 |
Slovenskej autorke Barbore Vanickej vyšla prednedávnom young adult fantasy s názvom Dvere bez kľúča.
Anotácia
Jediné, čo Eva chce, je, aby Zem prežila. Jediné, čo potrebuje, je presvedčiť ostatných.
Lenže kamošky jej neveria a zdá sa, že aj dvojča Adam je proti nej. Medzitým sa problémy na Zemi stupňujú. Príroda ustupuje mestám, rastú skládky odpadu a s nimi aj kopce, ktoré nikto nedokáže vysvetliť.
Keď doslova stratí pôdu pod nohami, Eva sa musí rozhodnúť: utečie pred výzvou, alebo vstúpi do Posledného lesa – miesta, kde musí nechať všetko, čo pozná.
Možno aj seba samu.
Ukážka z knihy
„EVA! RÝCHLO! VSTÁVAJ!“
Posadila sa na posteli a pošúchala si oči. Šťuklo svetlo. Párkrát zažmurkala na mamu, ktorá stála vo dverách jej izby s očami dokorán. Triasla sa. Nie, netriasla sa mama. Evina izba sa triasla. Rúcala sa. Parkety trčali nakrivo zo zeme, medzery medzi nimi sa zväčšovali a zväčšovali, z puklín sa dvíhala hlina, zasypávala koberec, aj rozlámanú podlahu, vitrínka s kameňmi praskla a hlina sa zmiešala so sklom. Pod zeminou mizli jej veci, obľúbený koberček, knihy, kamene, stôl s rozpracovanou mapou…
„Mamiiii!“ vykríkla Eva. Pokúšala sa vstať z postele, ale otrasy ju znova a znova hádzali na matrac.
Jej mama sa predierala pomedzi hlinu a kamenie, bojovala s kopcom, ktorý rástol priamo uprostred Evinej izby. Posteľ bola stále bližšie a bližšie k stropu.
Vo dverách sa zjavil Adam. Predbehol mamu a začal sa škriabať na kopec, ktorý rástol pod Evinou posteľou. „Skoč!“ Natiahol k nej ruku.
Eva ani nepozrela dolu, zosunula sa po zadku na hlinu a šmýkala sa priamo k nemu.
Chytil ju. Vydýchla a takmer sa zasmiala. Pozreli na seba, mama sa vrhla ich smerom.
Vtedy hlina pod Evou povolila. Zem sa otvorila a ona padala do čiernoty. Jediné, čoho sa dalo držať, bola ruka jej brata.
Do ticha prenikol hlas.
„Eva! Zobuď sa! Zobuď sa!“
Nočná mora. Bola to len nočná mora… zažmurkala a otvorila oči. Strhla sa. Tma okolo ostala.
„Ja som oslepla! Nevidím!“ Začala mlátiť okolo seba.
Počula hlasný výdych, ktorý znel skoro ako vzlyk. Dotyk na ruke jej bol známy.
„Haló?“ opýtala sa do tmy.
„Ty si… och… ako dobre,“ Adamovi sa triasol hlas.
Eva sa oprela o lakte. Tma okolo jej tlačila na oči. „Kde sme? Čo sa to…“
Adam si odkašľal. „Prepadli sme sa. Myslím, že si si pri dopade udrela hlavu. Nebolí ťa nič?“ Zovrel jej plece.
Eva sedela a pomaly sa jej vracali spomienky. Šúchala si čelo na mieste, kde jej navierala hrča. Kopec pod jej posteľou, vydesení rodičia, chytila Adama… to ona ho strhla! Mala pocit, že jej skameneli vnútornosti.
„Čo? Čo sa deje?“ Adamovi od paniky preskočil hlas.
„Som ok, som ok,“ vyhŕkla a vymanila sa z jeho zovretia, „ty?“ Spomenula si, že posledný týždeň s ním neprehodila ani slovo. Och, ako by ho teraz objala! Ako dobre, že ju nevidí…
Chvíľu trvalo, kým jej odpovedal. „Prakticky som spadol na teba. Všetko dobre.“
„Vôbec nič nevidím… Kde sme? Je tu zima.“ Chytila si plecia. Chlad jej cez nočnú košeľu rýchlo prenikal pod kožu. Schúlila sa do klbka.
„Neviem. Spadli sme sem.“
„Ok, potrebujeme plán,“ povedala Eva. Hlava jej začala pracovať na tristo percent. Čo teraz musí? Vrátiť sa domov. Ako to spraví? To musí zistiť. Opatrne sa postavila a začala hmatať okolo seba.
„Čo chceš robiť?“ vyhŕkol Adam.
Už ho nepočúvala. Rukou našla stenu a teraz ju skúmala.
„Počul som, že keď sa stratíš, tak máš väčšiu šancu na záchranu, ak ostaneš na jednom mieste,“ zamrmlal Adam.
Eva si ho nevšímala. „Počuj, myslím, že sme v nejakej chodbe. Toto pod nami je rozhodne kamenná dlažba, skús.“ Tlak mierne povolil. Mala čo robiť. To bol základ.
Začula šmátranie kúsok od seba. „Hej, máš pravdu,“ priznal Adam, „počkaj, čo je toto?“
V tme sa rozsvietilo bledé svetlo a ožiarilo Adamovu špinavú tvár. V ruke držal telefón.
„Môj mobil!“ vykríkla Eva. „Sme zachránení!“
Adam stisol pery.
„Čo? Au.“ Pri každom pohybe jej v hlave pulzovala bolesť.
Adam sa na ňu zamračil a pomaly otočil ruku s mobilom. Obrazovka bola rozbitá na márne kúsky, nedalo sa na nej rozoznať nič, ani jej obľúbené pozadie (planéta Zem s teplomerom v ústach, „I’ve got humans,“ hovorila bublina nad ňou). Eva mala pocit, že sa prepadla druhýkrát.
Knihu Dvere bez kľúča si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link
Podrobnosti o knihe
Dvere bez kľúča
Žáner: young adult fantasy
Autorka: Barbora Vanická
Vydavateľstvo: Barbora Vanická
Rok vydania: 2025
Jazyk: slovenský
Počet strán: 245
Väzba: brožovaná
ISBN: 9788057072515
O autorke
Barbora Vanická (1989 –) je spisovateľka a psychologička. Fascinujú ju stromy a spôsob, akým padajú vtáčie pierka k zemi. Nemá rada klišé, a napriek tomu sa rada babuší do deky s horúcim čajom a pozerá romcomy. Miluje sa vŕtať v podvedomí príbehov – ak sa jej opýtate, prečo ľudia píšu, dostanete hodinovú prednášku (dajte si pozor, čo si prajete…). Má príliš rada tri bodky. Viac o Barbore Vanickej sa dozviete na jej autorskej stránke.
Súvisiaci link
Recenzia – Barbora Vanická: Dvere v kúte sveta
Zdroj informácií: Barbora Vanická