Fóbie sú fajn. Moderný človek už bez nich ani nevystrčí nos z domu, pretože by bol všetkým na smiech. Niekto má napríklad panický strach z hadov (ten hnát, čo vytŕča z davu, to sa hlási sám autor recenzie). Iní dostávajú hysterické záchvaty z lacných béčkových filmov, určených rovno na videotrh. A niektorí púšťajú do gatí pri začutí mena Robert Englund, pretože kedysi v detstve videli, ako v Nočnej more z Elm Street Freddy svojimi oceľovými pazúrmi vyprstoval zopár teenagerov a táto skúsenosť ich navždy traumatizovala. Ak patríte do niektorej z týchto skupín, o sci-fi horor PYTÓN sa vôbec nemusíte zaujímať.
Keď pred pár rokmi vplávala do kín Anakonda, béčkomilci jasali. Logika filmu síce bezmocne chrčala pod ťažkou podrážkou, ale v tej čižme na jej krku bujaro tancovala vynikajúca zábava. K tomu to bolo napínavé, malo to špičkové triky a svoju triumfálnu púť svetom odštartoval hypnotizujúci zadok Jennifer Lopezovej (načo ženy načisto prestali chápať chlapské merítka dokonalej krásy). Skrátka, Anakonda nás pohltila. Len naivný hlupák by čakal, že plagiátori z čeľade filmárovitých (šitus comercius) nechajú druhého najväčšieho škrtiča na svete, pytóna z čeľade veľhadovitých (python reticulatus), len tak sa podaromky plaziť ázijskými džungľami a pregĺgať opičie jednohubky. Do klietky s ním, potom šup do tajného vojenského labáku, kde mu pridajú na veľkosti i smrtiacich schopnostiach, a napokon hajde na videokazety!
Dakde na americkom vidieku (ktorý identifikujete podľa toho, že tam majú šerifa s debilným pomocníkom a zopár stredoškolákov, ktorí ustavične rečnia o tom, ako odídu do veľkého mesta a uskutočnia tam svoje sny) stroskotalo lietadlo s podozrivým nákladom. Hneď po úvodnej havarovacej scéne nás tvorcovia zoznámia s nahou ženskou. Potešenie na našej strane. A na jej asi tiež, pretože leží rozčapená a vzdychajúca v stane uprostred lesa a medzi jej nohami sa pohybuje hlava s naopak obrátenou šiltovkou. Čoskoro sa medzinožný degustátor (mľascus cunilingus) vynorí spomedzi rozochvených stehien a my vidíme, že je to druhá, nemenej sympatická dievčina. Divák tlieska. Sex a homofóbny fór hneď v druhej scéne? To bude nádherný brak! Lenže nadšenie je predčasné ako ejakulácia Forresta Gumpa, keď ho Jenny schovala pred dažďom na intráku. Výjav s lesbičkami (ktoré vzápätí nemilosrdne zlikviduje čosi, čo vyliezlo z lesa) je totiž prvou a poslednou zábavnou scénou filmu PYTÓN. Potom je tu už len dekapitácia otravnej blondínky hadím chvostom a inak nuda, nuda, nuda.
Rozoberať tu dej má asi taký význam ako vysvetľovať neznalému človeku, o čom je Pokémon. Príbeh (cha-cha!) je zbierkou stokrát opozeraných klišé a slúži len na to, aby vyplnil čas medzi jednotlivými pytóními útokmi. To by až tak nevadilo, veď béčko je béčko. Avšak zatiaľčo trebárs v tých Pokémonoch sme za pretrpenie vaty patrične odmenení („Pika-pika!“), PYTÓN je neľútostná domina, ktorá vás bičuje od začiatku do konca a nedopraje vám ani kúsok potešenia. Dotyčné monštrum je výtvorom počítačov a (musím to vôbec vravieť?) je strašne umelé, neprirodzené a viac strachu vám naženie aj susedov kocúr, ktorý o polnoci začne mňaukať just ako keď plače decko. Navyše to tvorcovia s jeho veľkosťou, smrtiacimi schopnosťami a nezničiteľnosťou tentokrát naozaj prehnali – pytón má rozmery tridsaťmetrového útržku ropovodu, dokáže naďaleko pľuvať kyselinu, sekať hlavy chvostom a nezničí ho ani uzavretie v podzemnom bunkri, vzápätí odpálenom niekoľkými kilogramami náloží. Vrcholom sú jeho velikánske špicaté zuby, ktoré navyše vôbec nevidno, keď pytón zavrie papuľu – čímsi ako sklápacím chrupom disponujú niektoré druhy vreteníc, ale určite nie pytóny (poznaj svojho nepriateľa). Takúto hustotu nezmyslov človek strávi len v prípade, ak mu tvorcovia nejako dajú najavo, že to vlastne celé nemyslia ani trochu vážne (legendárne mrknutie do kamery v podaní polostráveného a vygrcnutého Jona Voighta v už spomenutej Anakonde). Tu na nejaké odľahčenie, dokazujúce príčetnosť režiséra a jeho spolupáchateľov, budete čakať márne.
Aby som sa vyjadril odborným žargónom filmových publicistov, PYTÓN je totálna pakovina. Nezachránia ho ani hosťovačky Roberta Englunda a Caspera Van Diena (ten si tu nechal narásť fúziky a tým zo seba nechtiac urobil komickú figúrku). Skrátka človeka, ktorý tento riedky odvar ukuchtil, by som najradšej roztrhol… ehm, ako hada.
Hodnotenie: 1/10 (za tie kyselinou rozleptané mŕtvolky)