 |
Čo znamená byť príslušníkom fandomu? Aký je vlastne význam tohto slova z pohľadu analytického pozorovateľa a kde siahajú jeho korene? Vnímajú fanúšikovia fantastiky sociálny a kultúrny vývoj v tejto oblasti? A ako chápu ostatných fanúšikov?
Fantastika zaznamenala po roku 1989 prudký rozmach, na šírenie medzi ľuďmi sa začali využívať všetky dostupné médiá, má pomerne veľa priaznivcov (samozrejme aj odporcovia sa nájdu), po organizačnej stránke sa udiali pozoruhodné aktivity a tradícia viacerých z nich trvá dodnes. Všetky okolnosti teda dlhodobo dosvedčujú, že ide o sociálny jav a zasluhuje si odbornú pozornosť. Tá sa jej dostala v knihe Anatomie pocitu úžasu s podtitulom Česká populární fantastika 1990 – 2012 v kulturním, sociálním a literárním kontextu. Štúdiu môžeme bez váhania označiť za priekopnícku, pretože ide o svojho druhu prvú ucelenú sociologickú analýzu fandomu. Rozhodne by si ju mal prečítať každý, kto sa cíti byť príslušníkom subkultúry fantastiky a tiež každý záujemca o štúdium populárnej kultúry.
Autor štúdie Antonín K. K. Kudláč netají svoju prináležitosť k fandomu a jeho rozhľad a naštudovaná literatúra sú pozoruhodné. Okrem odbornej literatúry využíva aj súkromnú korešpondenciu s poprednými predstaviteľmi fantastiky a v knihe okrem teoretických častí nájdeme aj prípadovú štúdiu venovanú tolkienistickému fandomu v Českej republike. Vzhľadom na to, že ide o odbornú publikáciu, kladie kniha na čitateľov vyššie nároky a nevyhnutné je aj sústredenejšie čítanie. Napríklad nie sú preložené citácie z anglického jazyka, nie je ich však veľa. Autorova dôslednosť však výborne poslúži zvedavým čitateľom, pretože množstvo odkazov a dvadsaťstranová bibliografia priamo vyzývajú na ďalšie štúdium.
Kudláč sa zameral dominantne na fandom ako „subkultúru textu“. Zo všetkých médií si vybral literatúru, resp. text, pretože ten zásadne formoval a neustále formuje štýl, identitu, diskurz subkultúry a to nielen smerom dovnútra medzi členmi, ale aj navonok k nečlenom. Pri analýze štruktúry československého fandomu rozlišuje autor fandom a Fandom a definuje ich nasledujúco: „Slovo „fandom“ označuje subkulturu jako celek, kdežto „Fandom“ její formálně organizované „tvrdé jádro“, v němž silnou pozici zaujímají takzvaní „dinosauři“ příslušníci fandomu v pozici pamětníků počátků této subkultury, teda jakýchsi veteránů.“ (Pozn. red.: Rozdiel medzi Fandomom a fandomom v našom ponímaní.) Ďalej je subkultúra tvorená ešte „divokými fanmi“ teda neorganizovanými príslušníkmi a „neofanmi“, novými členmi. Pre členov fandomu môže byť zaujímavé sledovať, do akej typológie čitateľov by sa napríklad zaradili oni sami. Pre niektorých príslušníkov fandomu ich príslušnosť dokonca získava takmer náboženský rozmer, aj keď tento prístup k skúmaniu fandomu nie je príliš rozšírený.
V nadväznosti na predstavu o takzvanej participatívnej kultúre Kudláč v texte viackrát zdôrazňuje aktivitu fanúšikov textov v porovnaní k pasivite publika, napríklad pri sledovaní televízie. Mnohí priaznivci literatúry naozaj kreatívne pristupujú ku kultúrnym artefaktom a ďalej ich využívajú na svoje ciele, vášnivo diskutujú o knihách na rôznych fórach, prípadne o nich píšu ďalšie texty. Na druhej strane ale pomerne veľká časť čitateľov knihu jednoducho prečíta a odloží do poličky, nevyužíva ho ďalej na ďalšie účely. Bolo by preto určite pozoruhodné preskúmať viac spôsoby, akými ďalej pretvárajú už existujúce diela ich čitatelia. V tom spočíva ďalší prínos knihy: Kudláč identifikoval aj priestor na ďalší výskum, pretože viaceré témy ostávajú takmer nepreskúmané – napr. čitateľská recepcia SF diel, sociálne pozadie tvorby, sociokultúrne prostredie tvorcov, príjemcov a ďalšie témy.
Knihu sa oplatí čítať z viacerých hľadísk: poskytuje prehľady teórií o populárnej kultúre, umiestňuje do nej literárnu fantastiku, predkladá históriu a periodicitu dejín uvažovania o fantastike v Čechách a na Slovensku pred rokom 1990, ukazuje, aké trendy nastali v Čechách po roku 1990, ako sa formoval samotný fandom, a keďže každá sociálna skupina má vlastnú dynamiku s príležitostnými rozpormi, komunikačnými nedorozumeniami, tak sa Kudláč venuje aj mýtom vzniknutým v rámci fandomu. Neostáva len veriť, že kniha Anatomie pocitu úžasu si nájde svojich čitateľov, ktorí si počas čítania uvedomia, do akej skutočne pozoruhodnej subkultúry patria.
Anatomie pocitu úžasu. Česká populární fantastika 1990–2012 v kontextu kulturním, sociálním a literárním
Žáner: odborná literatúra
Autor: Antonín K. K. Kudláč
Vydavateľstvo: Host
Rok vydania: 2016
Väzba: mäkká
Jazyk: český
Počet strán: 224
ISBN: 9788074917646
Viac autorových článkov nájdete Medzi knihami.