 |
Fínsko je krajina tisícich jazier, dobrého rybolovu, polárnej žiary a zimy. Fínska mytológia je pre väčšinu čitateľov nielen vzdialená, ale aj úplne neznáma. Preto niektorých z nich možno zaujme kniha, ktorá z tejto mytológie vychádza. No nebude to ľahké čítanie…
Na ďalekom severe
Šesť severských panstiev je sužovaných pchancami, ako tamojší obyvatelia volajú vidmy, bylinkárov, bosorky a strigôňov. Pchanci opantajú myseľ, zničia telo, zabijú každého, kto sa s nimi pokúsi bojovať. Syn jedného z panovníkov z mladíckej nerozvážnosti a osamelosti nasťahoval pchancov priamo do panovníkovho domu. Po skone tohto saana (titul vládcu) sa ostatní vládcovia stretnú na jeho pohrebe a zhodnú sa, že musia s touto pliagou bojovať. Nastal čas pomsty za smrť a strach, ktorú pchanci rozsievali po krajoch. Odídu preto domov zhromaždiť bojovníkov. Cesta vojska po stopách pchancov vedie cez lesy, po horských cestičkách, až na breh mora. V ňom leží ostrov, ktorý vlastní jedna z dcér boha smrti. Tam sa bosoráci a vidmy, patriaci tme a podsvetiu, ukryli.
Všetci očakávajú neľútostný boj. Pchanci sa nedajú ľahko zabiť, možno sa nedajú zabiť vôbec. Našťastie jeden zo saanov pozná spôsob, ako si s touto cháskou poradiť. Budú však potrebovať veľa odvahy, ostré zbrane a priazeň ostatných bohov.
Pozemské deti bohyne Mielikki Galjam a Galjanka sa rozdelili. Galjam je naverbovaný do vojska bojujúceho proti pchancom a Galjanka sa preplavila do krajov za morom. No obom je súdené stretnúť sa v ríši smrti s matkou, mŕtvym otcom aj pramatkou ľudí Ilmatar, ktorú Galianka nevedomky prebudila k životu.
Chaos, zmätok, panika
Dediči posmrtnej ríše sa začínajú históriou šiestich oblastí ležiacich ďaleko na severe. Veľmi stručne sa dozviete kto, kedy, ako, prečo a dokedy. Potom sa zoznámite s dvomi variantmi stvorenia sveta tohto románu. Začítate sa, no zrazu zistíte, že to asi nebude príbeh, ktorý rozozvučí struny vašej čitateľskej vášne a záujmu. Prvý pocit z knihy je totiž totálny chaos. Od prvých stránok vám udrie do očí, či skôr vás ovalí množstvo mien a názvov, ktoré do tejto 325 stranovej publikácie autorka vtesnala. Na začiatku ste sa síce v rýchlosti zoznámili s bájami o vzniku božstiev a ľudí a s históriou šiestich ľudských a štyroch posmrtných panstiev, no ani to vás nepripraví na to, čo bude nasledovať. Tieto panstvá dostaneme už zasadené v príbehu. Každé s panovníkom, jeho manželkou, deťmi, starými rodičmi, nejakými významnými osobnosťami a prípadne aj s ich životnými perepetiami. Takže reálne to znamená asi toto: Šakľovec, Kryčina, Dräkavrš, Kiiva, Jaska, Drakalka, Esa, Vajjalka, Almrik, Agund, Agmund, Tapio, Ahti, Louhi, Metsola, Milija, Jaakkina, Ilari, Ilmatar, Vertti, Tuonetar, Árond, Agond, Adrän, Ardon, Drakar, Juusi, Keija, Kaija, Hunnur, Gunä, Tahvo, Öissana, Sangü, Rajuni, Hijälaevi, Ruutami, Killuni, Lykke, Vammatar, Surmar, Tuonetar, Tuoni, Tuonela, Kjerstan, Kalma, Loviatar, Kivutar, Mielikki, Tetti, Harikki, Tellerva, Taulikki, Jazor a ešte mnoho ďalších, ktorí sa neustále striedajú, prelínajú a ich cesty sa spájajú a stretávajú v skutočnosti, snoch aj predstavách. Ďalšie mená sa objavujú a vinú rozprávaním podľa dejových línií a častí príbehu, ktorý práve čítate. Aj vy sa budete prepletať, zapletať, odpletať, vypletať, vracať sa o stránky späť a hľadať, kto je kto a čo je meno krajiny, ktoré je meno boha, človeka, rieky… Pripomína to krásnu pieseň. Vidíte speváka preciťovať text piesne, počujete melódiu, no rozumiete každé piate slovo.
Dediči posmrtnej ríše sa skladajú z troch častí a niekoľkých dejových línií. Tie spolu súvisia a dopĺňajú sa. Samotný román je po technickej stránke jednoducho skvelý! Je pútavý, poetický, napísaný jazykom starého kronikára. Zaujmú zvláštne slová, stavba viet, úžasné prirovnania a opisy severskej prírody, hlbokých lesov, ľadových riek, močiarov plných ticha, priam na svojej koži pocítite ranný mráz, či hrejivé lúče poludňajšieho slnka, začujete vŕzgať kroky na opadanom lístí pokrytom srieňom. Pochopíte, že je to príbeh o drsnom živote, o boji ľudí s bohmi, bohov s ľuďmi, človeka s neskrotnou prírodou a zimou. Aj o vojne so zlom, predstavovanom vidmami, bylinkármi, bosorkami a strigôňmi.
Ibaže tento román by mal byť rozsahovo aspoň dvakrát taký dlhý. Autorka by tak mala čas a priestor venovať sa jednotlivým postavám, ich osudom. Čitateľ by sa pre rýchlosť, s akou mu boli priblížené základné fakty, nemusel jednostaj strácať v kope mien a názvov či retrospektívnych návratoch do minulosti. Okrem toho je v celej knihe priveľa nenávisti. Deti nenávidia rodičov, súrodenci sa nenávidia medzi sebou, bohovia sa nenávidia navzájom, manželky nenávidia milenky, milenky zase manželky… Z týchto dôvodov si rozprávanie (prvú tretinu určite) nedokážete naplno vychutnať. Priveľa udalostí, súkromných aj verejných, bytostí a oblastí na malom priestore robí z tejto knihy miestami guláš. Niekde za prvou tretinou textu sa zorientujete v najčastejšie spomínaných postavách. No keď dostanete ďalšie mená, komplikované rodinné vzťahy (vlastní potomkovia, manželia, manželky, milenky, milenci, nevlastné deti, moje, tvoje, naše…) alebo doteraz neznáme osudy niektorého z aktérov, hrozí, že sa ocitnete znovu tam, kde ste boli.
Kniha Dediči posmrtnej ríše nie je určená každému. Hoci je tento severský „epos“ zaujímavý, plný prapodivných bytostí, božstiev a statočných bojovníkov, Dominika Madro ho, žiaľ, nedokázala napísať spôsobom zrozumiteľným väčšine čitateľov. Ak sa však vyznáte vo fínskej mytológii, milujete výzvy, či si myslíte, že vám kniha sadne, tak neváhajte.
Hodnotenie: 70 %
Dediči posmrtnej ríše
Žáner: fantasy
Autorka: Dominika Madro
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Rok vydania: 2021
Väzba: pevná
Počet strán: 328
ISBN: 978–80–8201–135–0
Súvisiace linky
Predstavujeme – Dominika Madro: Dediči posmrtnej ríše
Audiorecenzia – Dominika Madro: Dediči posmrtnej ríše (recenzovala Kristína Neliss Smolková)
Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.