 |
 |
Máte radi slovanskú fantasy? Obľubujete tvorbu Červenáka alebo Sapkowského? Ak ste si aspoň na jednu z dvoch otázok odpovedali áno, možno vás zaujme aj knižný debut slovenského autora Martina Zvaru.
Anotácia
Kuvik – Starý známy
Ranvelt je norimorský pátrač poverený odstraňovaním a vymetaním kliatob. So svojím spoločníkom Zarenom už roky ochraňujú goldimorský ľud pred účinkami starej mágie. Dvojica je známa ďaleko za hradbami Norimorskej pevnosti. Neraz sa teda stane, že za svojou prácou musia cestovať naprieč kontinentom, trebárs aj do ďalekého južanského mestečka Halott.
V mestečku sa dejú zvláštne veci. Miznú ľudia, osoby okolo starostu zomierajú za veľmi zvláštnych okolností. Jediným spojovníkom, ktorý tieto čudesné udalosti majú, je starostov syn, ktorý sa pre svoju mladícku nerozvážnosť stal obeťou prastarých síl. Jeho osud visí na vlásku rovnako ako osud celého mesta.
Zachrániť ich môžu len odpovede driemajúce za prahom starého humna. No čo ak nie sú to jediné, čo opustená stodola ukrýva? Čo ak v ňom spí čosi, čo dokáže zmeniť nielen chlapcov osud, ale aj osudy všetkých ostatných? Tvor, ktorý môže zmeniť smerovanie všetkých ďalších dejstiev? Podarí sa Ranveltovi zlomiť chlapcovu kliatbu?
Ukážka z knihy
„Len pokoj vážení, prosím vás všetkých, aby ste zachovali pokoj!“
„Preboha čo sa mu stalo??“ predrala sa kdesi z davu vydesená otázka.
„Tak už aj za bieleho dňa?? Už tu viac nikto nie je v bezpečí!“ zvolala strachom osiata, staršia žena.
„Houby ste nám platný, vy aj vaša stráž! Ten démon sa nedá skrotiť, vravel som vám, mal už dávno za krky visieť!“ dorážal do strážnika šľachovitý, nižší muž.
Dav začal nahlas burácať.
„No tak upokojíme sa, všetci! Nikto z nás nevie, čo sa tu stalo. Mohlo ísť len o nešťastnú nehodu,“ rukami tíšil rozbúrený dav, zatiaľ čo sa zvyšní štyria strážnici snažili udržať ho čo najďalej.
„Nehodu?? Veď visí za krk!“ ozval sa opäť šľachovitý.
„Samovražda, nič neobvyklé ani zázračné. Zatiaľ nemáme žiaden dôvod domnievať sa, že v tom má ktosi prsty,“ ukľudňoval muža zástupca kapitána.
„A kde je teraz ten chlapec?? Kto ho stráži, keď ste všetci tu? Alebo ste ho, nebodaj, zase nechali behať len tak po meste??“ vykríkol výstrih zavalitej ženy. Z davu vyletela ďalšia spŕška početných nadávok.
„Nikto nebehá po slobode! Uisťujem vás, že chlapec je neustále v reťaziach a pod zámkom, tak ako bolo dohodnuté a prikázané, a bude tomu tak, dokým sa viny nesprostí alebo naopak, dokým sa jeho vina nepotvrdí.“
Vo vzduchu sa zrazu čosi mihlo, paradajka sa rozprskla na jeho odeve.
„Kušuj, ty halapirkoš!“ dav sa opäť rozhrmel.
„No tak už dosť!“ vykríkol zaraz dobre známy hlas predierajúci sa masou ľudí.
Krik na chvíľu ustal. Muž prešiel pomedzi strážnikov, vystúpal po kamenných schodoch, až k ošumelej lipe stojacej na malom žulovom pomníku uprostred námestia.
„Kapitán,“ oslovil vojak muža, len čo ho uvidel. „Máme tu ďalšiu obeť. Muselo sa to stať len pred chvíľou, lebo keď sme tu predtým hliadkovali, nikto tu ešte nevisel.“
Szem si zúfalo pretrel čelo a zrakom sa zaboril do zeme. „Kto to je tentokrát?“ čušky zo seba vytlačil.
Strážnik urobil úkrok doprava. Vtedy uvidel modrastého muža, hompáľajúceho sa na starom lane.
„Percival Egyhazug, zástupca starostu, dalo sa to čakať,“ poznamenal chladne a hlavou nazrel cez plece, aby sa uistil či niekto počúva. Ucho natiahol bližšie k strážnikovi: „A chlapec?“ opýtal sa polohlasne.
Vojak naňho neisto nazrel: „U starostu…“ hlas sa mu jemne zaknísal.
