Je zbytočné hovoriť, na aké filmy všetci čakáme. Čakáme, slintáme nad obrázkami a trailermi, obhrýzame si nechty. Všetci, ak mám parafrázovať Sigmunda Freuda tak „slintáme všetci a kto tvrdí, že nie, slintá práve teraz“ :-) A aby sme špinili vreckovky a podlahy ešte viac, skôr ako filmy sa k nám dostali oficiálne soundtracky oboch filmov. Oba nadupané tou najlepšou filmovou hudbou, oba pod taktovkou tých najskúsenejších. Usaďte sa preto pohodlnejšie a prečítajte si, čo vás na dvoch cédečkach čaká. Hmm, a ešte niečo – na konci článku dostanete aj nejaký ten bonus ;-)
Howard Shore vs John Williams
Osoby a obsadenie. Johna Williamsa nemusím nijako zvlášť predstavovať, je to azda najobsadzovanejší skladateľ filmovej hudby – tradične inšpirovaný keltským folklórom. Z jeho predstavivosti vyšli úžasné melódie, ktoré podfarbovali filmy aj z našej „branže“ – od Supermana, cez indianajonesovky a Star Wars až po najnovšie hity ako A.I. a Harry Potter a Kameň mudrcov. Howard Shore až taký obsadzovaný nie je, ale svoje štyri desiatky filmov na konte má. Z fantastiky to boli napríklad Mucha a Dogma a – najnovšie – celá trilógia Pán prsteňov. Na Spoločenstve prsteňa spolupracoval ešte s notoricky známou „keltkou“ Enyou – ktorá sa zo speváčky írskej skupiny Clannad vypracovala na hviezdu prvej veľkosti. Na soundtracku LOTR: FOTR od nej nájdete dve pesničky – jedna zazneje v Roklinke a druhá – podľa názvu (May It Be) usudzujem – po rozbití Spoločenstva.
Na úvod musím poznamenať, že sú oba soundtracky skutočne skvelé – napokon, aj najhorší hollywoodsky film zvykne mať kvalitnú hudbu. Symfonický orchester s desiatkami nástrojov, krištáľovo čistý zvuk, výborne vybrané hlasy spevákov. To všetko nájdete aj teraz – obe dielka sa však líšia náladou…
Harry Potter dostal hravú hudbu, napokon, film je určený (hlavne) deťom. Občas sa mihne temná a pochmúrna melódia, no spravidla počujete zvončeky a trúbky v jasavých fanfárach. Samozrejme, perkusie si rovnako prídu na svoje (Voldemort je Voldemort), no celkový dojem ostáva pozitívny. Povedal by som, že sa tentoraz Williams vybral strednou cestou – kdesi medzi Indiana Jonesom a Patriotom či hudbou z Pearl Harbor. Veľmi silno mi to pripomenulo jeden z najlepších soundtrackov jeho konkurenta – Jamesa Hornera – hudbu z filmu Willow. Oproti iným Williamsovým dielam som tentoraz ocenil, že sa vyhol klasickým keltským melódiam – ak ste videli v kine ukážku z Harryho Pottera, viete o čom hovorím. Temnocinkotavý prológ (stiahnite si mp3 :) je nápaditý a hodí sa k atmosfére Rokfortskej školy mágie…
Soundtrack k Spoločenstvu prsteňa je však niekde inde – dúfam, že rovnako ako film. Môj prvý dojem z neho bol rozpačitý, no po pár sekundách som mienku prudko menil. Pesnička za pesničkou ma dostávala hlbšie a hlbšie, až som sa napokon beznádejne stratil :) Dôvod bol vlastne jednoduchý – kým Star Wars: Epizóda I mali len jednú výraznú pieseň (Duel Of The Fates), v LOTR: FOTR vás chytí väčšina. A nie je to len tým, že má Spoločenstvo časť soundtracku naspievanú – zborom! Dielo Howarda Shorea je totiž podstatne rozmanitejšie – sleduje líniu príbehu, od Hobbitína cez Roklinku a Moriu, do Lórienu a Hnedých zemí okolo Amon Sul a Amon Hen…
Už titulná pieseň vás dostane – chorálom podfarbeným temnou hudbou sa jednoducho nedá odolať :) Nasledujúca chvíľka v Hobbitíne vás zase poláska – je to ako sedieť na prahu Dna pytle a vyfukovať dym z fajky ponad kopec. Nikdy by som neveril, že niekto dokáže skomponovať hudbu na poletujúce dymové prstence. Wow! Hudba k Tieňom minulosti je zase zvukom, v ktorom vidíte rásť Sauronov tieň. Chvíľami tichá, keď Gandalf šepká do do preľaknutej Frodovej tváre a potom zase divoká, v ktorej vidíte Mordor… kde sa šero snúbi so šerom. Pri piesni o Gandalfovom väznení v Železnom páse uvidíte prilietať Kráľa orlov a hudba z Větrova vás zamrazí, akoby Nôž v temnote zasiahol práve vás. A tak ďalej a ďalej, aj keď sa bojíte, že vám hudba prezradí príliš veľa, nemôžete odolať…
Z celkového konceptu Shoreovej hudby sa vymykajú len dve piesne – v podaní Enyi. Sú… iné. Nie horšie, len iné a ja – ako enyafanatik – hovorím, že mi z nich príliš vykúka hlas tejto pôvabnej žienky. Človek, ktorý Enyu počuje tak raz za rok (aj to len Orinocco Flow), to nepostrehne, ale mne to trošku… vadilo? Enya sa neprispôsobila filmu, ale filmová hudba jej. Ťažko povedať, či na škodu – to ukáže biele plátno.
Celkovo? Žiadne slová nedokážu vystihnúť pôvab melódie. Stiahnite si pieseň, ktorá vás dostane pri boji Froda s kráľom prízrakov. Špičkové filmy jednoducho dostali prvotriednu hudobnú kulisu.
P.S.: Ak máte chuť aj na ďalšie skladby inšpirované Stredozemou, pozrite sa tuto – aj na pevnej linke si posťahujete jedna radosť :)