 |
Netrvalo dlho a svoje rozhodnutie pridať sa k tejto misii, o ktorej sa dlho a veľa hovorilo, oľutoval. V rozvalinách bývalého nákupného centra totiž strávili už viac času než bolo príjemné. Nepriateľská paľba prichádzajúca azda zo všetkých smerov súčasne a nedovoľovala mu vyjsť z provizórne vybudovaného zákopu. Tisol sa preto tvárou k hline s rukou pevne priloženou na hrudi. Snažil sa opäť nabrať dych a pozviechať sa. Veď už je takmer koniec, neustále sa uisťoval.
„Desiatnik Mastný!“ zaznelo z úst veliaceho člena jednotky, večne ukričaného rotného Karabínu. „Čo sa tam toľko ondiete! Postupujte!“ dodal jemu typickým škrekotom.
Desiatnik Miro Mastný len neochotne vystrčil hlavu zo zákopu a rozhliadol sa. O niekoľko desiatok metrov vpredu uvidel nasrdené oči rotného Karabínu, ktorý sa práve chystal svoj rozkaz pre istotu ešte raz zopakovať. Miro si však zaumienil, že nebude čakať na ďalší karhavý krik od v relatívnom bezpečí čupiaceho poddôstojníka a vydal sa, polo behom, bolo plazivo, jediným možným smerom. Čatár Sárközy, vekom mladší no počtom bojových operácií nepochybne ostrieľanejší, ho pomedzi kryciu paľbu povzbudzoval.
Miro bol už takmer na dosah oboch spolubojovníkov, keď ho do pravej ruky zasiahol výstrel z nepriateľskej laserovej zbrane. Rukavica síce pálenie do značnej miery stlmila, no bolesť bola aj napriek tomu silá a Mira prinútila pustiť vlastnú zbraň na zem. Ľavou rukou si však stihol skontrolovať prítomnosť vzácneho artefaktu pod dotrhaným kabátom a o niekoľko sekúnd vhupol do veliteľského zákopu.
„Máš?“ zaznelo namiesto privítania od veliteľa.
Zranený desiatnik jednoznačne prikývol, za čo zožal hlučné ovácie od ostatných vojakov. Sándor Sárközy spolu s ďalšími dvoma vychrtlými členmi mužstva, ho navyše uznanlivo potľapkával po pleciach.
„Ukáž, prosím,“ ozvalo sa nástojčivo od jedného z nich.
„Chceš ísť pred poľný súd?!“ ohriakol takmer slintajúceho Dávida, pravdepodobne toho najútlejšieho z partie, rotný Kamil Karabína. „Šiahať na to môžu len vedecky spôsobilí príslušníci ozbrojených síl. Treba to riadne preskúmať,“ poučil vojaka a vydal rozkaz dožadujúci sa prítomnosti čatára Bakalára. Čatár Bakalár, čo bola skôr jeho prezývka než skutočné meno, aj keď si tým všetci členovia družstva neboli celkom istí, bol tým, koho veliteľ označil za vedecky spôsobilého príslušníka. Svojimi vedomosťami totiž prevyšoval väčšinu chlapov.
„Áno, pane,“ ozval sa čatár Bakalár, ďalší na vojaka prekvapivo chudý chlap, čím sa ohlásil u veliaceho poddôstojníka.
„Tu máš,“ podal mu rotný Karabína vec, pre ktorú desiatnik Mastný prišiel o zbraň a takmer aj o ruku. „Predbežne to preskúmaj a spíš záznam,“ pokračoval s rozkazmi veliteľ. „A zajtra to odovzdáme na veliteľstve na dôkladnú analýzu. Teda ak sa tam vôbec dostaneme,“ dodal o čosi menej formálnejšie. „Dovtedy to stráž ako oko v hlave!“
Bol to nakoniec Miro Mastný, kto sa takmer ocitol pred obávaným poľným súdom. Nedovolené opustenie strážneho stanoviska, pripojenie sa k jednotke bez patričného povolenia či neprimerané ohrozenie členov družstva. Deliktov mal na rováši dostatok, stačilo si len vybrať. Každý z nich mohol v týchto neblahých časoch znamenať prísny trest. Pred potrestaním ho však zachránilo staré známe heslo: „účel svätí prostriedky“. Misia bola totiž natoľko úspešná, alebo sa to aspoň všeobecne predpokladalo, že Mirove prehrešky sa dali prehliadnuť. Jeho nález mal byť skutočne neoceniteľný. Samozrejme, bolo treba ešte počkať na potvrdenie, že ide skutočne o to, v čo všetci dúfali.
Vyčerpaný a ubolený (okrem zásahu do ruky totiž od nepriateľa schytal aj kopanec kopytom do rebier), avšak šťastný z úspechu výpravy, sa po doriešení svojich previnení, s vrchným veliteľom i náčelníkom obce, vydal domov.
