Pozvánka - Webinár Nadprirodzené bytosti a kde ich hľadať: Čerti, rusalky, vlkolaci

Webinar Nadprirodzene bytosti

Strašidlárium na stredoeurópsky spôsob! Aj v našej minulosti možno nájsť nadprirodzené bytosti hodné pozornosti. Aké, to prezradí online prednáška známej etnologičky a historičky Kataríny Nádaskej v stredu 12. Januára o 19:00 hod. Ktoré z nich ľuďom ubližovali a ktoré majú dar bielej mágie? Na čom sa presúval černokňažník? Ako sa zrodil vodník? Čo robila s ľuďmi mora? Nahliadnite cez okno do duchovného sveta našich predkov.


Z rozprávok a povier asi každý pozná bosorky a vodníkov. Aké ďalšie nadprirodzené bytosti žijú v slovenských rozprávaniach?

Katarína Nádaská: O bosorkách a vodníkoch jestvuje veľa rozprávaní. Na jednej strane sú to ľudové rozprávania a povesti, v ktorých sú tieto bytosti negatívneho charakteru. Napríklad bosorky a bosoráci patria do skupiny polodémonov, pred ktorými mali naši predkovia rešpekt. Podobné je to aj s vodníkom, ktorý sa považoval za manistickú démonickú bytosť človeka, ktorý nenašiel po smrti utopením pokoj a stal sa démonickou bytosťou škodiacou ľuďom. Tieto rozprávania boli určené primárne pre dospelých poslucháčov a nie deti. Na druhej strane sa dnes vyrojilo množstvo autorských (tzv. umelých) rozprávok, v ktorých sú bosorky i vodníci skôr komickými ako strašidelnými bytosťami. Naši predkovia však poznali oveľa viac bytostí, o ktorých si, najmä v zimných mesiacoch, rozprávali. Patrili sem šarkan, černokňažník, grgalica, bohynka, duch, mátoha, biela a čierna pani, vlkodlak, upír, permoníci, zmok a množstvo ďalších bytostí.


Ďalšími známymi bytosťami sú čerti, ktorých pomerne často stretávame v televíznych rozprávkach. Ako vstupovali do životov našich predkov?

Katarína Nádaská: Čert, či diabol, pekelník alebo nečistník, je démonická bytosť negatívneho charakteru, ktorá vošla do ľudového rozprávania po prijatí kresťanstva na našom území zhruba v 10. storočí. V ľudovom rozprávaní sa mu prisudzovali negatívne vlastnosti a negatívna činnosť páchaná na ľuďoch. Od 14. storočia sa však objavujú rozprávania o čertoch ako o komických postavách, ktoré sa síce snažia uchytiť ľudskú dušu a dostať ju do pekla, avšak šikovní ľudia rôznymi úskokmi dokážu čertov prekabátiť. Napokon, tak je to v ľudových rozprávkach Čert a Káča, O múdrom ševcovi a hlúpom čertovi a podobne. S postavami čerta sa naši predkovia stretávali aj vo vizuálnej podobe, napríklad na nástenných maľbách v chrámoch, kde bol čert vyobrazený naozaj hrôzostrašne, napríklad s vidlami, ktorými pichal tých nešťastníkov, ktorí sa dostali po smrti do pekla. Tieto vyobrazenia mali v minulosti napomáhať dodržiavaniu cirkevných prikázaní.


Ak by sme chceli zistiť viac o nadprirodzených bytostiach, ktoré sa tu vyskytovali, kde by sme mali hľadať?

Katarína Nádaská: Najviac rozprávaní sa nám zachovalo v ľudovej próze, ktorá sa celé generácie, prostredníctvom rozprávačov, odovzdávala z pokolenia na pokolenie. Až Štúrovci začali ľudové rozprávania zapisovať, a tým nám uchovali súbor ľudovej prózy, ktorú dnes poznáme ako ľudové rozprávky. V nich nájdeme veľa, často až strašidelných, príbehov o rôznych bytostiach, ich výzore a správaní.


Akú váhu pripisovali naši predkovia týmto bytostiam a ako im zasahovali do bežného života?

Katarína Nádaská: O bosorkách existuje veľa strašidelných rozprávaní. V minulosti mala každá dedina svoju bosorku či bosoráka. Často to boli ženy (alebo muži), ktoré sa mohli venovať ľudovému liečeniu alebo vedmy, o ktorých vieme, že ich poznali aj Slovania. Skrátka, boli to ženy a muži, ktorí často pracovali v prospech spoločnosti. Stačilo však, že k nim prišiel pacient s „dušou na jazyku“ a oni mu už nedokázali pomôcť, a hneď bol na svete konflikt a rozprávanie o bosorke. Ľudia mali v minulosti strach o svoje hospodárske zvieratá, pretože ich živili, takže ak naraz ochorela krava a prestala dojiť, hľadala sa za jej chorobou bosorkina činnosť – odoberanie mlieka kravám. Bez mlieka nebolo maslo, tvaroh a rodinu to mohlo existenciálne ohroziť. Preto sa zachovalo veľa ľudových rozprávaní s touto tematikou. Podobne to boli rozprávania o mátohách či duchoch a miestach, kde údajne straší. Takým sa každý, najmä v noci, vyhýbal.


Kedy sa viera v tieto bytosti začala vytrácať?

Katarína Nádaská: Druhá polovica 20. storočia priniesla na Slovensku veľký hospodársky rast, spriemyselňovanie krajiny a postupne sa vytrácali tradičné príležitosti, počas ktorých sa tieto príbehy rozprávali, napríklad priadky, páračky peria či zimné posedenia s rozprávačskými príležitosťami. Treba pripomenúť, že ani v minulosti ľudia celkom neverili na všetky tieto bytosti, ale príbehy o nich boli také zaujímavé a často až hrôzostrašné, že si ich radi rozprávali a počúvali o nich najmä počas dlhých zimných večerov. Mnohé bytosti sa viazali na lokálne príbehy, ktoré mali svoje neopakovateľné čaro a dnes nám vedomosti o nadprirodzených bytostiach môžu pomôcť spoznať čarovný myšlienkový svet našich predkov.


Mgr. Katarína Nádaská, PhD. je oceňovaná etnologička a historička, ktorá sa špecializuje na náboženskú etnológiu, etnomedicínu, mágiu a démonológiu, stredouerópske kontexty ľudovej kultúry a vizuálnu antropológiu. Vyštudovala odbor etnológia – história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala nielen na svojej alma mater, ale aj na ďalších univerzitách. Absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách, pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislava aj ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako odborná pracovníčka v samospráve, venuje sa historickému poradenstvu pre oblasť masmédií a filmu, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí. Je autorkou viacerých monografií, vedeckých štúdií a popularizačných článkov, a tiež spoluautorkou etnologických filmových dokumentov.


Vstupenky na webinár

Facebookovská stránka udalosti


7. januára
Fandom SK - PR
Zdroj informácií