Szem sa chytil za hlavu a nahlas vyfúkol nosom. Viac však nekomentoval, natočil sa smerom k pobúrenému davu. „Halottčania!“ prihovoril sa prítomným, „došlo k ďalšiemu nešťastiu. Ako ste si mohli iste všimnúť, dnes nás navždy opustil pán Percival Egyhazug, zástupca starostu, mestský pokladník, no v neposlednom rade dobrý priateľ mnohých z nás. Príčina jeho smrti ostáva nateraz neznáma, zjavne však išlo o samovraždu, preto vás všetkých žiadam, aby ste zachovali pokoj a zbytočne sa neľakali. Ak sa, nebodaj, pri vyšetrovaní zistí, že v tom má ktosi prsty, ihneď vám dáme vedieť. Pár slov by som však teraz chcel venovať všetkým pozostalým, ktorých sa táto nešťastná udalosť určite veľmi dotkla. Prijmite prosím moju úprimnú sústrasť. Prisahám vám, že ak sa ukáže, že išlo o vraždu, vinník bude pykať, predkovia sa mu budú v hroboch obracať pri pohľade na osud, ktorý ho postretne.“
Žena tískajúca k sebe malé dievča nahlas zasmrkala.
„Rád by som vám však oznámil aj niečo pozitívne. Dnes, na žiadosť samotného lorda Boldizsára, do nášho mesta zavítal vzácny hosť. Človek, ktorý vaše mestečko zbaví tohto prekliatia raz a navždy. Privítajte, prosím, Ranvelta z Norimoru a jeho spoločníkov!“ zvolal a slávnostne podvihol ruky smerom na pomaly sa rozostupujúci dav. Ranvelt a družina sa pomedzi mešťanov doteraz nepozorovane predierali, Szemove slová im však uvoľnili cestu a zaručili štedrú dávku pozornosti. Mešťania sa hromadne otáčali v túžbe nahliadnuť na prichodiacich.
Ucítil zvláštny pocit, akoby ho tlačí v útrobách. Medzi ľuďmi rozkvitla vrava. Cítil, že ho pozorujú a počul, ako si medzi sebou neprestajne čosi šepkajú.
„To je on,“ zasyčalo, akoby vo vetre.
Vystúpil po kamenných schodoch až ku kapitánovi. Mierne k nemu nachýlil hlavu. „Nezdá sa mi, žeby boli z našej prítomnosti dvakrát nadšení,“ podotkol Ranvelt pritom, ako si premeriaval ponurý dav pohľadom.
„Viete Pán Ranvelt, tunajší ľud je dosť poverčivý, vaša prezývka sa tu preto len ťažko stretne s obdivom, ale nebojte sa, budú jasať len čo sa prípad trošku rozluskne. Dovtedy sa radšej držte pri nás,“ riekol a priateľsky ho chytil za plece.
Vtom si Ranvelt všimol neznámeho muža stojaceho opodiaľ pri jednom z mestských domov. Na hlave mal klobúk a tvár mu prekrýval kus látky, v ruke držal motyku.
„Ohlásim starostovi, že ste prišli. Vy sa zatiaľ choďte občerstviť do nášho hostinca, tá cesta vás istotne poriadne zmorila. Deira a Throm pôjdu s vami.“ Maskovaní prikývli a urobili krok vpred.
„Ó, a aby som nezabudol, toto si radšej zoberte,“ rukou šmahol smerom k odchádzajúcemu pátračovi. Ranvelt predmet šikovne zachytil, bol to strieborný hrot šípu.
„Verte mi, bude sa vám to hodiť.“
Podrobnosti o knihe
Kuvik
Žáner: Fantasy
Autor: Martin Zvara
Vydavateľstvo: vlastný náklad
Rok vydania: 2025
Jazyk: slovenský
Počet strán: 144
Väzba: brožovaná
ISBN: 978–80–570–6585–2
O autorovi
Martin Zvara (nar. 2000) je slovenský autor narodený v Žiari nad Hronom. Na literárnej scéne je aktívny od roku 2019, keď vznikla jeho prvá oficiálna poviedka Raven – Noc zabudnutia, ktorá získala zlatú cenu v celoslovenskej literárnej súťaži Tak píšem ja 2020 a motivovala tak autora k jeho ďalšej tvorbe. Na svoj debutový úspech nadviazal poviedkou Zloduch, ktorá sa umiestnila v bronzovom pásme celoslovenskej súťaže Literárny Zvolen 2022. Autor sa taktiež umiestnil v top 10 súťaže M.Ú.Z.A. za júl 2024. Okrem literárnej tvorby sa venuje pyrografii, fitness a amatérskej tvorbe stolných hier.
Zdroj informácií: Martin Zvara