. weird fiction. Autorka kladie veľký dôraz na atmosféru a buduje ju majstrovsky. O strašidelné pasáže a desivé momenty nie je núdza, ale kniha ich nenadužíva, neplytvá nimi. Sú predstavované pozvoľna, spočiatku naozaj striedmo, neskôr ich výskyt i miera napätia graduje. Predmetná výstavba príbehu so znepokojivými odhaleniami, množiacimi sa náznakmi a konečnej kulminácie hrôzy je bezchybná a vystavaná s veľkým zmyslom pre správne dávkovanie desu. K tomu treba prirátať nemalý rozprávačský um a prirodzený cit pre pôsobivé stvárnenie pochmúrneho prostredia a vzrušujúcich situácií, ktoré sa v ňom odohrávajú. Treba zdôrazniť, že autorka sa nebojí zobraziť drsnejšie náležitosti, nikdy ale neskĺzne k samoúčelnému naturalizmu či prehnanej explicitnosti. Naopak, ťažiskom, a nadmieru pôsobivým, ostáva to, čo je skryté a nevypovedané. V tendencii takejto atmosféry plazivého strachu sa nesie celým románom. Týmito kvalitami, nenúteným, postupným prechodom nepokoja a neblahého tušenia do náhlej záverečnej konfrontácie s odhaleným nebezpečím pripomína štruktúrou i svojím literárnym ovzduším známe lovecraftovské horory. Treba však povedať, že tu sa podobnosť končí, preto nijaký ďalší radový „kozmický horor“ a vklad do nadužívaného mýtu Cthulhu nečakajte. Čakať treba práve originalitu i fakt, že knihu možno čítať ako napínavé dielo prinášajúce príjemné zimomriavky, no zároveň ako alegóriu dobre vystihujúce tenziu medzi mužským a ženským svetom, či lepšie povedané, hľadanie ženskej identity, slobody a sebavyjadrenia v svete obmedzujúcom a prevažne maskulínnom. Na potešenie čitateľa pritom kniha ani na okamih nevybočí z krážov dobrej beletrie a nenudí nejakým exponovaným, sileným a priam aktivisticky povinným sociálnym komentárom. Všetko pôsobí prirodzene a plní svoj účel, ktorý je jasný: nič na úkor príbehu, nič na úkor myšlienky. Bodaj by si toto krédo vzali k duchu viacerí súčasní autori literárnej fantastiky. Pochváliť treba aj vycibrenú štylistiku, ako vystrihnutú zo staršej literatúry, ale aj prepracovanú psychológiu hlavnej hrdinky, ktorá je zas devízou literatúry novšej. Preto má dielo šancu osloviť každého, kto hľadá príjemné rozptýlenie na jesenné večery, ale ponúka toho aj oveľa viac, to už je doménou tých, čo čítajú medzi riadkami…

Imágo je zaujímavé a pútavé dielo, ktoré nie je len prvoplánovou „žánrovkou“, ale má i presah. Nejde iba o presah medzi žánrami, ale zasahuje i do „vyššej“ literatúry. Dá sa vnímať ako kvalitná žánrová literatúra, ale poteší aj diskurzívny posun v intenciách feminizmu k metaforickosti a alegorickosti. Autorkin plný, ženský hlas vo svete mužov je nekompromisný a provokatívny. K plnému hodnoteniu chýba dlhší rozsah, pretože téma si vyložene pýta podrobnejšie a obsiahlejšie rozpracovanie. A potom je tu trochu štandardizovaný záver, ktorý síce nesklame, možno i prekvapí, je však akoby príliš ukotvený v aktuálnych fabulačných procesoch modernej žánrovej literatúry. Každopádne ide o mimoriadne osviežujúci a svojrázny počin v dnešnej typizovanej a klišéovitej nadprodukcii fantasy diel, ktoré pričasto skĺzavajú k braku či gýču. Od toho má, našťastie, táto kniha veľmi ďaleko.

Hodnotenie: 80 %

Knihu Imágo si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link

E-knihu Imágo si môžete okamžite stiahnuť v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link

Imágo
Žáner: fantasy, gotický román/weird fiction
Autorka: Eva Wolfenthal
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2025
Jazyk: slovenský
Väzba: pevná
Počet strán: 288
ISBN: 978–80–575–0086–5