Kráčajúc stretával známych, ktorých tváre boli zo dňa na deň, najmä pod vplyvom stáleho nedostatku živočíšnych bielkovín, ako aj pod vplyvom psychického stresu z dlho trvajúceho ozbrojeného konfliktu, stále bledšie a chudšie. Niektorých starých kamarátov už takmer ani nespoznával. Tí z nich, ktorí slúžili v armáde, ako napríklad jeho kamarát už z detských čias, Sándor, boli na tom vďaka špeciálnym prídelom ešte relatívne dobre. Keď konečne našiel svoj stan, unavené telo doslova hodil na lôžko a zaspal.
Vojna ho však nenechala na pokoji ani počas spánku. V snoch sa mu opätovne vynárali nie len všetky tie zverstvá, ktoré zažil počas dňa, ale spájalo sa do nich aj všetko to, čo počul od ostatných. Mohutné fľakaté telá nepriateľa sa striedali so zúfalými výkrikmi zakrvavených vojakov. Bol príliš mladý na to, aby si pamätal kto konflikt začal. Z rozprávania starších však vedel, že to boli ich neľudskí protivníci, ktorí zasadili prvý úder. Podcenili ich, to áno. Roky si ich ako hada chovali na prsiach a netušili, na čo sa chystajú. Na chybe však azda bolo aj ľudstvo, ktorého nenásytnosť viedla k ďalšiemu výskumu a experimentom, zameraných na zvýšenie produktivity, a tie napokon nepriateľa prakticky stvorili. Táto vojna mala byť konečným konfliktom, ktorý rozhodne o tom, komu bude planéta patriť. Táto vojna mala byť o tom, či sa ľudstvo dokáže opäť nasýtiť alebo bude ďalej chradnúť až nakoniec odíde do histórie.
„Sme zachránení!“ ozývalo sa všade navôkol. Radostne znejúce výkriky zobudili aj nie dlho spiaceho desiatnika Mira Mastného.
„Vstávaj!“ neprestajne na neho hovoril hlas, ktorého majiteľ sa neobratne snažil dostať do zazipsovaného stanu. „Už sú známe výsledky,“ pokračoval ďalej s budíčkom, ťahajúc pritom Mira von z jeho nocľahárne.
Pred vstupom do stanu na sedmospáča čakal rotný Kamil Karabína s na neho nezvyčajným úškľabkom. „Zrejme si to dokázal,“ dočkal sa od neho Miro pochvaly. „Starý ťa chce vidieť. Mám ťa priviesť,“ dodal ešte o čosi optimistickejšie poddôstojník. Miro sa chytro, len čo si stihol uvedomiť o čo ide, navliekol do svojej ešte stále špinavej uniformy a nasledoval Karabínu do hlavného stanu.
„Rotmajster Mastný,“ radostne zvolal muž s dlhou bielou bradou šéfujúci celej obci. „Áno, dobre počujete,“ uisťoval Mira, z ktorého pohľadu bolo zrejmé zmätenie. „Za vaše neoceniteľné zásluhy, nie len pre našu obec, vás s účinnosťou od dnešného dňa povyšujem do hodnosti rotmajstra,“ pokračoval čiperný starec.
K náčelníkovi obce pristúpil ďalší neuniformovaný muž a pred všetkými prítomnými slávnostne vyhlásil: „Vážení páni, dokázali sme to! Rotmajster Mastný skutočne ukoristil to, v čo sme všetci už ani nedúfali. Obyvatelia našej obce konečne nebudú hladovať!“ Po frenetickom aplauze konkretizoval: „Rotmajster Mastný získal pravdepodobne posledný z nepriateľom nezničených artefaktov, ktorý by mal ľudstvu pomôcť získať dávno stratené poznatky.“ Dav stíchol a netrpezlivo počúval ďalej. „Kuchársku knihu od Majstra bez čapice, ktorá obsahuje aj recept na pravý hovädzí burger!“ dodal rečník a dav zaburácal.
O niekoľko týždňov neskôr sa vďaka povzbudeniu, ktoré obci Mirov nález dodal, ako aj na základe správneho receptu, medzi dve polovice žemle dostal aj prvý príslušník rodu Tur domáci, u ktorého sa rokmi šľachtenia a experimentov prejavila inteligencia. Bola to práve Rysuľa, ktorá zburcovala nie len všetky kravy, ale aj ošípané, sliepky a ostatné obete ľudskej pažravosti a postavila sa do čela povstania, počas ktorého sa vzbúrenci postarali o to, aby ľudia zabudli ako správne pripraviť mäsovú pochúťku. Zostávajúce kopytníky, svine domáce i hydina postupne zložili zbrane a kapitulovali.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.