Britský autor Alastair Reynolds sa začal literárnej tvorbe venovať pomerne nedávno a to od roku 1990. Dovtedy študoval fyziku a astronómiu a neskôr začal pôsobiť v oblasti astrofyziky. Táto kombinácia vedných a záujmových oborov je pre SF autora výborným odrazovým mostíkom, hlavne kvôli inšpirácií a čerpaniu nápadov, zvlášť keď ide o tvrdú SF. Inak to nie je ani u Reynoldsa, jednoznačne zaraďovaného k novej generácii talentovaných britských hard SF autorov. Jeho románový debut Odhalený vesmír sa pohybuje po krehkej hranici medzi space operou a hard SF, no veľakrát skĺzne raz na jednu, raz na druhú stranu.
Do oblasti tvrdej vedy však zabŕda omnoho častejšie, ako by to bolo pre klasickú space operu vhodné. A to je len dobre, pretože aj keď množstvo Reynoldsom podávaných vedeckých poznatkov, nápadov a extrapolácií miestami doslova vyteká pomedzi riadky, jeho veda je podávaná zrozumiteľne a je tak prístupná aj úplnému laikovi. Je zapracovaná do deja veľmi príjemným, nenásilným, niekedy až nenápadným spôsobom.
Reynolds vytvoril vo svojom románe (českým vydavateľom rozdeleného do dvoch častí) pútavý vesmír plný pestrých foriem ľudskej existencie, umelých inteligencií a vedomých simulácii, ale aj rozmanitých mimozemšťanov, záhadných artefaktov a udalostí. V prvej polovici románu (u nás v prvej knihe) pátrame spolu s archeológmi na jednej zapadnutej planéte po udalostiach, ktoré predchádzali tajomnému vyhynutiu polovtáčej mimozemskej rasy prezývanej Amaranti. Pre ľudstvo má tento výskum význam hlavne preto, že zánik Amarantov môže byť až príliš úzko spojený s budúcim osudom celého ľudstva a to, čo kedysi zahubilo ich, môže teraz striehnuť niekde v hĺbkach vesmíru na ľudí.
Kolónie, ktoré ľudstvo zakladá pri svojej expanzii po vesmíre nemusia byť vždy len poľnohospodárske, ťažobné, ale aj čisto vedecké a Reynolds vytvoril fungujúcu koncepciu jednej takej archeologickéj spoločnosti na planéte, kde prebiehajú vykopávky pozostatkov Amarantskej kultúry. Takéto spoločenstvo sa potom riadi predsa len trochu inými pravidlami, ako hospodárskymi a ich priority sú tiež odlišné. Práve medzi archeoógmi sa začína odvíjať dejová línia jednej z hlavných postáv, Dana Sylvesteho, výstredného vedca, aristokrata a trochu záhadného, ale aj veľmi nebezpečného chlapíka…
Rozľahlý vesmír brázdia technologicky dokonalé, ultramoderné, desiatky kilometrov dlhé inteligentné lode nazývané svetlohonci (slov. svetlonahánači:), vyzbrojené tými najdesivejšími zbraňami, schopnými zničiť celé planetárne sústavy alebo hviezdy. Ultranauti, ktorí ich ovládajú, však nie sú len obyčajní obchodníci, ale sledujú veľa podružných záujmov, ktoré sú mnoho krát prepletené intrigami a bojom o moc na palube. Ďalšia dejová línia, ktorá sa neskôr zlúči, sleduje osudy práve jedného takéhoto svetlohonca, pomenovaného Nostalgia nekonečna, ktorého už takmer neľudský kapitán trpí stovky rokov na zákerný tavomor. Vyliečiť ho možno dokáže len jeden človek, Sylveste…
Neskôr sa k deju pridávajú aj osudy ďalších postáv: Kuriovej, ktorú si pod nátlakom najme tajomná Mademoiselle na jednu špinavú prácičku a to zabiť hádajte koho, práve Sylvesteho, ďalej Calvina, Sylvesteho otca, ktorý existuje už len vo forme beta simulácie a má svoje vlastné plány, zvláštnej posádky Nostalgie nekonečna atď. Niektoré postavy prichádzajú a odchádzajú, iné ostávajú, no Reynolds dokáže zakaždým ohúriť. Čo by sa mu však dalo vytknúť je občasná jednotvárnosť resp. plochosť väčšiny charakterov a absencia silnejších emócii či citov, ktoré mnohokrát ustupujú na úkor vedy a techniky. Naopak, vedecko-technické pozadie je zvládnuté bravúrne a za seba môžem povedať, že už dlho som navidel v jednom románe také množstvo sviežich a inteligentných nápadov skoro zo všetkých vedných odborov.
Román Odhalený vesmír však nie je také jednoduché (aj keď inak veľmi vďačne) čítaníčko, ako by sa zdalo. Každá malá pointa je okorenená ďalšou, v plánoch jedných postáv sa ukrývajú plány ďalších a nakoniec nič nie je tak, ako spočiatku, v polovici, či dvoch tretinách románu vyzerá. V tmavom vesmíre sa skrýva desivé nebezpečenstvo a ľudia so svojou príslovečnou zvedavosťou majú veľkú šancu, že naň natrafia a tentoraz to pre nich už naozaj nemusí skončiť dobre…
Celkovo hodnotím tento kvalitný román vysoko, pretože, ak to poviem obrazne, konečne som sa po dlhšom čase nadýchol kryštalicky čistej a poctivej SF. Oščádalovci zvládli preklad na jednotku a neostáva iné, len pred nimi sňať imaginárny klobúk, hlavne za niektoré originálne výrazy a pomenovania. Minulý rok vyšlo v Británii priame pokračovanie tohto románu pod názvom Redemption Ark, ktoré kritika prijala rovnako nadšene ako Odhalený vesmír. Verím, že nás Trifid nenechá dlho čakať…
Alastair Reynolds: Odhalený vesmír I a II, orig. Relevation Space, Triton (Trifid) 2003, brož., prekl. Jana a Jan Jam Oščádalovi, obál. Jan Patrik Krásny, 319 s + 303 s, 299,– Sk + 288,– Sk